Prihlásiť

Analýza: K vývoju lesníctva na Slovensku počas ostatných 75 rokov a návrh riešenia súčasnej situácie – potrebujeme novú štátnu lesnícku politiku so skĺbením potrieb všetkých nárokových skupín

V príspevku stručne hodnotíme vývoj v lesníctve na Slovensku od 2. svetovej vojny až do súčasnosti. Ide o dlhý vývoj, preto je veľmi ťažko vybrať z neho to najdôležitejšie. Napriek tomu sme sa o to pokúsili. Je to tak preto, lebo v súčasnosti sa rozhoduje, možno povedať bez zbytočného pátosu, o ďalšej existencii tohto odvetvia. Konkrétne najmä o tom, či v ďalších rokoch bude mať multifunkčný charakter, alebo bude len príveskom iných odvetví. Vývoj sme rozdelili do dvoch období, od 2. svetovej vojny do roku 1989 a následne po zmene spoločenského zriadenia v uvedenom roku. Osobitnú pozornosť venujeme súčasnej situácii. Odporúčame spracovať návrh novej štátnej lesníckej politiky, ktorá bude v súlade s potrebami a požiadavkami spoločnosti 21. storočia.

Doporučený Ilustračné foto: Vincent Synák Ilustračné foto: Vincent Synák

Vývoj lesníctva po 2. svetovej vojne

Po 2. svetovej vojne sa v ČSR zmenilo spoločenské zriadenie. Stali sme sa súčasťou východného bloku. Prikročilo sa k budovaniu socializmu, kde jadro rozvoja bolo v direktívnom (plánovitom) riadení hospodárstva.

Z hľadiska rozvoja lesníctva prvým krokom v tomto období bolo prijatie zákona č. 206/1948 Zb., ktorý okrem iného obmedzil používanie holorubného hospodárskeho spôsobu. V 50. rokoch sa v lesoch Slovenska realizoval všeobecný stanovištný prieskum, čo bol veľmi významný pokrok z hľadiska ekologizácie lesného hospodárstva (LH). Od roku 1961 nadobudol účinnosť nový súborný lesný zákon č. 166/1960 Zb., ktorým bol zavedený podrastový hospodársky spôsob. Tento zákon sa stal východiskom pre tvorbu ďalších súborných zákonných opatrení, a to zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch (federálny zákon) a č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe LH (národný zákon).

V tomto prvom období po 2. svetovej vojne boli veľké požiadavky na drevnú surovinu. Najprv na rekonštrukciu zničenej, či poškodenej infraštruktúry, následne v ďalších rokoch na hospodársky rozvoj štátu. Zvýšené požiadavky na drevo viedli k prekračovaniu etátov ťažieb, čo bol závažný problém LH. Únosný etát bol v tomto období mierne nad 4 mil. m3 dreva. Vyplývalo to zo skutočností, že rubne zrelé porasty mali malé zastúpenie. Konkrétne v hospodárskych lesoch mali porasty staršie ako 80 rokov len 15 % zastúpenie. Preto sa prijímali významné opatrenia na zvyšovanie drevnej produkcie. LH sa napojilo na štátny rozpočet – realizácia úloh, pokiaľ išlo o verejný záujem sa financovala zo štátnych zdrojov.

Začala sa široko koncipovaná akcia zvyšovania drevnej  produkcie výsadbou rýchlo rastúcich drevín, najmä topoľov a vŕb. Ďalším opatrením bolo zalesňovanie poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa delimitovali do lesného pôdneho fondu. V roku 1961 bol prijatý významný dokument: Generálny plán zveľadenia lesného a vodného hospodárstva. Jeho cieľom bolo dosiahnuť využívanie pôd sozameraním na znižovanie škôd na prírodnom prostredí. Z nepriamych metód zveľaďovania lesov to bola napríklad podpora rozvoja lesníckeho školstva, vedy a výskumu, projekcie a ďalšieho vzdelávania.

Metódy riadenia LH zo strany štátu v tomto období mali v podstate dvojaký charakter. Prvú skupinu tvorili opatrenia týkajúce sa obhospodarovania lesov, o čom sme doposiaľ hovorili. Druhá skupina mala najmä politický charakter. Tvorili ju legislatívne opatrenia prostredníctvom ktorých prechádzali neštátne lesy do vlastníctva alebo užívania štátu. Týmito opatreniami zanikol v LH na Slovensku neštátny sektor. Išlo o závažne porušenie práv vlastníkov neštátnych lesov. Preto prvoradou úlohou po zmene spoločenského zriadenia v roku 1989 bolo odstrániť následky týchto politických rozhodnutí.

V uvedenom období narastali problémy v ochrane lesov. V roku 1964 vznikla na Slovensku prvá veľká vetrová kalamita. Postihla najmä ihličnaté (prevažne smrekové) porasty. Objem polomov prekročil 5 mil. m3 dreva. V neskoršom období mali veľmi nepriaznivý vplyv na lesy imisie. Škodlivé látky v ovzduší vznikali v dôsledku spriemyselňovania Slovenska, ako aj prenosom zo susedných regiónov, najmä Česka a Poľska.

Na hynutí lesov sa podieľali aj ďalšie škodlivé činitele. Koncom 70. rokov hynuli dubiny (tzv. hromadné hynutie duba) a v 80. rokoch najmä smrekové porasty. Pretrvávalo hynutie jedľových porastov. Narastali škody zverou. V uvedených rokoch sa realizoval celý rad ochranných opatrení, čo vo významnej miere prispelo k zachovaniu a ochrane lesov na Slovensku.

Nepriaznivý vplyv na stav lesov mali aj požiadavky štátu na zvyšovanie krátkodobej efektívnosti LH. V dôsledku čoho sa v druhej polovici tohto obdobia znovu začali viac používať holorubné formy obhospodarovania lesov. To v značnej miere narušilo ekologizáciu lesníctva na Slovensku.

Súhrnne ale možno povedať, že lesy na Slovensku dosahovali na konci uvedeného obdobia primerané parametre. Lesy na našom území sa zachovali, v rámci možností chránili a dokonca aj podstatne zveľadili. Zvýšila sa lesnatosť územia (v roku 1945 bola 36 %), zaviedlo sa diferencované obhospodarovanie lesov podľa prevládajúcich funkcií, stúpli porastové zásoby (vďaka tomu bolo v súčasnosti možné ťažbu dreva takmer zdvojnásobiť).

Obmedzovalo sa používanie holorubného hospodárskeho spôsobu, drevinové zloženie porastov sa určovalo podľa vlastností prostredia. Boli postavené lesné cesty a budovy, zavedené nové stroje a zariadenia, rozvíjalo sa lesnícke vzdelávanie, výskum atď.

Obdobie po roku 1989

Významným krokom v štátnej lesníckej politike v tomto novom období bolo schválenie Štátneho fondu zveľadenia lesa SR (ŠFZL SR). Z neho bolo možné čerpať nevyhnutné finančné prostriedky na pestovanú činnosť, ako aj na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesa.

Oficiálnou štátnou politikou po roku 1990 bola privatizácia štátneho majetku. Takto sa sprivatizoval drevársky priemysel. V LH sa lesy vo vlastníctve štátu neprivatizovali. Snahou bolo zachovať ich verejnoprospešný charakter. Privatizovali sa tu len niektoré činnosti, ktoré zabezpečovali dodávateľsky štátnym aj neštátnym lesom služby najmä v pestovnej a ťažobnej oblasti.

Hlavnou úlohou LH v týchto rokoch bolo realizovať reprivatizáciu lesov, t.j. vrátenie lesov pôvodným vlastníkom. Takto došlo ku konštituovaniu lesníckeho neštátneho sektoru. Zásadné usmernenie ďalšieho vývoja v lesníctve na Slovensku vzniklo v roku 1993, keď vláda SR a NR SR schválili Stratégiu a koncepciu rozvoja lesníctva na Slovensku a Zásady štátnej lesníckej politiky.

V nadväznosti na uvedené dokumenty sa novelizovali právne predpisy. Išlo tu jednak o usporiadanie  vlastníckych a užívacích vzťahov k lesom (v zmysle zákonov č. 229/1991 Zb. a č. 330/1991 Zb), čiže o reprivatizáciu lesov. Ďalej to boli novely zákonov o lesoch (č. 61/1977 Zb., č. 100/1977 Zb., č. 131/1991 Zb.). Potom  to bol nový lesný zákon č. 326/2005 Z. z., a jeho novely v rokoch 2014, a nakoniec v roku 2020.

Následne, najmä v deväťdesiatych rokoch sa prijímali rozvojové programy, zamerané na zabezpečenie ekologizácie LH, realizáciu nápravných opatrení v lesoch poškodených imisiami, zalesňovanie pozemkov nevhodných na poľnohospodársku výrobu, rozvoj lesníctva, program Drevo – surovina 21. storočia a plán rozvoja vidieka a ďalšie. 

S odstupom rokov musíme konštatovať, že realizácia nešla v súlade s týmito zámermi. Tak ako sa menili vládnuce štruktúry štátu, menili sa aj zámery uvedené v uvedených dokumentoch. Zrušil sa inštitút „verejnoprospešnosti“ štátnych podnikov, ŠFZL SR atď. Postupne dochádzalo k marginalizácii LH, čo možno veľmi jednoducho demonštrovať na poskytovaní finančných prostriedkov tomuto odvetviu z verejných zdrojov. V roku 1989 ich objem bol 37 mil. eur. V rokoch 2004, 2005 to bolo v stálych cenách už len 1 mil. eur ročne.  Ani v ostatných rokoch 2015 – 2019 sa situácia podstatne nezmenila. V stálych cenách podpora z verejných zdrojov bola priemerne ročne 6 mil. eur, čo je približne len 1/6 roku 1989.

V porovnaní so zahraničím sa ani nedá hovoriť o tom, aká bieda vznikla v lesníckom odvetví na Slovensku.  A to nie je všetko. V roku 2004, vznikla na Slovensku veľká vetrová kalamita. Následne došlo tu k takému premnoženiu podkôrneho hmyzu, že to nemá obdobu v celej histórii LH na Slovensku. Ďalej v roku 2014 vznikla ďalšia vetrová kalamita. Následne sa premnožil podkôrny hmyz, čím sa stav lesov, najmä smrečín, postupne zhoršoval. Zároveň sa postupne zhoršovala celková kondícia a odolnosť lesných ekosystémov v dôsledku nepriaznivých javov (najmä sucha), ktoré sú spojené s prebiehajúcou klimatickou zmenou.

Situácia v súčasnosti je v lesníckom odvetví kritická. O tom, ako by sa s lesmi malo nakladať už nerozhodujú odborníci, ale v podstate ide o politické rozhodnutia. Neberú sa do úvahy doterajšie výsledky lesníckej vedy a výskumu a praktické skúsenosti. Odmietnuť treba jednostranné požiadavky ochrany prírody, ktoré presadzujú len svoje záujmy, bez zreteľa na poslanie a úlohy lesov a LH v 21. storočí. Ide o veľmi významné ekonomické, ekologické a sociálne funkcie lesov. Samozrejme aj o práva vlastníkov lesov a nároky a požiadavky obyvateľstva žijúceho najmä na vidieku.

Čo v súčasnej situácii navrhujeme?

Sme presvedčení, že primárne treba spracovať návrh novej štátnej lesníckej politiky. Obsahovať by mala skĺbenie potrieb a požiadaviek všetkých nárokových skupín na lesy do harmonického celku, a to tak z výrobnej sféry, ako aj lesníckych verejnoprospešných služieb. Nová štátna politika by obsahovala aj ekonomické kalkulácie nákladov a príjmov, a to tak za výrobnú sféru ako aj za lesnícke služby. Išlo by o celoštátny dokument, záväzný pre  všetky subjekty, ktoré majú požiadavky na lesy. Pritom by sa zachovala celistvosť lesníctva. Zároveň by sa tu uviedli aj diferencie podľa toho či ide o štátny alebo neštátny lesnícky sektor. Ďalej taktiež požiadavky a potreby  obyvateľstva, najmä žijúceho na vidieku.

Treba si uvedomiť, že sa mení celkový náhľad obyvateľstva na funkcie a poslanie lesa. Zároveň sa modifikujú rastové či dokonca existenčné pomery lesných ekosystémov, a to najmä v dôsledku klimatickej zmeny. Vo všeobecnosti platí, že súčasná doba je mimoriadne dynamická a nepraje oblastiam, ktoré na zmeny nedokážu reagovať. Preto aj LH musí na takýto stav náležite reagovať a nanovo jasne zadefinovať priority lesov a lesníctva na Slovensku.

Jozef Konôpka

               

 

Prečítané: 409
(4 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Vlastníci pôdy v Malej Fatre: Nedovolíme, aby sa pseudoochranári na našich pozemkoch ďalej obohacovali

Vlastníci pôdy v Malej Fatre: Nedovolíme, aby sa pseudoochranári na našich pozemkoch…

Aktuálne

Zobrazenie:3679

V januárovom vydaní časopisu LES & Letokruhy si budete môcť prečítať dvojstranový rozhovor s predsedom Občianskeho združenia Partnerstvo pre Prírodný park...

Názor odborníka z lesníckej fakulty na reformu národných parkov: Mocenským prístupom len ďalej posilňujeme nedôveru ľudí spätých s pôdou a tlačíme ich do rúk pravicového extrému

Názor odborníka z lesníckej fakulty na reformu národných parkov: Mocenským prístupom len…

O čom sa píše

Zobrazenie:3387

Denník Pravda uverejnil včera v prílohe Víkend polemiku k reforme národných parkov, v ktorej vyjadril svoj odborný názor aj prof. Dr. Forest. Ing...

TÝŽDŇOVKA: Diktát zhora alebo nevyhnutnosť? O reorganizácii, ktorá podľa zamestnancov prichádza zbytočne a v nevhodnom  čase

TÝŽDŇOVKA: Diktát zhora alebo nevyhnutnosť? O reorganizácii, ktorá podľa zamestnancov prichádza zbytočne…

Aktuálne

Zobrazenie:3050

Tento týždeň ukázal, že vedenie štátneho podniku LESY SR je napriek nesúhlasnému stanovisku zástupcov zamestnancov a nedôvere pracovníkov lesníckej prevádzky v avizované...

Šokujúce fakty o výstavbe v TANAP-e: Štátna ochrana prírody podľa aktivistky zlyhala

Šokujúce fakty o výstavbe v TANAP-e: Štátna ochrana prírody podľa aktivistky zlyhala

O čom sa píše

Zobrazenie:2982

S titulkom Stavebná anarchia uverejnil 16. novembra tohto roka týždenník Život rozhovor sa riaditeľkou združenia na ochranu prírody Machaon International, ktoré...

Šéf LESY SR š. p. Tibor Kőszeghy odstúpil: Stihol ešte s ministrom Samuelom Vlčanom predstaviť novú aplikáciu Otvorené drevo

Šéf LESY SR š. p. Tibor Kőszeghy odstúpil: Stihol ešte s ministrom…

Aktuálne

Zobrazenie:2916

Transparentnosť obchodovania s drevom je jednou z kľúčových úloh reštrukturalizácie štátneho podniku LESY SR, ktorá bola ohlásená koncom minulého roka a vychádza aj...

Stanovisko vedenia štátneho podniku LESY SR k listu Nemôžeme mlčať: Obvinenia a námietky sú nepravdivé

Stanovisko vedenia štátneho podniku LESY SR k listu Nemôžeme mlčať: Obvinenia a…

Aktuálne

Zobrazenie:2886

Z odboru komunikácie štáneho podniku LESY SR sme dostali stanovisko vedenia k listu nazvanom Nemôžeme mlčať, ktorý adresovala skupinka súčasných a bývalých zamestnancov...

Hlavné správy

Ministerstvá si pálkujú realizáciu reformy národných parkov: Jedno namieta, druhé odmieta

Ministerstvá si pálkujú realizáciu reformy národných parkov: Jedno namieta, druhé odmieta

Aktuálne

Envirorezort odmieta tvrdenia, že koná bez akejkoľvek súčinnosti a koordinácie s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pri realizácii reformy národných parkov...

Prečítajte si viac
Odborníci varujú pred premnožením vlkov: Môžu byť nebezpeční aj pre človeka

Odborníci varujú pred premnožením vlkov: Môžu byť nebezpeční aj pre človeka

O čom sa píše

Veľa poľovníkov v poslednom čase vážne varuje pred rozšírením vlka dravého. Pokiaľ by došlo k jeho premnoženiu, obávajú sa, že by...

Prečítajte si viac
Agrorezort namieta postup reformy národných parkov: Chce zmeniť uznesenie, ktoré navrhol envirorezort

Agrorezort namieta postup reformy národných parkov: Chce zmeniť uznesenie, ktoré navrhol envirorezort

Aktuálne

Realizáciu reformy národných parkov v praxi pripravil envirorezort bez spolupráce s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Podľa agrorezortu postup neprešiel medzirezortným...

Prečítajte si viac
Reakcia Štátnych lesov TANAP-u na vyjadrenia ministra Jána Budaja: Zásadne sa ohradzujeme!

Reakcia Štátnych lesov TANAP-u na vyjadrenia ministra Jána Budaja: Zásadne sa ohradzujeme!

Aktuálne

Štátne lesy TANAP-u sa zásadne ohradzujú voči vyjadreniam ministra životného prostredia Jána Budaja, ktoré odzneli v rozhovore pre Denník N. V ňom okrem...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora