Analýza: Spolupráca je cestou k riešeniu konfliktu Les – Zver – Biodiverzita

No na druhej strane už dlhšiu dobu pozorujeme výrazne zvýšený ekonomický záujem o lesy. Tieto trendy vyžadujú reguláciu hustoty raticovej zveri, čo by malo umožniť prirodzenú obnovu hlavných drevín bez použitia ochranných opatrení.

Keď sa pozrieme podrobnejšie na prezentáciu súčasného právneho stavu z pohľadu zákonov o lesoch, ochrane prírody a poľovníctve, tak tu je možné jasne vidieť prioritu lesného hospodárstva pred poľovníctvom. Rovnako to platí aj v prípade ochrany prírody a zvyšovaní biodiverzity. Z tohto pohľadu sa poľovníctvo chápe ako druhotné využitie vo vzťahu k hlavnému lesnému využitiu. V mnohých ohľadoch pritom dochádza k prekrývaniu právnych oblastí vyššie uvedených zákonov, ktoré zásadne umožňujú situačne prispôsobenú kontrolu konfliktného územia medzi raticovou zverou a biodiverzitou.

Ak však má právo takúto kontrolnú funkciu skutočne plniť, je potrebné vypracovať cieľový systém alebo akúsi cieľovú hierarchiu, na ktorej môže byť založené posudzovanie a riešenie konfliktov konkrétneho prípadu. Treba si však uvedomiť limity systematizácie na abstraktnej úrovni, keďže zákony väčšinou nie sú koordinované vedľa seba, takže konflikty cieľov či rozpory v implementačných normách nie sú ojedinelé.

Dôležité však je, že zákony ako celok špecifikujú sociálne ciele, ktoré sa musia použiť na vyriešenie konfliktu medzi lesom a zverou a musia byť zohľadnené pri presadzovaní práva. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy, že ciele a princípy zákona o ochrane prírody, ako aj ciele poľovníckeho a lesného práva treba brať do úvahy najmä v kontexte plánovacích a iných ďalších rozhodnutí.

Hlavné ciele lesného práva:

• zachovať alebo vytvoriť stav lesa primeraný lokalite a prírode čo najbližší,

• trvalo zabezpečovať a upevňovať ochrannú schopnosť, zdravie a výkonnosť lesa,

• produkcia dreva a iných prírodných statkov by sa mala zabezpečovať prostredníctvom trvalo udržateľného obhospodarovania lesov,

• biologická diverzita lesa by sa mala zachovať a v prípade potreby zvýšiť,

• les musí byť riadne obhospodarovaný a chránený pred poškodením,

• pri zmladzovaní lesov treba vyberať dreviny vhodné pre danú lokalitu, vhodne zapájať pôvodné dreviny a využívať možnosti prirodzenej obnovy.

Základné ciele ochrany prírody:

• prírodu a krajinu je potrebné chrániť, udržiavať, rozvíjať a v prípade potreby obnovovať tak, aby výkonnosť a funkčnosť prírodnej rovnováhy, regeneračné a trvalo udržateľné využívanie prírodného bohatstva, živočíšneho a rastlinného sveta vrátane ich biotopov ako aj rozmanitosť, vlastnosti a krása prírody a krajiny bolo dlhodobo zabezpečené,

• prírodnú rovnováhu je potrebné zabezpečiť tak, aby sa zachovali, rozvinuli alebo obnovili biologické funkcie a krajinné štruktúry, ktoré charakterizujú lokalitu,

• na zabezpečenie výkonnosti a funkčnosti prirodzeného ekosystému je potrebné zachovať a rozvíjať biologickú diverzitu. Zahŕňa rozmanitosť biotopov a spoločenstiev, druhovú aj genetickú rozmanitosť v rámci druhov.

Základné ciele zákona o poľovníctve:

• poľovníctvo má prispievať k udržaniu druhovo bohatej populácie poľovnej zveri, ktorá je prispôsobená krajinným a národným kultúrnym podmienkam,

• je potrebné zachovať a zabezpečiť potravu zveri,

• lov sa musí vykonávať tak, aby sa zabránilo zásahom do správneho lesníckeho využívania,

• odstrel zveri musí byť regulovaný tak, aby boli plne zabezpečené oprávnené nároky lesného hospodárstva na ochranu pred škodami spôsobenými zverou,

• odstrel zveri musí byť regulovaný tak, aby sa zohľadnili záujmy ochrany prírody a manažmentu krajiny,

• odstrel zveri musí byť regulovaný tak, aby sa udržiavala zdravá, voľne žijúca populácia všetkých druhov zveri v primeranom počte.

Na pozadí priority právnych predpisov z hľadiska ich všeobecných cieľov sa konflikty vo vzťahu Les – Zver – Biodiverzita musia riešiť a regulovať vhodných spôsobom. Súčasná prax nám ukazuje, že aj tak dochádza k mnohým konfliktom, je to skôr v dôsledku nedostatku právnych usmernení, ako z dôvodu odlišného a teda neadekvátneho vymáhania práva zo strany príslušných aktérov (úrady, vlastníci lesov a poľovníci).

Tu je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, že právne posúdenie zahrňujúce všetky prípady, ktoré môžu nastať, nie je v skutočnosti možné. Skôr sa musí vždy vykonať posúdenie podľa situácie na základe konkrétneho prípadu. Napr. aspekty ochrany lesa a prírody môžu ustúpiť do úzadia, ak sa ochranné funkcie alebo aspekty biodiverzity považujú za druhoradé a musia byť klasifikované tak, aby nemohli vyvinúť žiadnu právne relevantnú kontrolnú funkciu pre poľovnícke hospodárenie. Podobne je tomu aj naopak, kedy môže poľovnícke hospodárenie ustúpiť či už ochrane prírody alebo lesnému hospodárstvu.

Čo sa týka škôd spôsobených zverou je potrebné uviesť, že pri úbytku zmiešaných druhov drevín musí vlastník akceptovať vyššie riziká, nakoľko jeho les má menej drevín. Pri nefungujúcej alebo zle fungujúcej prirodzenej obnove a nevyhnutných opatreniach na ochranu pred škodami zverou možno na prevádzkovej úrovni identifikovať obrovské zdroje finančných strát. Partl a kol. (2002) dospeli vo svojej práci k záveru, že predispozícia lesa na ohryz nezávisí od hustoty zveri, ale skôr od potravnej ponuky a Čermák 2007 a Kuijper et al. 2009, že holoruby vyvolávajú vysoké stavy zveri a tým aj škody na zveri.

Možno tiež poznamenať, že spôsob hospodárenia, holé plochy a teda vytváranie vysokej zásoby potravy a dobré možnosti krytia, vyvolávajú vysokú úroveň poškodenia ohryzom, najmä keď sa holé oblasti zatvoria a vysoká hustota zveri sa stretne s klesajúcou zásobou potravy (Petrak 2009). Schulze (1998) poukazuje na to, že štrukturálne bohatý les si lepšie poradí s ohryzom ako starý les, keďže je tu najmä v zime dostatočná pastva, resp. celkovo je tu veľmi vysoký počet jedincov na obnovu stromov.

Na druhej strane sa však ukázalo aj to, že v štrukturálne bohatom lese bolo potrebné vynaložiť oveľa vyššiu loveckú námahu na ulovenie zveri. V prípade úbytku zmiešaných druhov drevín a pri ohryze zverou to bude znamenať, že vlastník lesa musí akceptovať vyššie riziká so svojím štrukturálne chudobnejším lesom. A treba zdôrazniť, že nejde o riziko vedome akceptované, ale skôr o riziko, ktoré je vnútené.

Pri tom všetkom nesmieme samozrejme zabúdať na to, že samotná raticová zver je dôležitou a prirodzenou súčasťou našich lesov, a preto by mala byť od začiatku vnímaná ako nenahraditeľná pre naše ekosystémy. Problémy však nastávajú, keď sa hustoty raticovej zveri  neprirodzene zvýšia v dôsledku nesprávne pochopeného manažmentu. Potom sa negatívne účinky raticovej zveri prejavia na úroveň, ktorá je škodlivá pre rozvoj lesa a hospodárenie v lesoch.

Vyvstáva dôležitá otázka, ako merať vplyv zveri na les? Na tento účel je vhodné použiť systém, založený na počítaní rastlín ovplyvnených vplyvom voľne žijúcej zveri (t. j. tie, ktoré boli ohryzené, alebo inak poškodené zverou). Ak ohryzené, alebo inak poškodené rastliny dáte do vzťahu k celkovému počtu potenciálne ohrozených rastlín, vznikne zmysluplný ukazovateľ intenzity vplyvu raticovej zveri. Podľa Rüegga a Nigga (2003) tak úzka korelácia s úmrtnosťou a rastom výšky, ako aj jednoduchosť zaznamenávania kvalifikujú percento ohryzu ako obzvlášť vhodný ukazovateľ na hodnotenie účinkov ohryzu.

V právnej praxi však naďalej pretrváva rozpor medzi právne a teda spoločensky žiaducim a skutočným stavom obnovy lesa. Na jednej strane to môže byť spôsobené nehomogénnou právnou situáciou v častiach zákona, ktoré kontrolujú vymáhanie. Na druhej strane sa tiež môže stať, že presadzovanie práva je vo svojej podstate chybné, pretože príslušní aktéri – úmyselne alebo neúmyselne – presadzujú zákony neadekvátne.

Existuje mnoho prístupov k zlepšeniu situácie v konflikte Les – Zver - Biodiverzita. Niektoré oblasti z nich sú tu stručne uvedené:

• právne a regulačné opatrenia,
• obmedzené pestovateľské ovplyvňovania,
• biológia voľne žijúcich živočíchov, technológia lovu a prístupy politiky lovu,
• výpočet prevádzkových a ekonomických dôsledkov škôd spôsobených zverou,
• zavedenie celoštátne čo najjednotnejšieho postupu pri vykonávaní omladzovania,
• konflikt Les – Zver - Biodiverzita má značný spoločenský význam vzhľadom na súvisiace právne, ekologické, ekonomické a obchodné dôsledky.

A preto ako je uvedené v nasledujúcom citáte: „Musíte vedieť, čo robia ostatní, oceniť ich úsilie, uznať ich úspechy a podporovať ich v ich úsilí. Keď si všetci pomáhame, všetci vyhrávame.“ – Jim Stovall

Ing. Ján Krnáč