Analýza: Využívame dostatočne produkčné možnosti lesov Slovenska? Každý nech si odpovie sám. Takéto sú fakty

Pre účely zhodnotenia vyrovnanosti a udržateľnosti ťažbových možností je dôležitý stav a vývoj celkového priemerného prírastku (CPP), ktorý vyjadruje priemernú celkovú objemovú produkciu v rubnej dobe. Objem CPP v roku 2022 dosiahol hodnotu 12,41 mil. m³, resp. 6,43 m³/ha, a z toho 9,67 mil. m³, resp. 6,8 m³/ha v hospodárskych lesoch.

Súčasná veková štruktúra hospodárskych lesov s vysokým plošným podielom 80-ročných a starších porastov s vysokým objemom zásob dreva umožňuje zvýšené možnosti únosnej obnovnej ťažby dreva (údaj zo Zelenej správy za rok 2022).

Toto konštatovanie dáva dobrý predpoklad na ťažbové možnosti najmä v hospodárskych lesoch v listnatých porastoch. Stav ihličnatých porastov a ich produkčné možnosti by si vzhľadom na minulé veľké objemy náhodných ťažieb vyžadovali podrobnejšiu analýzu. Klesajúci trend ihličnatých  kalamitných ťažieb určite ovplyvní aktuálna situácia v okolí Čierneho Balogu a predpoklad budúcich náhodných ťažieb na Muránskej planine, Poľane a na Liptove. Pomer zásoby ihličnatého a listnatého dreva bol podľa údajov Zelenej správy za rok 2022: 39,7 % ku 60,3 %.

Vo svojom príspevku sa budem venovať najmä stavu zásob, vekovej štruktúre, ťažbovým možnostiam, ale hlavne plánovaným zásahom v programoch starostlivosti o lesy (PSL) v rubných porastoch v kategórii hospodárskych lesov v listnatých porastoch na Slovensku.

V posledných rokoch som mal možnosť navštíviť viacero lesníckych subjektov a oboznámiť sa s hospodárením v listnatých lokalitách - najmä v kategórii hospodárskych lesov po celom Slovensku. Plánovanie obnovných zásahov v rubných porastoch som konzultoval aj s vyhotoviteľmi PSL. Ako bývalého taxátora ma zaujímali najmä predpisy PSL hlavne v rubných porastoch s prevahou buka,  prípadne s primiešaním duba resp. jedle. Ide predovšetkým o 3. až 5. lesný vegetačný stupeň, kde dominuje drevina buk. Zastúpenie týchto vekových stupňov dosahuje 67% z celkovej porastovej výmery lesov Slovenska.

Podiel výmery hospodárskych lesov na Slovensku je cca 73 %. Priemerná rubná doba u dreviny buk je v podmienkach Slovenska rámcovo v intervale 110 - 120 rokov s priemernou obnovnou dobou 30 rokov. V praxi to znamená začiatok obnovy cca od 95. roku. Otázka je, ako máme vyššie uvedené konštatovanie zo Zelenej správy „vysoký objem zásob dreva umožňuje zvýšené možnosti únosnej obnovnej ťažby“ zapracované do predpisov PSL v poslednom období.

Taxačné kancelárie majú v súčasnosti pre rubné listnaté porasty dve alternatívy. Prvá alternatíva je nastavenie obnovnej doby 30 rokov, druhá alternatíva pri prírode blízkych postupoch 50, resp. 60 rokov obnovnej doby.

Alternatíva, ktorú vyhotovitelia použijú pri predpisoch PSL v kategórii hospodárskych lesov v 1. a 2. stupni ochrany prírody závisí od obhospodarovateľa lesa. Môžeme konštatovať, že jej voľba je dobrovoľná. V praxi alternatíva č.1 znamená pri klasickom podrastovom hospodárskom spôsobe adekvátne odčerpávanie zásob v jednotlivých decéniách tak, aby bola obnova porastu ukončená maximálne za 30 rokov.

Alternatíva č.2 - prírode blízke princípy obnovných ťažieb znamenajú spomalenie ťažby a odčerpávanie zásob na dvojnásobne dlhšiu dobu, ale čo je dôležité, aj ťažbová možnosť v decéniu je výrazne nižšia.

Príklad: Porast vo veku 100 rokov, bučina, začiatok obnovy - porast zatiaľ nerozpracovaný, obnovná doba 30 rokov, zásoba 5 000 m³, predpis v prvom decéniu je pri podrastovej maloplošnej forme do 3 ha na úrovni 35 - 40% zo zásoby t. j. maximálne 2 000 m³. Pri predpise prírode blízkom obhospodarovaní lesov - obnovná doba 50 – 60 rokov, predpisy sa stanovujú maximálne na 15-20 % zo zásoby t. j. max. 1 000 m³. To znamená až 50-percentné zníženie ťažbovej možnosti v prvom desaťročí obnovy.

Uvediem ešte jeden príklad: Pri ročnom etáte 10 000 m³, čo zodpovedá približne ťažbe na výmere 2 000 ha a ročnom prírastku 5 m³/ha (čo je v podmienkach Slovenska bežný údaj v bukových porastoch) pri alternatíve č.1 je pri maloplošnej forme podrastového hospodárskeho spôsobu ťažba zvládnuteľná v 10 - 15 porastoch. Pri alternatíve č. 2 môžeme počítať etát vzhľadom na dvojnásobnú obnovnú dobu 50 - 60 rokov iba vo výške maximálne 5 000 m³. Pri maloplošnom clonnom rube by to bolo 63 kotlíkov do 0,2 ha ročne.

Otázne je pokračovanie v obnove takto rozpracovaných porastov v ďalších desaťročiach. Tu je namieste otázka využitia produkčných možností porastov. S presunom väčšej časti zásob bukových porastov do vyšších vekových stupňov súvisí aj posun guľatinových sortimentov do vlákniny. Samozrejme je mnoho ďalších faktorov pri stanovení intenzity ťažby (rozpracovanosť, možnosť prirodzenej obnovy, sprístupnenie porastov a ďalšie).

Zdôrazňujem, že stále riešime kategóriu hospodárskych lesov, v ktorých je podľa definície hospodárskej úpravy lesov prioritná funkcia produkcie drevnej hmoty pri zachovaní ostatných funkcií lesov. Existujú názory, že nevynútené chýbajúce množstvo ťažby pri predpisoch v PSL v rubných porastoch sa pri prírode blízkom obhospodarovaní lesov dá nahradiť výchovnými ťažbami.

Na to je ale potrebné mať nadbytok porastov vo výchove najmä nad 50 rokov a zároveň výrazné zvýšenie ťažbových percent. Konštatujem, že ten kto ovláda metodiku stanovenia intenzity výchovných ťažieb musí súhlasiť s tým, že je to nereálne.

Optimálny a praxou overený spôsob ako nastaviť plány rubných ťažieb v hospodárskych lesoch je veľmi jednoduchý. Vyhotoviteľ má pri obnove PSL vytvorený určitý rámec z modelov hospodárenia  a to najmä základné rozhodnutia ako sú rubná doba, obnovná doba a hospodársky spôsob a jeho formy. Do tohto rámca po dohode so skúseným odborným lesným hospodárom, resp. lesníkom spoločne nastavia podrobný plán ťažby v jednotlivých porastoch.

Samozrejme, to vyžaduje zo strany hospodára dobrú znalosť porastov, ich stav rozpracovanosti, ročný prírastok, prirodzenú obnovu, periodicitu semenných rokov, terénne podmienky, stav lesnej cestnej siete a samozrejme určitú analýzu ťažbovej úpravy (čo prinesie predpísaná ťažba a jej odčerpanie v decéniu do stavu zásob vo vekových stupňoch v budúcich rokoch?).

Iná situácia nastáva v 3. stupni ochrany prírody, kde je zákonom určený princíp obnovných postupov v súlade s prírode blízkym obhospodarovaním lesov. Ide prevažne o porasty v národných parkoch, resp. v ochranných pásmach rezervácií. A to už dobrovoľné nie je. Otázne je, či subjekty hospodáriace v 3. a 4. stupni ochrany prírody sú pri týchto predpisoch znevýhodnené resp. obmedzené na hospodárení.

Určite áno. Prichádzajú o množstvo drevnej hmoty v obnovnej ťažbe z dôvodu nižších predpisov ťažieb v PSL. V týchto prípadoch už existujú vypracované alternatívne plány a je otázkou pre znalcov v odbore lesníctva stanoviť aj straty na kvalite sortimentov, ktoré vzniknú pri dlhých obnovných dobách.

Alternatíva č. 1 - pri predpisoch obnovných ťažieb podrastovým hospodárskym spôsobom do výmery 3 ha je v praxi overená metóda cca za 40 rokov hospodárenia na Slovensku aj s podrobnou ťažbovou úpravou a analýzou dopadu na lesné hospodárstvo.

Alternatíva č. 2 - pre prírode blízke postupy absentuje podrobná analýza dopadov na lesné hospodárstvo - najmä na decenálne zníženie ťažieb a presun veľkých zásob do vyšších vekových stupňov. Lesné hospodárstvo na Slovensku je závislé najmä na výnosoch z ťažieb. Nie je preto jedno, či v decéniu budem ťažiť 5 000 m³ alebo iba 2 000 m³, ak mi to umožňuje stav porastov, vysoké zásoby drevnej hmoty a predpis PSL.

Finančné prostriedky zabezpečia možnosť financovať nákladové položky - hlavne pestovné práce. Zabezpečia zamestnanosť lesníckeho personálu a možnosti práce pre dodávateľov. Dôležitý je aj dosah na drevospracujúci priemysel.

Na záver otázka, na ktorú si musí odpovedať každý sám. Aké je hospodárne nakladanie s lesným majetkom na Slovensku?

Ing. Peter Szarka