Dekan Fakulty lesnické a drevařské ČZU v Prahe prof. Marušák reaguje na článok v Denníku N: Tendenčné a zavádzajúce vyjadrenia na adresu lesníkov

„Môj život je úzko spätý s lesmi v okolí Morského oka. Som hrdý rodák z Remetských Hámrov, ktorý strávil v týchto jedinečných lesoch svoje detstvo. Vážim si všetkých lesníkov a lesných robotníkov, ktorí sa o toto územie dlhodobo starali. Viem o čom hovorím, pretože obidvaja moji rodičia celý život v týchto lesoch ťažko pracovali. Spolu so svojou mamou som sa na obnove lesov od útleho detstva podieľal a územie i jeho históriu dobre poznám.

Keď som videl, že sa o tejto oblasti píše v nezávislom denníku (Denník N, 9. júl 2021, Lesy okolo Morského oka chceli vyrúbať ako prestarnuté, dnes sú svetovou atrakciou) cítil som hrdosť a nadšenie, že si túto východnú časť Slovenska všimli aj vo veľkej Bratislave. Moje nadšenie ale trvalo veľmi krátku chvíľu a vystriedal ho pocit sklamania, pretože ten nadpis dehonestuje lesníkov a lesníctvo z tejto oblasti. Po prečítaní článku o domnelých snahách lesníkov vyrúbať lesy v okolí Morského oka som jeho autorke poslal svoju reakciu. Opieral som sa aj o publikáciu, ktorú redaktorka v článku citovala a požiadal som ju, aby pri písaní podobných článkov o lesoch dala priestor aj vyjadreniam lesníkov a vyhla sa emotívnym konštatovaniam. Vysvetlila mi, že nie je štandardom všetko, čo jej ktorýkoľvek respondent povie, konfrontovať s inými odborníkmi z ďalších oblastí. Pre mňa celkom nepríjemné zistenie, že v nezávislom denníku sú prezentované jednostranné pohľady.

Aj keď dlhodobo pôsobím v Českej republike so znepokojením sledujem situáciu na Slovensku. Vnímam ako svoju povinnosť upozorniť na fakt, že sa v otázke lesov a lesníctva obyvateľom účelovo podsúvajú zavádzajúce konštatovania vytrhnuté z kontextu a poctivých, lesu oddaných, dušou i srdcom lesníkov sa nemá kto zastať. Celá spoločnosť je v súčasnosti svedkom prebiehajúcej mediálnej kampane za prevod lesov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody. Kampaň je tak masívna, až sa ľuďom bez hlbšieho poznania a spätosti s prírodou a krajinou môže zdať, že jediným vinníkom všetkých environmentálnych problémov na Slovensku sú lesníci i samotné lesníctvo. Je pre mňa zarážajúce, ako sa autorke podarilo (pravdepodobne) aj dobre mienenú propagáciu tohto výnimočného územia využiť pre znevažovanie lesníctva a spochybňovanie jeho opodstatnenosti. Podľa mňa to je v príkrom rozpore so zásadami práce žurnalistu, ktorá by mala byť v odhaľovaní pravdy a nie v tendenčných vyjadreniach, ktoré sa pohrávajú s ľudskými emóciami.

V názve a podtitulku článku sú podsúvané silné emočné vyjadrenia

Článok na prvý pohľad síce prezentuje krásu Morského oka a pohoria Vihorlat, avšak v názve aj podtitulku sú podsúvané silne emočné vyjadrenia. Veď posúďte sami: „V sedemdesiatych rokoch minulého storočia odporúčali lesníci lesy v okolí Morského oka pod Vihorlatom urýchlene vyrúbať. Dnes sú tunajšie bukové pralesy zapísané v zozname UNESCO“. Zdá sa, že v článku nejde tak úplne o jeho obsah, zaujať predsa musí nadpis. Aj keď si čitateľ článok neprečíta vôbec alebo nedočíta celý, nadpis svoju úlohu splní. Vyvolať negatívne emócie voči lesníkom, vyvolať strach a obavy z toho, že o tieto lesy prídeme, do podvedomia podsúvať informáciu, že lesníkom ide len o ťažbu dreva a drancovanie lesov apod. A pritom o výsledku práce lesníkov vypovedá práve vysoká spoločenská hodnota týchto lesov. Ako autorka píše, sú svetovou raritou. Ja by som to až tak nepreháňal a uspokojil sa s tým, že majú svoje čaro. I keď boli lesy hospodársky vyžívané, je táto oblasť mimoriadne cenná - a to nie napriek, ale vďaka lesníkom a ľuďom, ktorí s touto oblasťou boli a sú životne spätí.

Vyjadrenie „lesníci odporúčali urýchlene vyrúbať lesy v okolí Morského oka“ pramení z nie úplne správnej interpretácie informácie uvedenej v knihe CHKO Vihorlat z roku 1987. Je nutné si uvedomiť, že publikácia bola vydaná vo vydavateľstve Príroda pre Ústredie štátnej ochrany prírody. Vyťažiť ekonomicky neefektívne porasty (ako sa v knihe píše) teda navrhovala ochrana prírody, nie lesníci, ako sa v článku píše. Ako v úvode knihy uviedol vtedajší riaditeľ ÚŠOP: „...všetko snaženie ŠOP je zamerané na zachovanie prirodzenej dynamiky živých spoločenstiev a na zveľaďovanie prírodných hodnôt a krás pri súčasnom zachovaní a posilnení produkčného potenciálu prírody“.

A takto sa v tejto oblasti aj hospodárilo. V hospodárskych lesoch sa využívala produkčná funkcia za masívneho využívania prirodzenej obnovy buka, ktorá je v tejto oblasti samozrejmosťou. V ostatných porastoch boli prioritou mimoprodukčné funkcie lesa a ich účinky. Tie ekonomicky neefektívne porasty boli porasty z dôvodu hniloby. Okrem nich to boli „porasty s brezou, ale aj nekvalitné bukové a hrabové porasty s prímesou osiky, ktoré vznikli v dôsledku veľkoplošných holorubov počas 2. svetovej vojny, ktoré sa postupne premieňajú na lesy s pôvodným drevinovým zložením.“ Cieľ bol teda jasný: lesy zdravé, kvalitné, vitálne s vhodnou štruktúrou drevín.

Z nadpisu „Lesy okolo Morského oka chceli vyrúbať ako prestarnuté“ sa čitateľovi podsúva zavádzajúca informácia. V skutočnosti sa jedná len o nepatrnú časť lesných porastov a nie v priamom okolí Morského oka. Pojem „prestarnutý“ môže v laickej verejnosti vyvolať pocit, že sa jedná o prales a podprahovo môže vyvolať pocit, že lesníci chceli rúbať pralesy. Z lesníckeho hľadiska sa za prestarnuté porasty považovali porasty staršie ako vek, do ktorého z produkčného hľadiska mali byť optimálne obnovené. V tejto oblasti to v priemere bol vek 120 - 130 rokov, čo boli práve porasty založené v období intenzívnej činnosti železiarne v Remetských Hámroch. V okolí Morského oka stoja staré lesy doposiaľ. Pohľad záleží asi na tom, čo si kto pod pojmom „okolie“ predstavuje.

To, že sa najcennejšie časti ako Jedlinka, Baba, Motrogon apod. identifikovali a zaradili do režimu ochrany bola zásluha práve lesníkov a nimi vykonávaných špeciálnych prieskumov v rámci pravidelných obnov lesných hospodárskych plánov. Nebudeme si nahovárať, že sa v niektorých porastoch nachádzajúcich sa medzi týmito maloplošnými rezerváciami mohlo ťažiť aj iným spôsobom alebo iné množstvo. Päťročné budovateľské plány ale bolo potrebné plniť, a to v každej časti Slovenska, oblasť pohoria Vihorlat nevynímajúc. O tomto fenoméne doby minulej, ale nie je v článku ani zmienka. Môžem ale potvrdiť, že lesníci v oblasti Morského oka si svoju odbornosť a cit k jedinečnosti bukových lesov zachovali, a to aj za cenu nejedného problému s najvyššími.

Bolo by možné konfrontovať aj ďalšie v článku uvedené „konštatovania“. Lesy od obce až po Morské oko, vrátane priľahlých dolín, boli dlhodobo hospodársky využívané. Napriek tomu, sú porasty také hodnotné, že mohli byť zaradené do zoznamu UNESCO. Som pyšný, že ako dieťa a študent som mal možnosť byť pri ich obnove.

Čo dodať na záver?

Ako v každej ľudskej oblasti, aj v lesníctve sú prístupy, ktoré by sa mali a musia reformovať tak, aby zodpovedali súčasným spoločenským požiadavkám a zmeneným klimatickým podmienkam. Toto je výzva, ktorej lesníctvo čelí. Avšak tendenčné, zavádzajúce vyjadrenia na adresu lesníkov, ako tomu bolo v prípade tohto článku, nikomu nepomôžu, iba polarizujú spoločnosť,“ napísal vo svojom statuse na sociálnej sieti prof. R. Marušák.

Titulok a medzititulok: Lesmedium.sk