Analýza: Premnoženie raticovej zveri

K premnoženiu raticovej zveri v danej lokalite podľa vedcov dochádza vtedy, keď stav jej populácie:

• Ovplyvňuje ľudský život alebo živobytie
• Ovplyvňuje kondíciu premnožených druhov
• Znižuje hustotu iných druhov s ekonomickou alebo estetickou hodnotou
• Spôsobuje dysfunkcie v ekosystéme

Slovo premnoženie by sme pre lepšie pochopenie mohli nahradiť slovom nadbytok. V prípade použitia slova nadbytok ide o ľudský hodnotový úsudok, ktorý nadobudne objektívny význam len vtedy, keď sa presunie od pocitu ku kvantifikovanému hodnoteniu napr. straty rastlinnej alebo živočíšnej diverzity, poškodenie lesných plodín. Vo všeobecnosti má nadmerné množstvo raticovej zveri škodlivé účinky na biodiverzitu a funkciu ekosystému (Apollonio a kol. 2010, Valente a kol. 2020).

Diagnóza populácie ako nadbytočnej vyžaduje multidisciplinárny prístup (Côté et al. 2004). Dôležité je nezabúdať, že prípustné úrovne hustoty populácie sa líšia v závislosti od ekologického a sociálno-ekonomického kontextu (súbor súvislostí), kde sa nachádzajú (Putman et al. 2011b). Definícia populácie ako nadbytočnej alebo nie je závislá aj od ľudského vnímania toho, kto hodnotí, a to samotné je tiež závislé od ekologického a sociálno-ekonomického kontextu (König et al. 2020).

Pri výbere kritérií, používaných na definovanie premnoženej populácie, musia byť pre každý kontext jasne stanovené a pokrývať tieto tri perspektívy:

• Biologické (napr. telesná hmotnosť, veľkosť parožia, plodnosť)
• Ekologické (napr. vplyvy na rastlinné alebo iné živočíšne druhy)
• Sociálno-ekonomické (konflikty medzi zverou a človekom, ktoré môžu byť priame alebo nepriame - Warren 2011, Salerno a kol. 2020)

Vo všeobecnosti definície nadbytku poukazujú na to, že relevantné ukazovatele nadbytku sú závislé od kontextu a že nie je možné stanoviť všeobecné prahové hodnoty hustoty, ktoré sa majú použiť ako maximálne prípustné úrovne (Putman et al. 2011b). Ak sa chceme vysporiadať s týmito problémami a prijať najlepšiu stratégiu managementu, musíme mať k dispozícii nástroje na monitorovanie populácií s integračným prístupom založeným na indikátoroch ekologických zmien (INDICATORS OF ECOLOGICAL CHANGE – IEC; Morellet et al. 2007, Garel et al. 2010) a na hodnotení stavu populácie a ekosystému. Takýto prístup umožňuje manažérom lepšie dosahovať špecifické ciele ako pri jednoduchom spočítaní jedincov v populácii (Strickland et al. 2008) a súčasne ide o významný potenciál na použitie ako praktický a koncepčný rámec na diagnostiku a monitorovanie situácií nadbytku.

IEC sú založené na koncepte závislosti na hustote, ktorý umožňuje monitorovanie populácií raticovej zveri (Morellet et al. 2007, Maublanc et al. 2016). V tomto zmysle možno všetky parametre, ktoré reagujú na zmeny relatívnej hustoty, považovať za kandidátske ukazovatele (Garel et al. 2010). Maximálna prípustná úroveň hustoty v každom kontexte závisí od okolností a ekologických a socioekonomických vplyvov, ktoré vytvárajú populácie raticovej zveri, a prahová hustota je vnímaná v tomto kontexte (Putman et al. 2011b, 2011c). Na varovanie pred nadbytkom v každom kontexte môže byť preto potrebný iný súbor ukazovateľov. Na základe tejto definície a na základe predchádzajúcich štúdií (Gortázar et al. 2006, 2007, Morellet et al. 2007, Putman et al. 2011c, Hothorn et al. 2012) sa rozlišujú nasledujúce štyri súbory IEC.

Vplyv na biotop: tieto ukazovatele sú užitočné najmä v tých kontextoch, kde je zámerom chrániť ekosystém (chránené oblasti) alebo vegetáciu (lesníctvo a poľnohospodárske oblasti s rastlinnou výrobou). Najčastejšie používané ukazovatele sú založené na intenzite obhrýzania a na rýchlosti regenerácie najchutnejších drevín (napr. Frerker et al. 2013, Perea et al. 2015), na odstránení meristému (rastlinné delivé pletivo) a defoliácii (odlistenie) (Rhodes & Clair 2018) alebo na úrovni odkôrňovania (Iijima & Nagaike 2015).

Vplyv na úžitkovosť zveri: tento súbor ukazovateľov je užitočný najmä v kontexte poľovníckych oblastí, kde je hlavným cieľom produkovať vysokokvalitnú poľovnú zver a veľké trofeje (Coltman a kol. 2003, Garel a kol. 2007, Mysterud 2011). Tento súbor obsahuje indexy reprodukcie, úmrtnosti, fenotypovej (súhrn všetkých dedičných vonkajších znakov a vlastností organizmu) kvality a telesnej kondície, čo sú faktory závislé od hustoty a sú užitočné pre celkovú výkonnosť raticovej zveri (Bowyer et al. 2014, Santos et al. 2018).

Zvýšenie prevalencie zdieľaných a zoonotických chorôb a záťaže parazitmi: tieto ukazovatele sú obzvlášť dôležité pre chov dobytka a v kontexte prímestských oblastí, vzhľadom na dôležitosť spoločných a zoonotických (šírenie infekcií medzi zverou a následne potenciálne aj na človeka) chorôb.

Nárast obťažovania ľudí: tento súbor ukazovateľov by mohol byť užitočný v mestských a prímestských oblastiach. Zahŕňa aspekty priamo súvisiace s ľudským nepohodlím, akými sú zrážky raticovej zveri s vozidlom; poškodenie záhrad, parkov a športovísk; a agresívne stretnutia medzi ľuďmi a raticovou zverou (Schley et al. 2008, Hothorn et al. 2012, Duarte et al. 2015, Stillfried et al. 2017b). Tabuľka v prílohe k článku ukazuje, aká je potenciálna úroveň vplyvu IEC v každom kontexte. Za najrelevantnejšie na diagnostikovanie a monitorovanie situácií súvisiacich s premnožením raticovej zveri sa považujú ukazovatele s vysokým vplyvom v danom kontexte.

Pre zlepšenie managementu populácií raticovej zveri je potrebné urýchlene prejsť od kritického k adaptívnemu managementu. Takýto prístup závisí od každej zo situácií (kontextu) nadbytku. Východiskovým bodom musí byť monitorovanie populácií raticovej zveri pomocou IEC, pričom osobitný dôraz sa musí klásť na súbor indikátorov, ktoré umožňujú stanoviť prah „alarmu“ (Morellet et al. 2007, Putman et al. 2011b).

Pre zabezpečenie životaschopnosti a dlhodobého pretrvávania udržateľnosti populácií raticovej zveri sú navrhované nasledujúce managmentové a ochranné opatrenia:

• Efektívny manažment raticovej zveri sa nesmie vykonávať izolovane od ekosystému. Je potrebný dlhodobý výskum a monitorovanie ukazovateľov výkonnosti biotopov a reakcií ekosystémov v celom gradiente hustôt raticovej zveri.
• Obnovenie pôvodných populácií raticovej zveri by sa malo považovať za dôležitú súčasť ochrany a obnovy ekosystémov. Mali by sa zaviesť opatrenia na zabránenie hybridizácii medzi druhmi a poddruhmi a malo by sa zabrániť introdukcii nepôvodných druhov.
• Poznatky o selektivite hľadania potravy a interakciách medzi bylinožravcami by sa mali použiť na optimalizáciu kŕmneho tlaku v ekosystémoch, kde sa manipulácia s druhovým zložením a hustotou používa ako nástroj riadenia. To by malo zlepšiť ochranu biologickej diverzity a efektívnosť využívania zveri.
• Pozornosť by sa mala venovať prepojeniu medzi predáciou a reakciami raticovej zveri, a to tak pri starostlivosti o voľne žijúce živočíchy, ako aj o biotopy.
• V systémoch manažmentu raticovej zveri je potrebné zvážiť načasovanie udalostí v histórii života (fenológia) a jeho individuálnu variabilitu, ako aj zmeny v dostupnosti zdrojov v dôsledku klimatických a antropogénnych zmien.
• V stratégiách riadenia by sa mala brať do úvahy plasticita migračných vzorcov. Mal by sa vyvinúť nový prístup k manažmentu raticovej zveri, aby sa zohľadnili dynamické a premenlivé charakteristiky migrácie, či už na udržanie migrácie alebo na prispôsobenie sa zmenám vzorcov pohybu. V ideálnom prípade by jednotky riadenia populácie mali odrážať ročné priestorové požiadavky rôznych druhov.
• Doplnkové a diverzné kŕmenie môže mať zložité, nepriame a nezamýšľané účinky. Preto by sa pri zvažovaní kŕmenia mala brať do úvahy starostlivá analýza chorôb a rizík ochrany, ako aj ekonomické otázky. Mnohé programy výživy by sa mali zodpovedajúcim spôsobom prehodnotiť.
• Občianska veda (v prípade občianskej vedy majú svoje nezastupiteľné miesto aj zodpovední poľovníci) je silným zdrojom údajov pre manažment voľne žijúcich živočíchov. Mali by sa vytvoriť a implementovať online, na diaľku dostupné databázy s priestorovými a časovými informáciami o úrode, distribúcii a početnosti raticovej zveri, aby poskytovali údaje o ich interakciách s prostredím a ľudskými aktivitami.
• Manažment voľne žijúcich živočíchov by mal uznať vplyvy lovu nad rámec jednoduchého zníženia populačnej hustoty. Lov môže viesť k zmenám v správaní a sociálnej organizácii kopytníkov a ovplyvniť pohyb na krátke a dlhé vzdialenosti.
• Efektívny manažment vyžaduje predefinovanie cieľov a rozvoj pevných partnerstiev medzi zainteresovanými stranami (teda aj nás zodpovedných poľovníkov), aby sa zabezpečilo vytvorenie vedecky podložených stratégií manažmentu. Identifikácia a ochrana vhodných biotopov, určenie „migračných koridorov voľne žijúcich živočíchov“, kontrola pytliactva, „renaturalizácia“ populácií, pochopenie a prevencia rizík príbuzenskej krížovej plemenitby a prenosu chorôb a zúčtovanie s klimatickými zmenami – to všetko sú obrovské výzvy pre manažment raticovej zveri.

Manažment populácií raticovej zveri je komplexná téma a každý prípad by sa mal preštudovať, analyzovať pomer nákladov a výkonnosti opatrení, ktoré sa majú prijať, a zabezpečiť priebežné finančné prostriedky na realizáciu a pokračovanie v úspešných stratégiách riadenia ekosystémov. Je potrebné budovať multidisciplinárne tímy vrátane biológov, veterinárnych lekárov, zainteresovaných strán (teda aj nás zodpovedných poľovníkov), sociológov a iných, ktoré sa budú zaoberať manažmentom populácií raticovej zveri.

Pre dosiahnutie dlhodobého riešenia problému premnoženia raticovej zveri je potrebné zaujať oveľa širší a holistický prístup. Od ochranárov si to bude vyžadovať, aby sa posunuli od jednostranného skúmania konfliktov, založených na druhoch smerom k širším sociálno-ekonomickým, ekologickým a kultúrnym podmienkam, za ktorých vznikajú intenzívne konflikty. Keďže ochranári majú len zriedka školenie potrebné na primerané posúdenie týchto antropologických faktorov.

Ing. Ján Krnáč