Analýza: Hospodársko-úpravnícke plánovanie a lesnícka prax. Stav zásob a metódy ich zisťovania v lesoch Slovenska

Najdôležitejším údajom v programe starostlivosti o lesy (PSL) je zásoba v lesných porastoch, ktorú stanovujú taxačné skupiny pri podrobnom zisťovaní stavu lesa. Podľa údajov SISL bol celkový objem zásoby dreva v roku 2022 na lesných pozemkoch v Slovenskej republike v objeme 482,8 mil. m³. Priemerná zásoba dreva na hektár je 248 m³.

Pokúsme sa podrobnejšie analyzovať spoľahlivosť resp. presnosť týchto údajov. Objem zásoby a ťažby sa  uvádza v m³ hrubiny bez kôry. Všetky údaje o plánovaných ťažbách v predpisoch programov starostlivosti o les sú stanovené zo zásob v porastoch. Preto je veľmi dôležité ich správne stanovenie.

Vyhláška o HÚL, ako aj pracovné postupy HÚL, podrobne riešia zisťovanie zásob rôznymi metódami (osobitne v predrubných a rubných porastoch). V lesníckej praxi často riešime nie vždy korektne stanovené zásoby a z nich navrhnuté ťažby v predpisoch programov starostlivosti o lesy. V porastoch vo veku nad 50 rokov (výchovná aj obnovná ťažba) je správne stanovenie zásoby a z nej odvodený predpis plánovanej ťažby pre lesnícku prax limitujúce, keďže je úmyselná ťažba povolená maximálne +15% k celkovému predpisu  ťažby v poraste. Prevažne sa stáva v lesníckej prevádzke, že predpis výchovnej ťažby je v porastoch nad 50 rokov nepostačujúci.

Aké sú možné príčiny? Je potrebné zdôrazniť, že výstupné dielo t. j. program starostlivosti o lesy má byť spoločným produktom taxácie a prevádzky. Keď sa pozrieme na taxačnú časť zisťovania zásob v predrubných porastoch, je prevažne stanovená z rastových tabuliek pre priemerné pomery Slovenska. Tu je potrebné zdôrazniť správne zmeranie výšok v poraste a správne určené zakmenenie. Z dlhoročnej praxe v HÚL môžem konštatovať, že taxácia je vybavená modernými laserovými diaľkomermi a výškomermi.

Problém nastáva hlavne v dobrej možnosti korektného merania výšky vo vegetačnom období (olistenie, prípadne podrast). Lesnícka prevádzka je povinná pred uskutočnením výchovnej ťažby ťažbu vyznačiť a zmerať. V tejto oblasti máme na Slovensku resty. Hlavne ide o meranie výšok, keďže prevažne sa preberajú výšky z programu starostlivosti o lesy a v prípadoch realizácie ťažby v druhej polovice platnosti programu vyrábame chybu - pretože výška v 7. roku platnosti je iná ako nameraná taxátorom v poslednom roku predchádzajúceho plánu. Napríklad u dreviny buk v poraste 70 rokov pri bonite 30, výške 25 m je zásoba na 1 ha a plnom zakmenení 412 m³, ak nameriame výšku vyššiu o 1 m - t. j. 26m - zásoba je 445 m³, rozdiel na 1 ha je 33 m³ na 1 ha. V poraste s výmerou 10 ha je to 330 m³.

Ešte výraznejší rozdiel je u drevín smrek a jedľa vo veku 70 rokov a zmene výšky o 1m je to až 50 m³ samozrejme pri plnom zakmenení. Pri priemernej výmere porastu 10 ha je to až 500 m³. Ideálna zostava na zisťovanie zásob  v podmienkach Slovenska je elektronická priemerka Haglof a laserový výškomer Nikon Forestry Pro. V nižších a stredných polohách Slovenska (v posledných rokoch s nedostatkom snehovej pokrývky)  sú ideálne podmienky zisťovania zásob na konci zimy resp. začiatok jari - bez olistenia v poraste.

Ďalším problémom lesníckej prevádzky je nedostatočné vybavenie výškomermi a určite aj schopnosť vedieť presne merať výšky. Pri výchovných ťažbách nad 50 rokov je dôležitý aj spôsob  vyznačenia ťažby. Mnohokrát pomôže pri stanovení výchovnej ťažby aj korektná evidencia v predchádzajúcom období. Platí stále vzorec: aktuálna zásoba = predchádzajúca zásoba(správne určená) -ťažba +prírastok. Osobitnou kapitolou pri stanovení zásob sú rubné porasty.

Vyhláška o HÚL presne definuje metódy zisťovania zásob metódy pre rôzne typy porastov. Taxácia využíva najmä metódy matematicko-štatistické(najmä relaskopické skusné plochy),rastové tabuľky diferencované na zásobové úrovne. Menej sa využíva metóda celoplošného priemerkovania. Táto metóda by mala byť v porastoch s ukončením obnovy, kde zostávajúca zásoba nie vždy korešponduje so skutočnosťou.

Nevyužívanie tejto metódy v taxačnej praxi má aj objektívne príčiny a to sú najmä finančné a kapacitné možnosti dnešnej taxácie. Slovenské lesníctvo už niekoľko desaťročí preferuje podrastový hospodársky spôsob a najnovšie aj jeho najjemnejšie formy ,čo ale vo vegetačnom období znemožňuje najmä taxácii využiť relaskopické skusné plochy. Dôvodom je prirodzené zmladenie resp. podrast (spodná etáž) v poraste, ktorá znemožňuje viditeľnosť kmeňov.

Taktiež nie je možné korektne posúdiť kvalitu kmeňa ani správne zmerať výšky stromov. Jediným riešením je zisťovanie zásob mimo vegetačného obdobia, čo v prípade taxácie neumožňuje časový harmonogram vypracovania PSL. Otázka spresnenia zásob v porastoch tak ostáva aj z objektívnych dôvodov nedoriešená. Určite je možné spresňovať zásoby resp. ťažby v porastoch nad 50 rokov lesníckou prevádzkou, ale aj v tejto oblasti je priestor na spresnenie údajov. Výbornou pomôckou pre správne zisťovanie stavu lesa - najmä zásob v porastoch, je publikácia Meranie lesa a dreva od autorov Štefan Šmelko a kolektív z roku 2003.

Ing. Peter Szarka