Analýza: Vznik a ochrana strží, výmoľov a roklín na území Slovenska

Za ostatných sto rokov prešlo poľnohospodárstvo veľkou politicko-spoločensko-ekonomickou zmenou, ktorá má tri fázy: do roku 1950 pôdu vlastnili drobní roľníci, statkári, veľkostatkári. Potom nastúpila socializácia dediny, vytvárali sa družstvá s veľkou koncentráciou a špecializáciou poľnohospodárskej výroby, čo si vyžiadalo nevyčísliteľné škody na prírode. Politicky sa preferovala zvýšená sebestačnosť vo výrobe potravín, aby sa znížila závislosť na ich dovoze zo zahraničia. Ani jeden spôsob hospodárenia neriešil integrovanú ochranu: pôda - voda.

Tretia fáza nastala ako register obnovy pôvodných vlastníkov k pôde demokratickým spôsobom hospodáriť na základe vytvorenia dobrých tržných vzťahov; farmár - spotrebiteľ. Tento predpoklad vytváral dobrý základ ochrany pôdy proti vodnej, veternej erózii, ale najmä zákaz a obmedzenie záberu intenzívne obrábanej pôdy pre nepoľnohospodársku výrobu. Opak je pravdou. Farmári majú záujem na zvyšovaní produkcie za účelom zisku a politici si z nej vytvorili biznis. Lacno pôdu napr. pri intravilánoch, pod výstavbu priemyselných parkov kúpiť a s niekoľkonásobne vyššou cenou predať investorovi pod výstavbu ako trvalý záber pôdy pre nepoľnohospodárske účely.

Je potrebné využiť Európske fondy, ktoré smerujú na oživenie krajiny, intravilány miest, obcí a usadlostí ako Ozelenenie vidieka alebo Zelená obnova. Možností je veľa - na jeden kilometer štvorcový plochy z celkového územia pripadá jeden kilometer dĺžky eróznych prírodných javov v podobe strží, výmoľov a roklín. Vývoj týchto nežiaducich javov je len uspokojovaním momentálnej potreby bez konkrétneho pričinenia o obnovu a starostlivosť o dobré životné prostredie. Sme len dočasní užívatelia pôdy, vody, krajiny, preto musíme pamätať i na budúce generácie.

Po technickej stránke najskôr riešime veľkosť územia - povodia a zisťujeme odtokové pomery. Pri návrhu úpravy riešime elementárne povodie, na ktorom sa neprejavuje retardácia prívalových dažďov. O prietokoch rozhodujú priemerné a maximálne intenzity dažďov z územia menšieho ako 1km² (100 ha) a väčším sklonom. Ide o zabránenie prítoku cudzím vodám do strže, posúdenie krajinného prostredia a navrhnutie ozelenenia, stability dna a svahov strže, ktoré budú zahrňovať tieto základné prvky:

1. Vegetačné doplnenie komunikácií, poľných ciest, vodných tokov a brehové porasty drobných vodných tokov.

2. Výsadba a zahusťovanie alejí alebo budovanie nových podľa prípustnej veľkosti honu.

3. Remízky pre lovnú zver, spevavce, výsadba ohraničenia pozemkov a kultúr.

4. Výsadba v okolí vodných tokov, nádrží, rekreačných zariadení.

5. Výsadba a doplňovanie vetrolamov, výsadba skupinovej zelene, včelárskej zelene.

Základné zásady asanácie úprav strží vykonávame v tomto poradí:

1. Ochrana záhlavia strže proti cudzím vodám.

2. Úprava dna strže.

3. Spevnenie svahov strže.

Na vznik a priebeh erózneho procesu, vytváranie eróznych báz a na vhodnú voľbu a spôsob úpravy má vplyv viac činiteľov. Prevažne sú to prírodné, niektoré kombinované, iné ovplyvnené iba ľudskou činnosťou - antropogénne. Tieto činitele nepôsobia nikdy samostatne, ale vždy v určitej kombinácii. Pritom ale jeden môže byť rozhodujúci.. Vždy prednostne riešime prírodné faktory, ktoré sú prakticky nemenné. Ale antropogénne ako umelo vytvorené môžu koncepciu návrhu ovplyvniť pozitívne alebo negatívne, čo sa potom prejaví aj na formovaní nového krajinného priestoru.    

Ak hydrologickým posúdením organizačných opatrení zistíme, že nezabezpečia dostatočnú ochranu proti vodnej erózii, a nepomôžu ani vegetačné a agrotechnické  spôsoby, volíme niektoré z technických opatrení. Najlepší spôsob ochrany dosiahneme vzájomnou kombináciou. Vhodné je variantné riešenie, v ktorom má o výslednom návrhu rozhodovať nielen ekonomická výstavba, prevádzka a udržovanie, ale i hľadisko ochrany a tvorby krajiny.

Ochrana eróznych rýh, výmoľov a strží si vyžaduje protierózne opatrenia na ochranu pôdneho fondu formou organizačného zabezpečenia striedania plodín, obmedzenie pestovania okopanín a všetky agrotechnické práce je potrebné vykonávať v smere vrstevníc. Ak nepomôžu navrhnuté organizačné, ani vegetačné a agrotechnické opatrenia, volíme niektoré z technických spôsobov, alebo variantné, kombinované opatrenia, založené na hydrologických a hydrotechnických výpočtoch.  

Ing. Alojz Malíšek

(Úryvok – závery a odporúčania autora, celá analýza je zverejnená v prílohe k článku)