Cesta vedie cez rozumnú dohodu
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Ak bude spoločenská objednávka dostatočne finančne krytá verejnými zdrojmi, neštátni vlastníci sa nebránia ani bezzásahovým územiam. Píše sa vo vyjadrení Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov.
"V ostatných dňoch prebehli na Slovensku dve odborné konferencie. Jedna odborne zameraná na prírode blízkeho obhospodarovania lesov organizovaná LF TU Zvolen s poobhliadnutím sa na závery podobnej konferencie z roku 1956 a druhá, v poradí už štvrtá medzinárodná konferencia vlastníkov a obhospodarovateľov lesov Slovenska na Gemeri organizovaná Gemerským regionálnym združením vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Tá bola zameraná na výmenu poznatkov a skúseností medzi vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov, odborníkmi zo štátnej správy, vedy, vzdelávania a mimovládnych organizácií so zameraním na postavenie neštátnych vlastníkov lesov a vlastník a ochrana prírody. Na oboch sa jednoznačne potvrdilo, že kde je zdravý sedliacky rozum, tam môže za priaznivých podmienok vytvárať na svojej pôde priestor nielen na produkciu svojho dreva, čo v mnohých prípadoch robí už aj dnes. A nielen to.
Potvrdilo sa, pokiaľ bude spoločenská objednávka dostatočne finančne krytá verejnými zdrojmi neštátni vlastníci nielen že môžu, ale oni chcú. Dokonca aj bezzásahové územie, tak masívne mediálne podporované, ktoré chce manažovať štátna ochrana prírody za verejné zdroje. Ale nie cez administratívne vyhlasovanie 5. stupňa ochrany. Cez, v súčasnosti v mnohých prípadoch nezmyselné zákazy nevyužívajúce historické poznatky a nástroje pozitívnej motiváciu.
Teda, cesta vedie cez rozumnú dohodu pri rozumnom posúdení všetkých dôsledkov z toho plynúcich. Lebo pred 35- 45 rokmi masívne bývalí totalitný režim zakázal roľníkom pásť a kosiť horské lúky a pasienky. Vraj to ničí rastlinky a biotu pre pracujúci ľud. A miestnych takto vyhnali z dedín za robotou do fabrík, do miest. A v súčasnosti ide štát dávať obrovské peniaze na manažmentové opatrenia, aby v chránených vtáčich územiach, ktorých máme tak veľkoryso na území Slovenska v sieti NATURA 2000 – KOSIŤ A PÁSŤ na lúkach a pasienkoch v súčasnosti OPUSTENÝCH ( poľnohospodársky nevyužívaných). Tam, kde to kedysi zakázali. Pochopili a potvrdili, že čosi na tom bezzásahu nebolo v poriadku. No dnes už nie je v poriadku to – KTO TO BUDE ROBIŤ. Lebo aj z roľníka – miestneho človeka sa stal VZÁCNY DRUH. Ale ešte ich pozostatky zostali. Tak pri rozumnom nastavení ich môžeme využiť. O tom bol pozitívny odkaz oboch konferencií."