Ako ďalej v ochrane prírody?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V období príprav programových vyhlásení v kapitolách pôdohospodárstvo a životné prostredia ponúkajú svoj pohľad na vec a návrhy riešení aj vlastníci lesov. Nasledujúci materiál je iniciatíva z prostredia Gemerského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov.
Ochrana prírody v Slovenskej republike v roku 2010
(Problémy a možnosti ich riešení)
Ochrana prírody v Slovenskej republike zdedila z minulosti (najmä reálno-socialistickej) klady, ale aj zápory. V EÚ sme v ochrane prírody štátom č. 1. Ochrana prírody na Slovensku je síce na vysokej úrovni, ale je mnohonásobne drahšia, ako by bolo únosné a až príliš často je na úkor vlastných obyvateľov. Predchádzajúca vládna garnitúra o týchto problémoch vedela, ale ich - neriešila.
1. Medzinárodné súvislosti
V porovnaní s ostatnými štátmi EÚ je SR schopná pri pomerne vysokej hustote osídlenia vykazova 42 % zalesnenia, drevinové zloženie lesných porastov blízke prirodzenému (na rozdiel napríklad od ČR alebo SRN) a najmä populácie vrcholových predátorov (medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid) v súvislých areáloch na celej jednej tretine svojho územia. Uvedený priaznivý ekologický stav územia štátu sme schopní udržiava pri súčasne najmenšej výmere ornej pôdy na obyvateľa v Európe.
Československá koncepcia ochrany biodiverzity ochranou a budovaním ekologických sietí v kultúrnej krajine sa v roku 1991 stala odborným podkladom pre tvorbu európskej koncepcie (Rady Európy) ekologických sietí EECONET. NATURA 2000, ktorú EÚ svojim členským štátom v súčasnosti oktrojuje, je len viac alebo menej podarenou (skôr menej) modifikáciou tejto koncepcie.
Pôsobením tzv. ľudského faktora i nešastnou zhodou okolností sa problematika NATURY 2000 v SR dostala v rokoch 2002-2010 na nesprávnu koľaj.
* Nedostatočnou prípravou metodiky NATURY 2000 v samotnej EÚ. V SR sme napríklad povinní chráni druhy, ktoré sú tu tak hojné, že by sme ich mohli na vagóny vyváža (fúzač alpský).
* Návrhy na vymedzenie území NATURA 2000 v SR nepripravili vedecké inštitúcie s príslušnou akreditáciou, ale iba spolky dobrovoľníkov, samozrejme aj so stovkami tzv. vedeckých omylov. Tieto návrhy pritom neboli odborne oponované.
* DG Enviro si takto nadsadenými číslami NATURY 2000 v SR samozrejme vylepšuje vlastné štatistiky. Podiel CHVÚ napríklad v SR je v porovnaní s podielmi starých a ekonomicky omnoho silnejších členských štátov EÚ 4-násobný.
* Politika DG Enviro voči členským štátom EÚ v oblasti NATURY 2000 je nerovnomerná (veľmi mierne povedané). Voči SR na jednej strane DG Enviro vyvíja silný tlak na inštaláciu území NATURY 2000, na strane druhej nie je schopné presadi u iných členských štátov dovoz našich prebytočných medveďov. Pritom prvé zabitie človeka medveďom je v SR pravdepodobne otázkou iba krátkeho času.
Povinná inventúra druhov a biotopov NATURY 2000 v EÚ v roku 2008 z hľadiska biodiverzity skončila so záporným výsledkom – pokles biodiverzity sa za posledných 10 rokov nepodarilo zastavi. Jednou z príčin tejto negatívnej tendencie je, že NATURA 2000 je koncipovaná ako súostrovie navzájom izolovaných ostrovov. Izolované populácie druhov organizmov bez prílivu cudzích génov postupne degenerujú a vymierajú. Takéto vysvetlenie sa však v oficiálnych materiáloch EK diplomaticky obchádza.
Nesprávne nastavenie NATURY 2000 ako nástroja na udržanie biodiverzity vyvoláva v jednotlivých členských štátoch EÚ odborné i politické tlaky na jej prehodnotenie.
Podiel území NATURY 2000 v SR je pritom v súčasnosti už 34 % (!!!). Úlohou MŽP SR by malo by tieto trendy v EÚ sledova a v primeranom predstihu a najmä v prospech SR na ne aj reagova. Doteraz sa tak v podstate nedialo.
2. Slovenské súvislosti
V ochrane prírody SR je v súčasnosti množstvo nedostatkov - od legislatívnych cez odborné, ľudské až po nedostatok peňazí. Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny napríklad je v porovnaní s príslušnými smernicami EÚ omnoho a zbytočne prísnejší. Na druhej strane zasa tento zákon samotný (jeho nesprávnym nastavením a aj nesprávnym výkladom) je vlastne jednou z príčin ekologickej devastácie sukcesne najvyspelejších rezervácií SR, napríklad siedmich smrekových pralesov. Tie sme pod farizejskou zámienkou „nezasahovania do (zasiahnutých) prírodných procesov“ nechali zožra podkôrnikovi smrekovému.
K reálnym výsledkom ochrany prírody na Slovensku za posledných 60 rokov patria nielen úspechy, ale aj neúspechy (a im zodpovedajúca medzinárodná hanba). K nim patrí (svojho času) vyhynutie slovenskej populácie orliaka morského alebo sokola sahovavého. V súčasnosti sa k nim priraďuje vyhynutie dropa fúzatého a zdegenerovanie záchranného chovu zubra hrivnatého vo zvernici Topoľčianky.
SR zdedila po ČSSR podiel 24 % svojho územia pod nejakou formou ochrany. Výber území medzi chránené a ich manažment nebol objektívny, ale poplatný vtedajšiemu politickému systému, často farizejskému.
Po roku 1989 sa však namiesto zásadnej revízie chránených území v SR začali, paradoxne, vyhlasova desiatky ďalších. V súčasnosti je pod nejakou formou územnej ochrany (aj s územiami NATURA 2000) 43 % územia SR. Zatiaľ nepoznáme cenu, ktorú musíme za takýto spôsob ochrany prírody plati.
K nedostatkom inštitucionálnej ochrany prírody v SR v súčasnosti patria:
* Nesprávne nastavenie zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.
* Vzah niektorých NGO k MŽP SR - ako k servisnému pracovisku.
* Vzah ŠOP SR k MŽP SR, tiež ako k servisnému pracovisku.
* Neexistencia rezortného výskumného ústavu MŽP SR (ŠOP SR a ani SAŽP nemajú na takúto činnos akreditáciu).
* Často podpriemerná odborná úroveň pracovníkov orgánov OP (i pracovníkov ŠOP SR).
* Neexistencia limitov pre optimálny počet CHÚ rovnakého typu (napríklad bukové kvetnaté lesy podhorské).
* Neexistencia limitov pre hodnotenie ekologickej stability a sukcesnej vyspelosti chránených území.
* Neexistencia limitov pre minimálny podiel ekologicky hodnotných krajinných segmentov v intenzívne poľnohospodársky využívanej krajine.
* Neexistencia limitov pre zabezpečenie priechodnosti bariér pre členov domácej bioty.
* Neprítomnos niektorých kľúčových druhov organizmov v prirodzených spoločenstvách alebo ich ústup z nich (napríklad topoľ čierny, brest hrabolistý, los mokraďový).
* Notorické ponechávanie voľného poľa pre šírenie niektorých inváznych druhov organizmov s devastačným vplyvom na pôvodné spoločenstvá (napríklad kormorán veľký, agát biely).
* Mrhanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov na tiežochranu prírody, napríklad na posilnenie populácií u nás nepôvodných druhov (sokol rároh, orol kráľovský, drop fúzatý).
* Neriešenie dôsledkov tzv. obilninárskeho programu a tzv. náhradných rekultivácií bývalého politického režimu, ktorý vytvoril z extravilánov sídiel Podunajskej a Východoslovenskej nížiny odľudštenú a takmer absolútne zornenú poľnohospodársku krajinu a ich obyvateľom zmenil ich domov na ekologickú polopúš. A tak ďalej.
3. Návrhy riešení:
* Dopracovanie a schválenie zákona o ochrane prírody a krajiny zostaveného na princípoch nie sledovania prírodných procesov v CHÚ (vedúcich často k zničeniu unikátnych spoločenstiev, za ktoré neexistuje žiadna náhrada), ale na princípe existencie klimaxu v CHÚ, alebo (v najhoršom prípade) existencie nespochybniteľného vývoja ku klimaxu smerujúcemu.
* Zníženie počtu CHÚ (štátnych rezervácií) z 1200 na 70. CHÚ teda nebudú na ploche 43% SR, ale iba na ploche 7 000 – 10 000 ha, čo je iba 0,3-0,5 % územia SR.
* Štátne rezervácie budú môc by iba na štátnej pôde.
* Na územnú ochranu ostatných doterajších CHÚ SR rezignuje. Tieto lokality budú môc by chránené, ale iba v režimoch určovaných samosprávou alebo majiteľom pozemku a hlavne na ich náklady.
* Reštitúcia kľúčových chýbajúcich alebo vymierajúcich druhov organizmov.
* Územia európskeho významu vôbec nemusia by štátnymi rezerváciami (príslušné smernice EÚ to nepožadujú). Pre ich ochranu úplne postačuje režim LHP (ak je to lesný porast), alebo režim podľa vodného zákona (ak je to mokraď) a podobne a dohoda medzi štátom a vlastníkom o režime územia v špeciálnych prípadoch (tento inštitút súčasný zákon o OP nepozná, hoci príslušná smernica ho uvádza).
* Prehodnotenie vymedzenia území NATURA 2000 na vedeckých (nie amatérskych) základoch v zmysle uznesenia vlády SR č. 256 a ich nové vymedzenie podľa požiadaviek ostatných rezortov, podľa ich skutočného výskytu a podľa priemerného podielu ostatných členských štátov EÚ. Tým sa uvoľní priestor napríklad pre trasovanie diaľnice D1 v úseku Turany-Hubová alebo pre trasovanie rýchlostnej cesty R7.
* Zabezpeči úplné napojenie financovania území NATURA 2000 na rozpočet EÚ a ich odpojenie zo štátneho rozpočtu SR.
* Dobudovanie ekologických sietí v intenzívne obrábaných poľnohospodárskych oblastiach Podunajskej a Východoslovenskej nížiny podľa metodiky tvorby územného systému ekologickej stability (čím sa vyhneme očakávanému tlaku EK na zvýšenie podielu NATURY 2000 na území SR). Budovanie ekologickej siete nemusí by v rozpore s požiadavkou na jej intenzívne antropogénne využívanie. Jej prvky totiž môžu plni funkciu aj inú ako je výroba potravín na ornej pôde (napríklad porasty drevín ako parky okolo termálnych kúpalísk, golfových ihrísk, satelitných mestečiek, v susedstve vidieckych sídiel, bažantnice pre miestne poľovné združenia, ako tieniaca vysoká zeleň vodných tokov, vodných nádrží a miestnych rybárskych revírov a pod.).
* Redukcia počtu pracovníkov orgánov OP (na 1/3).
* Redukcia počtu pracovníkov ŠOP SR (na ½) a SAŽP (o 1/10).
* Vybudovanie pracoviska s funkciou rezortného výskumného ústavu MŽP SR (s počtom pracovníkov 5-10) na riešenie aktuálnych úloh MŽP SR v oblasti OP (napríklad nové vymedzenie NATURY 2000, vymedzenie štátnych rezervácií, zabezpečovanie podkladov k riešeniu prípadných infringementov EK voči SR, riešenie budúcich kalamít –mníška- a pod.).
Väčšina z uvedených navrhovaných opatrení bude predstavova v konečnom dôsledku aj podstatne menší tlak štátnej ochrany prírody na štátny rozpočet SR.
V Bratislave 8.7.2010.
Zostavil: Mgr. Jozef Vojtek