Ani ľudové poľovníctvo, ani panské huncútstvo, ale zdravý les: Farizejský prístup časti súčasných mocných k vlastníkom lesov

Treba objektívne priznať, že mnohé veci vyžadujú zmenu. Vrátane lesného hospodárstva, ktorého súčasťou je aj poľovníctvo. To nemá byť ani panským huncútstvom, ale ani ľudovým poľovníctvom. Zmysel má poľovníctvo len vtedy, ak bude vykonávané ku prospechu zdravého lesa, ktorého plody a úžitky bude racionálne využívať človek – v prípade súkromného vlastníctva primárne jeho vlastník resp. s jeho dovolením správca, ktorému zverí majetok do užívania.

Reformy sú však bohužiaľ pre Slovensko chaotické, deformované politicky motivovanými procesmi. Tak ako aj v prípade zákona o poľovníctve, ktorý nie je prijímaný ako celospoločenská zhoda, ale ako výsledok politických dohôd. Často poznačených obyčajným kalkulom – ty mi zahlasuješ za tento návrh a ja ti zahlasujem za tento.

Mnohí nielen z vás si môžu klásť otázku: A čo tu tento robí? Však mu idú prijať zákon, ktorý vyrieši anomálie v poľovníctve, kde je bránené vykonávať poľovníctvo vlastníkovi súčasnými užívateľmi, ak majú zmluvu na 15 – 30 rokov. Však idú vyhovieť hlasu vlastníkov, aby si sami vykonávali právo poľovníctva – na jednom metri, či hektári, či....?

Ľúbivo to znie, diabol je skrytý v detailoch. Prichádzam preto, aby som poukázal na nebezpečenstvo, ktoré hrozí krajine. Nebezpečenstvo chaosu, pretože v tomto legislatívnom procese sa považujeme za zásterku skutočnej motivácie zmeniť – opraviť poľovníctvo v duchu ústavných práv. Lebo legislatívne úpravy predkladajú zväčša tí – česť jedinej výnimke – ktorí šmahom ruky brutálnym spôsobom zasahujú do vlastníckych práv.

Novela zákona o ochrane prírody a krajiny, prerokovávaný zákon o turistických trasách, či pripravovaný zákon o krajine, v ktorých je hlas vlastníka pôdy až na poslednom mieste, sú toho jasným svedectvom.

Priatelia, nesystémovým – buldozérovým prístupom, kedy sa účelovo obmedzujú činnosti v lesoch vraj vo verejnom záujme ochrany životného prostredia, bez zváženia tým vyvolaných dopadov, dochádza okrem environmentálnych škôd aj k významným ekonomickým škodám vlastníkov, resp. užívateľov lesov a miestnemu obyvateľstvu - samosprávam, ktoré sú kompenzované (ak vôbec sú) len symbolicky.

A toto sa týka aj výkonu práva poľovníctva – poľovníckeho hospodárenia, ktoré je ohrozené cielenou deštrukciou, kde nie odborník, ale VLK bude regulovať početnosť voľne žijúcej zveri. V legislatívnom procese je návrh zonácie národných parkov Slovenský kras. Poloniny a Veľká Fatra, kde sa bude obmedzovať a zakazovať aj výkon práva poľovníctva.

Návrhy, ktoré môže schváliť aj táto úradnícka vláda, lebo máme zákony, ktoré neochraňujú ústavné právo súkromného vlastníka. Preto považujeme za farizejstvo prístup časti súčasných mocných, najmä tých podporujúcich „reformu národných parkov“, ktorí tvrdia, že v zákone o poľovníctve sú vraj vlastníci najdôležitejší a ukazujú, však chceme zákon, na základe ktorého bude môcť poľovať na vlastnom.

No na druhej nám zakazujú brať akékoľvek úžitky lesa – a dokonca aj turisti budú mať väčšie slovo pri rozhodovaní o tom, kadiaľ povedie turistická trasa po súkromnom pozemku! Choďte to povedať do Polonín, do Veľkej Fatry. že bude schválený zákon o poľovníctve, ktorý umožní vlastníkovi výkon práva poľovníctva. Ale návrh zonácie mu ho berie!

Pre mantru bezzásahu na troch štvrtinách územia zakazuje akýkoľvek úžitok. a bude ho brať aj súčasným užívateľom, vrátane poľovníkov, na čoraz väčšom území, lebo bezzásahové zonácie sa mohutne pripravujú aj v ďalších chránených územiach, lebo pozor – po zonácii národných parkov sa už pripravuje zonácia chránených krajinných oblastí – Horná Orava, Strážovské vrchy...    

Ukončím svoj príhovor citáciou z návrhu novely zákona o ochrane prírody, ktorú pripravuje včera vymenovaná štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia a ktorou sa citujem „umožní, aby hospodárenie v lesných biotopoch bolo vykonávané výlučne takým spôsobom, ktorý pomôže zachovať a podporovať ich prirodzené ekologické funkcie, a nedochádzalo vo vlastnom území národných parkov k devastačným zásahom a procesom.“

A nastoľujem nástojčivú otázku aj pre vás, či sa pod umožňovaním výlučného spôsobu hospodárenia skutočne pomôžu zachovať a podporovať prirodzené ekologické funkcie lesných biotopov, alebo sa uvedeným postupom iba prestane prihliadať na záujmy vlastníkov a obhospodarovateľov lesa na ochrane ich majetku a prírodného dedičstva a právo na ochranu prírody sa zverí „výlučne“ záujmom organizácií ochrany prírody, spočívajúcom v podporovaní napr. mäkkých foriem turizmu, vrátane eutanázovania zvierat pod dohľadom ozbrojených zložiek rangerov, podriadených ekoministrovi.