Anketa: Lesy treba pred lykožrútom brániť. Nenechať to iba na prírodu
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V relácii Rádiofórum Českého rozhlasu sa venovali téme podkôrnikovej kalamity, o ktorej odborníci hovoria, že je doposiaľ najväčšia v histórii Českej republiky. Lykožrút požiera lesy v južných Čechách a na južnej Morave, ale aj v podhorí Šumavy. Podkôrniková kalamita zasiahla tiež lesy severnej a strednej Moravy i Sliezka. Poslucháči boli vyzvaní, aby sa vyjadrili, čo si myslia o zvýšenom výskyte podkôrneho hmyzu a dostali otázku, či sa majú ľudia podkôrnikom brániť, alebo si príroda s nimi poradí sama.
Presná polovica, teda 50 percent z tých, ktorí sa do ankety Českého rozhlasu zapojili si myslí, že ľudia by mali lesy pred lykožrútmi brániť. 47 percent odpovedalo, že príroda si poradí sama. Zvyšok poslucháčov zareagoval tak, že nevedia alebo im je to jedno. Anketa síce nemala reprezentatívny rozsah, ale jej výsledky napovedajú, že u našich západných susedov je rozsah podkôrnikovej kalamity tak obrovský, že široká verejnosť začína logicky vnímať ako nevyhnutnosť, aby spoločnosť urobila všetko pre jej zastavenie a zabezpečila obnovu poškodených a zničených lesov.
Aj na Slovensku si už čoraz viac ľudí uvedomuje, aký je rozdiel medzi kalamitnými plochami, ponechanými na samovývoj, na ktorých ochrancovia prírody zabránili lesníkom aktívne bojovať proti ďalšiemu ničivému šíreniu podkôrneho hmyzu. A plochami, na ktorých veternú a podkôrnikovú kalamitu lesníci včas spracovali a odborne na nich lesy obnovili. Ľudia totiž nemusia byť vôbec odborníci, aby videli, aký je rozdiel medzi kalamitnými plochami s mŕtvymi a suchými zvyškami lesa a obnovenými – zelenými a vitálnymi, mladými lesnými porastmi.
Jozef Marko