Ako ďalej s pestovaním smreka? Je neprípustné, aby smrečiny nekontrolovane odumierali!
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Ako ďalej s pestovaním smreka na Slovensku? znie titulok štvorstranovej analýzy Ing. Martina Moravčíka, CSc. z Národného lesníckeho centra vo Zvolene, uverejnenej v novembrovom vydaní časopisu LES & Letokruhy. Autor v úvode konštatuje, že hlavným produktom smreka je drevo s vysokou a kvalitnou produkciou. Smreková ihličnatá guľatina patrí z hľadiska dodávaného množstva k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva (LH) v Slovenkej republike. Smrekové drevo je všestranne využiteľné v stavebníctve, stolárstve, nábytkárstve, celulózo-papierenskom a chemickom priemysle a na energiu. Preto je, aj z hľadiska zabezpečenia drevoprodukčnej funkcie a ekonomickej životaschopnosti LH, udržanie jeho optimálneho zastúpenia v lesoch Slovenska nanajvýš žiadúce.
„Z prezentovaných výsledkov o stave a vývoji lesných porastov so zastúpením smreka je zrejmá najmä skutočnosť, že LH nie je v súčasných podmienkach schopné dopestovať túto drevinu do jej rubnej doby, a tak efektívne zužitkovať jej produkčný objemový a kvalitatívny potenciál. O ťažbe smrekového dreva rozhodujú stále viac prírodné a klimatické faktory, ako aj obmedzujúce podmienky ochrany prírody, než cieľavedomé plánované manažmentové opatrenia.
Z týchto dôvodov je nevyhnutné prijať a realizovať účinné opatrenia na zásadnú zmenu manažmentu smrekových porastov využiteľných na produkciu dreva vrátane zníženia ich rubných dôb, rekonštrukcie a postupnej prebudovy ich štruktúry na prírode bližšie typy lesa. Nevyhnutná je adaptácia modelov hospodárenia a manažmentových opatrení v smrekových porastoch na meniacu sa klímu a s ňou súvisiacu intenzitu ich ohrozenia, ktoré súčasné modely pre smrekové porasty založené na rubných dobách nad 100 rokov nezohľadňujú. V dôsledku toho dochádza k značným ekonomickým stratám, keďže drevo z asanačných ťažieb výrazne stráca kvalitu, jeho spracovanie a využitie je limitované a jeho hodnota je niekoľkonásobne nižšia oproti drevu vyťaženému úmyselnými plánovanými ťažbami,“ píše okrem iného v článku M. Moravčík.
V závere analýzy dodáva, že v územiach s pôvodným zastúpením smreka možno v dlhodobej prognóze uvažovať so smerovaním k prírode blízkemu obhospodarovaniu smrekových porastov s diverzifikovanou štruktúrou a obvykle v zmesi s inými drevinami. Na ostatných plochách súčasných porastov s prevahou smreka by k zlepšeniu využitia ich produkčného potenciálu (t. j. zníženiu znehodnotenia kalamitnými udalosťami) prispelo výrazné skrátenie rubných dôb. V smrekových porastoch je vložená investícia do ich zakladania a pestovania. Procesom fotosyntézy sú v nich nakumulované zásoby oxidu uhličitého.
„Preto je neprípustné, aby tieto porasty (najmä v zbytočne rozsiahlych sústavách chránených území) nekontrolovane odumierali a ich biomasa sa bez využitia tými, ktorým tieto úžitky patria, premieňala na skleníkové plyny. Takýmto spôsobom premrhaná vzácna obnoviteľná surovina, využiteľná na výrobu ekologicky prijateľných drevných produktov, môže byť vo výrobnom procese nahradená len neobnoviteľnými surovinami s oveľa väčšou uhlíkovou stopou a so všetkými negatívnymi dopadmi na zmenu klímy,“ zakončuje článok v časopise LES & Letokruhy 11/2021 M. Moravčík.