Cítia krízu i podkôrnika
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Zhoršovanie zdravotného stavu spišskonovoveských lesov pokračuje. Popri tohtoročnej kríze spôsobilo lesníkom najväčšie problémy pôsobenie podkôrneho hmyzu na smreky.
Dlhoročné hynutie stromov vygradovalo v posledných dvoch rokoch. Ohniskom nákazy je chránená prírodná oblas Muráň. Napriek týmto problémom Lesy mesta Spišská Nová Ves, s. r. o., očakávajú z tohtoročného hospodárenia zisk vo výške takmer 165 970 eur.
Zhoršovanie stavu smrekových lesných porastov je celoslovenským problémom, Spiš nevynímajúc. Najvyššie položená prírodná rezervácia Muráň v pôsobnosti spišskonovoveských lesov je najviac zamorenou oblasou.
"Lokalita sa nachádza v piatom stupni ochrany. Je to ohnisko nákazy smrekov, odtiaľ sa šíri aj do ostatných častí. Doposiaľ nebolo možné do tejto časti zasahova. V tomto roku sa nám však aj po dohode s ochranármi podarilo získa výnimku z krajského úradu životného prostredia. Doposiaľ sme tam vyažili zhruba tisíc kubíkov smreka, ktorý bol už značne napadnutý. V ažbe poškodených drevín budeme aj naďalej pokračova, keďže podkôrna kalamita naďalej pokračuje v mierne stúpajúcom trende," upresnil riaditeľ spoločnosti Milan Sakmáry.
Problém s napadnutými smrekmi je o to hrozivejší, že z celkovej výmery 7 250 hektárov, ktoré spravujú spišskonovoveské lesy, je až 80 percent smrekového lesa. Podľa M. Sakmáryho to spôsobila monukultúrna výsadba v minulosti. Spiš bol známy veľkým počtom baní, a práve tie boli najväčším žiadateľom smrekového dreva. Tento strom tu však nebol prirodzeným porastom. Dnes sa dôraz kladie na miešanú výsadbu, prevládajú listnaté dreviny ako buk, javor, breza, no darí sa aj jedli.
Ministerstvo pôdohospodárstva v týchto dňoch vydalo rozhodnutie v súvislosti s ažbou chorých a poškodených smrekov s cieľom zabráni zhoršovaniu zdravotného stavu lesných porastov. Lesy mesta plánujú vyaži 120-tisíc metrov kubických napadnutých smrekov. Problém je však s predajom takejto drevnej hmoty za primeraný zisk.
Podľa M. Sakmáryho sa podarilo počas roka investova do rozvoja lesa. Napríklad do zalesnenia 122 hektárov lesa investovali 187 302 eur, do pestovania 388 523 eur. Na ozdravné opatrenia lesných porastov išlo viac ako 1,4 milióna eur z nenávratného finančného príspevku rezortného ministerstva.
Lesy mesta sú mestskou účastinnou spoločnosou. Mestu platia ročné nájomné vo výške 331 939 eur. Celkové náklady aj výdavky v spoločnosti pre tento rok sú vo výške zhruba 5,5 milióna eur.
V súvislosti s krízou spoločnos pristúpila k niekoľkým opatreniam. K prepúšaniu však nedošlo. "Napríklad sme znížili o 10 percent náklady spojené s výrubom, manipulácia s drevom sa na 70 percent presunula priamo do lesa, čím sa znížili náklady na prepravu do expedičného skladu v meste," dodal M. Sakmáry.
(Korzár)