Dekan Lesníckej fakulty TUZVO Marek Fabrika o koronakríze: Prešli sme na dištančné formy vzdelávania. Investícia do informačných technológií bola prezieravá

Avšak vidím aj pozitívne dopady, pretože nás to núti zavádzať formy výučby, ktoré tu predtým boli, ale neboli sme nútení ich využívať: digitálna výučba, tele-teaching, e-learning, e-testing a podobne. Ja si myslím, že po skončení krízy to zanechá na školstve aj pozitívne stopy, pretože tieto formy sa budú používať aj potom, keď už nebudú nevyhnutné. Situácia nám ukázala benefity týchto foriem a aj jej blízkosť naturálnej povahe dnešného študenta.

Technická univerzita vo Zvolene ako aj Lesnícka fakulta, ktorú zastupujem, prijala opatrenia okamžite. Ihneď sme uzavreli brány školy pre prezenčnú výučbu a onedlho na to aj internáty. Prešli sme na dištančné formy vzdelávania a prácu z domu. Ukázalo sa, akí sme boli prezieraví, keď sme v minulosti investovali do informačných technológií. Máme k dispozícii univerzitný informačný systém prístupný cez web odvšadiaľ, ktorý kompletne rieši agendu študenta, učiteľa aj ostatných zamestnancov školy ako aj komunikáciu medzi nimi. Takisto sme investovali do zavádzania produktu Microsoft Teams pre zdieľanie úloh a videokonferenčnú výučbu. Teraz sa ukázalo, aká bola táto príprava dôležitá. Dnes už väčšina pedagógov využíva tento systém.

Univerzita robí priebežne štatistiky dištančnej výučby na úrovni jednotlivých fakúlt a výsledky vyzerajú pozitívne, zvlášť pre Lesnícku fakultu. A ako vyzerá výučba konkrétne? Prednášky a cvičenia sa vedú videokonferenčne, učitelia vyrábajú komentované videoprednášky, ktoré umiestňujú na web, vytvárajú elektronické testy, ktoré môžu fungovať z webového prostredia a skúšajú študentov cez videokonferenčné spojenie. Ukazuje sa ešte jedna záležitosť, že paradoxne aj navzdory predstáv verejnosti, že v tejto situácii majú učitelia menej práce, je to práve naopak.

Vysoké školstvo, veda a výskum dostávalo od Európskej únie výdatnú pomoc už pred koronakrízou. Žiaľ financie sa nedostali až k nám, tak ako bol pôvodný zámer EÚ. Ale to nie je chyba EÚ ale chyba Slovenska. Preto dnes neočakávam, že sa budú nalievať peniaze do školstva z úrovne EÚ. Dnes je potrebné hasiť iné problémy, ktoré sú kľúčové pre zachovanie života a zdravia ako aj pre dôstojné bytie. A preto nebudem ako dekan namietať, keď sa budú financie nalievať predovšetkým do oživenia hospodárstva, posilnenia zdravotníctva a prípravy na ďalšie krízové situácie.

Čo však očakávam, je zvýšenie vážnosti vedy a výskumu, pretože táto oblasť sa dnes ukazuje ako kľúčová, aj keď bola spoločnosťou podceňovaná. Sú to práve slovenskí vedci, ktorí v tejto situácii preukázali svoju odbornosť a pripravenosť. Napríklad identifikácia štyroch génových sekvencií vírusu, vývoj nového slovenského testu na vírus, 3D tlač respirátorov, vývoj pľúcnych ventilátorov a podobne. A takisto sa posilní aj vážnosť klimatických zmien, lebo otázky vírusových a bakteriálnych ochorení sa v tejto situácii ukazujú v úplne inom svetle ako predtým. Sú totiž vedecké dôkazy, že sú v úzkom vzťahu aj so zmenou klímy.    

prof. Ing. Marek Fabrika, PhD., dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene