Český lesník o skúsenostiach spred storočia: Zmiešané lesy nie sú veda, ale móda
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Po veľkých vetrových a následných podkôrnikových kalamitách v rokoch 1860 až 1870 bolo za riekou Moravou módou vysádzať zmiešané lesy. Známy český lesník Václav Kinský v príspevku nazvanom "Zmiešané lesy nie sú veda, ale móda" cituje zo štúdie Teodora Mokrého z roku 1912, čo sa stalo so zmiešanými porastmi po takmer 40-tich rokoch v lesoch patriacich mestu Písek, ktoré sú na výmere viac ako 6 000 hektárov po Lesoch mesta Brna druhým najväčším mestským lesným majetkom v Českej republike.
Štúdia spred viac ako sto rokov poukazuje na to, že buky, javory, duby, brezy, jedle a smrekovce z pôvodne zmiešaných porastov vypadli a zostalo v nich len pár osamotených jedincov, pretože smrek všetky ostatné dreviny predrástol a v neľútostnom boji o bytie a nebytie sadenice týchto drevín jednoducho udusil.
Moderátor sa opýtal Václava Kinského, ako k tomu došlo a ten to vysvetlil. Lesníci, ktorí zakladali takéto zmiešané porasty na obrovských kalamitných plochách, zmieňuje príklad až 16 hektárovej holiny, nemali dostatok prostriedkov a kapacít na to, aby vychovávali zmiešané porasty tak, ako by mali – teda aby nepustili rýchlejšie rastúci smrek a vytvorili tak priestor so svetlom na rast aj pre ostatné dreviny. Podobného osudu sa podľa autora štúdie Teodora Mokrého spred viac ako sto rokov dožili aj ďalšie lesné majetky v Čechách.
Link na video s debatou o historických skúsenostiach lesníkov a paralele so súčasnými tendenciami nájdete tu: