Daňový strop na lesy

Vlani, keď prišiel návrh od jeho predkladateľa Ľubomíra Petráka (Smer) do parlamentu, stanovený limit v prípade lesnej pôdy mal postihnúť 33 obcí. Neskôr Ľ. Petrák priznal, že zasiahnutých obcí môže byť viac. Limit na lesnú pôdu je vyšší oproti ornej pôde podľa Petráka preto, že lesníci, ktorí ťažia drevo, ničia miestne komunikácie v obciach. Štátne lesy pritom vytvorili zo svojho zisku osobitný fond, z ktorého prispievajú obciam na opravu odvozom dreva poškodených ciest, ktoré sú v majetku obcí, sumou 800–tisíc eur ročne. Lesy SR tiež plánujú vydať pokyny, aby pri ťažbe dreva v štátnych lesoch bola kontrola a nedochádzalo k preťažovaniu dopravných prostriedkov, a tým nadmernému poškodzovaniu predovšetkým ciest miest a obcí.

Na súkromných lesníkov však páky nemajú. „Obec pýta každoročne daň, akoby drevo lesníci vozili denne. Nemôžeme predsa odstrániť škody na roky neopravovaných cestách, ktoré bežne používajú aj iné pracovné mechanizmy a nákladné automobily. Ako posúdiť, kto viac prispel na zničené cesty, po ktorých denne jazdia všetky ostatné typy nákladných áut prevážajúcich tovary a stavebné materiály,“ pýta sa Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

Upozorňuje na fakt, že v lesoch sa nachádza lesná dopravná sieť, ktorú tvorí viac ako 40–tisíc kilometrov odvozných lesných ciest a zemných ciest, ktoré sú čím ďalej tým viac využívané verejnosťou najmä na rekreačné účely. Tieto cesty stavajú, opravujú a rekonštruujú obhospodarovatelia lesov najmä z vlastných zdrojov. „Musia ich opravovať aj po nezodpovednej motoristickej verejnosti, ktorá si lesy začala mýliť s krosovými areálmi . Napriek tomu, že tieto súkromné cesty neštátnych obhospodarovateľov lesov sú verejne prístupné, podliehajú ako jediný druh pozemnej komunikácie dani z pozemkov. Daň z pozemkov je daňou majetkovou a nie daňou z dosiahnutého príjmu. Daňou za to, kto viacej zaťažil a po ceste prepravil tovaru a materiálu. A toto sú dôvody, prečo jej konštrukcia musí tomu zodpovedať. Daň musí byť spravodlivá, nemôže platiť, že obec, ak sa rozhodne, za 5 rokov zoberie majiteľovi pozemku celú hodnotu majetku,“ konštatoval M. Ovseník.

Riešením by mohla byť komunálna reforma.  Ak by došlo k zlučovaniu menších obcí na Slovensku, problémy so stratovým hospodárením by sa čiastočne mohli vyriešiť.

 Zdroj: Pravda