Amazonský prales sa podľa vedcov zmenil zo špongie na zdroj oxidu uhličitého: Za 50 rokov sa zmenšil o 17 percent

Rastliny a pôda absorbovali za ostatných 50 rokov viac než štvrtinu emisií CO₂, pripomína AFP. V Amazonskej nížine sa nachádza približne polovica všetkých tropických pralesov, ktoré dokážu emisie absorbovať a zadržiavať efektívnejšie ako akákoľvek iná vegetácia. Za premenu východnej Amazónie z lapača CO₂ na jeho zdroj môže podľa autorov štúdie viacero faktorov. "Odlesňovanie a degradácia lesov znižujú schopnosť Amazónie pôsobiť ako zachytávač uhlíka," poznamenali autori. Od roku 1970 sa amazonský prales zmenšil o 17 percent, pričom ho väčšinou nahradila poľnohospodárska pôda.

Lesy sa spravidla ničia ohňom, čo samo o sebe uvoľňuje obrovské množstvo CO₂ a zároveň znižuje počet rastlín, ktoré ho absorbujú. Ďalší dôležitý faktor je samotné globálne otepľovanie. Priemerná teplota v obdobiach sucha je v Amazónii o tri stupne Celzia vyššia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, čo je trikrát viac, než je globálny priemer.

Za obzvlášť rýchly nárast teplôt môžu byť zodpovedné práve odlesňovanie a degradácia lesov. Autori štúdie dospeli k záveru, že častejší výskyt požiarov, fyziologický stres a rozklad stromov súvisia so zvyšujúcou sa mierou straty oxidu uhličitého z regionálnych ekosystémov. Pokračujúce globálne otepľovanie môže tropické pralesy juhoamerického kontinentu zmeniť na suchú savanu, vyplýva z nedávnych štúdií. To by malo devastujúce následky pre tento región, známy pre svoju bohatú biodiverzitu, ako aj pre celý svet, píše AFP.