Deň lesa v parlamente
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V čase summitu COP21 sa aj na pôde NR SR ozvali hlasy slovenských lesníkov, ochranárov a krajinárov.
Zišli sa na podujatí Deň lesa a krajiny v parlamente a diskutovali o narastajúcej potrebe chrániť prírodné dedičstvo v čase klimatických zmien.
Hlasy volajúce po spolupráci lesníkov a ochranárov sú zatiaľ nesmelé, no postupne ich pribúda. Okrem iného poukazujú na spoločné strategické záujmy (aj na spoločných nepriateľov) oboch skupín. Jedným z takýchto fenoménov je aj bezprostredný vzťah medzi lesom, krajinou a meniacou sa klímou, o ktorej rokovali v Paríži účastníci a účastníčky klimatického summitu OSN v Paríži.
Najnovšie zazneli veľmi jasne na prednáškovo-diskusnom podujatí na pôde NR SR, ktoré iniciovali poslanci NR SR Ján Mičovský a Mikuláš Huba.
Zúčastnilo sa na ňom niekoľko desiatok lesníkov, ochranárov, krajinárov a ľudí dalších profesií z oblasti životného prostredia a lesného hospodárstva, ako aj niekoľko poslancov a poslankýň Národnej rady. Záštitu nad touto unikátnou akciou prevzala podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová.
V prvej časti podujatia Večne spievajú lesy sa diskutovalo o prírode blízkom lesnom hospodárení a hľadaní rozumného využívania lesov, v nadväznosti na sedemstoročnú históriu lesníctva na Slovensku. Členmi panelu v tejto časti boli Ladislav Alcnauer, Michal Tomčík, Igor Morong, Ján Topercer, Mikuláš Huba a Ján Mičovský.
- V kontexte klimatického summitu OSN chcem upozorniť aj na to, ako sú les a krajina tesne prepojené s klímou. Globálna zmena klímy a jej prejavy majú a stále viac budú mať vplyv aj na naše lesy a krajinu. Na druhej strane práve vitálna lesná i nelesná krajina má rozhodujúci význam pri tlmení očakávaných katastrofických dopadov meniacej sa klímy. Ak sa majú takéto lesy a krajina zachovať, sú lesníci, ochranári, ekológovia a krajinári odsúdení na strategickú spoluprácu, bez ohľadu na všetky prirodzené i umelo vyvolávané rozdiely medzi nimi. Táto téma je velkou výzvou aj pre budúcu slovenskú vládu a parlament, - povedal geograf, environmentalista a poslanec NR SR Mikuláš Huba.
V druhej časti diskusie prispela svojou prezentáciou o dodržiavaní Európskeho dohovoru o krajine na Slovensku (EDoK) i Mária Kozová, odborníčka na problematiku krajiny, krajinnej ekológie a krajinného plánovania.
EDoK podpísali členské štáty Rady Európy s cieľom zmluvne podoprieť myšlienky a vízie starostlivosti o krajinu ako základného životného priestoru človeka. Hlavnou požiadavkou je dosiahnutie udržateľného rozvoja založeného na vyvážených harmonických vzťahoch medzi sociálnymi potrebami, hospodárskou činnosťou a životným prostredím.
Na Slovensku EDoK nadobudol účinnosť 1. decembra 2005. Medzirezortný tím odborníkov dostal za úlohu vypracovať Program implementácie Európskeho dohovoru o krajine v SR. Ministerstvo životného prostredia dbalo tiež na stanovenie prioritných cieľov a na propagáciu myšlienok o ochrane krajiny.
Mária Kozová vysvetlila: - EDoK je prvý dohovor venujúci sa celej krajine, nielen hrozienkam ako sú chránená krajinné oblasti.
Po desiatich rokoch, ktoré uplynuli od podpisu EDoK však stále chýba najmä riadne inštitucionálne zabezpečenie a koordinácia uplatňovaniam jeho požiadaviek s ostatnými medzinárodnými záväzkami, týkajúcimi sa krajiny.
- Ministerstvo životného prostredia si stanovilo cieľ vypracovať do septembra 2015 koncepciu starostlivosti o krajinu, no doteraz tento dokument neexistuje. Zákon o krajinnom plánovaní bol na stole už v roku 2007, no nakoniec prišlo vyjadrenie, že nie je potrebný, dokonca je vraj duplicitný so stavebným zákonom, - uviedla profesorka Kozová.
Na druhej strane, za desať rokov účinnosti dohovoru sa na regionálnej a miestnej úrovni realizovali stovky iniciatívnych krajinárskych aktivít. Iniciatívou Ministerstva životného prostredia je od roku 2010 vyhlasovanie súťaže o Cenu Slovenskej republiky za krajinu. Túto cenu si už odniesla Nadácia Ekopolis, Čiernohorská železnica či obec Liptovská Teplička.
V oblasti ochrany a zveľaďovania krajiny však stále cítiť nesystémovost' financovania, chýba tu vyčlenený balík finančných prostriedkov, ktorý by motivoval mestá, obce a regióny, aby sa zapojili do týchto aktivít.
Zdroj: Obecné noviny