Aj súkromníkov straší lykožrút
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
„Keby dal štát lesníkom len polovicu z toho, čo dáva poľnohospodárom, vedeli by sme si predstavi super hospodárenie,“ hovorí v Hospodárskych novinách lesný odborný hospodár Metod Šimun, ktorý má na starosti súkromný les urbariátu neďaleko Ružomberka.
Súkromníkov straší lykožrút
Jeho slová vyjadrujú názor mnohých ďalších. Nie náhodou sa súkromníci, v rukách ktorých je viac než polovica lesných území Slovenska, cítia od štátu ukrivdení už dlhé roky. „Poľnohospodárske pozemky sa napríklad dotujú. Ak vezmem priemerné podmienky Liptova, na hektár dáva štát okolo šestisíc korún,“ pokračuje M. Šimun. „Druhá čas Slovenska, ktorá je lesnatá, však nedostane ani korunu!“
Juraj Vanko, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov, najpočetnejšej organizácie patriacej pod Radu združení vlastníkov neštátnych lesov, sa pridáva: „V civilizovanom svete štát povie súkromníkovi – ak budeš zveľaďova svoj les, dostaneš výhodu. U nás je to obrátene. Štát povie – nedáme ti nič, ale ak neurobíš toto a toto, dáme ti pokutu.“ Aj preto súkromníci tak bojujú o peniaze z Bruselu. „My by sme napríklad na rekonštrukciu ciest potrebovali 20 miliónov korún,“ vyratúva M. Šimun. Spomína, ako pred pár rokmi urobili na ňu aj projekt, ktorý ich vyšiel takmer na 200-tisíc, no nedostali nič. Keby vraj za tie peniaze urobili aspoň nejakú malú údržbu, bolo by lepšie.
Faktom však je, že zo štátneho rozpočtu ide na starostlivos o lesy z roka na rok menší balík.
„Týka sa to tak štátnych, ako aj neštátnych porastov,“ vysvetľuje Pavel Toma, riaditeľ odboru manažmentu lesných zdrojov a lesníckej politiky na ministerstve pôdohospodárstva. „Finančný stav sa len mierne zlepšil v roku 2006, ale celkove stále klesá.“ Vyjadrené rečou čísel: v roku 2006 šlo zo štátneho rozpočtu na lesy len asi pä percent toho, čo štát do nich investoval po revolúcii v roku 1990.
Korunu problémom okolo stavu slovenských lesov, v ktorých začali masovo odumiera najzraniteľnejšie smrečiny, nasadila lykožrútová pohroma. Smrekové porasty masovo vyschýnajú na Kysuciach, Orave, Spiši a v Liptove, kde je práve prevaha privátnych lesov. No súkromníci sú na pohromu prikrátki – čakajú pomoc od štátu.
Ak sa situácia nezvráti, stačí relatívne krátky čas, možno jedno alebo tri desaročia, a Slovensko príde o 80 až 90 percent smrečín. Tie tvoria štvrtinu nášho lesného bohatstva. Podľa odborníkov hlavná príčina úhynu nie je jednoznačne dokázaná, ale veľa zla spôsobujú aj imisie či zmena chemického zloženia pôd. K odumieraniu smrekov rýchlo dochádza hlavne tam, kde sú kyslé podložia. Na miestach, kde je podložie napríklad vápenec, priebeh nie je až taký rýchly.
Nad stavom lesov sa už zamyslela aj vláda a v novembri urýchlene rozhodla o uvoľnení 1,5 miliardy korún na záchranu postihnutých lokalít. Táto suma sa má rozloži do troch rokov.
Podľa vládnej správy bude tvori v tomto roku rozdiel medzi tržbami za predané drevo (základný zdroj príjmov na obhospodarovanie štátnych i neštátnych lesov) a zvýšenými nákladmi, nutnými na záchranu smrečín, 355 miliónov korún. A nepôjde len o takúto ujmu.
Podľa Milana Ovseníka, podpredsedu Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov, suma uvoľnená vládou na boj proti lykožrútom a hynutiu smrečín vyzerá síce veľmi pozitívne, ale schválený sled opatrení je v tomto roku nezrealizovateľný.
Za dôvod označil schválený harmonogram výziev na podávanie projektov v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Časovým sklzom prídu peniaze lesníkom až približne o rok. Nie v apríli či marci, keď treba v porastoch robi prvé nevyhnutné kroky na záchranu.
V prvom kole budú platobnej agentúre odovzdáva projekty poľnohospodári, lesníci až v druhom. Agentúra bude nielenže zavalená poľnohospodárskymi projektmi, ale keď príde rad na lesy, na vybavenie žiadostí budú potrebné celé mesiace, zmluvy sa podpíšu niekedy v septembri – októbri a pri žiadosti o platbu na refundáciu sa ráta so 120 dňami, teda takmer do konca roka.
Naproti tomu riaditeľ odboru Pavel Toma z ministerstva pôdohospodárstva pre HN potvrdil, že lesníci vôbec nemusia čaka až na alokované peniaze, lebo rezort dokáže v predstihu nájs financie aj z iných zdrojov na projekty súkromníkom, aby stihli zača s prácami na jar.
O to ide – kým v štátnych lesoch problém s opatreniami nie je (využívajú sa okamžite peniaze z predaja dreva), ministerstvo sa teraz snaží podchyti súkromníkov. Rezort im totiž vytýka, že sa často zle správajú k ochrane lesov, čo spolupôsobí napríklad aj na zhubné premnožovanie lykožrútov. Panuje názor, že najväčšie riziko ich šírenia pochádza práve zo zanedbaných drobných úsekov privátnych lesov. Stačí, ak dakto vlastní niekoľko metrov široký a 500 metrov dlhý pás, o ktorý sa nestará.
Podľa P. Tomu je teraz dôležité dohodnú si so všetkými jednotné kritériá na poskytnutie príspevkov, aby začali na pozemkoch kona. Kvôli tomu bude rezort rokova v najbližších dňoch s Radou združení vlastníkov neštátnych lesov. Má to však háčik – rada nezastupuje všetkých. Veľa malých vlastníkov je mimo lesníckych organizácií. Navyše, ako vysvetľuje P. Toma, vedenie Rady združení žiada, aby boli finančne zvýhodnené len subjekty v nej združené. No MP SR nemôže takto diskriminova.
Ďalšia otázka je, či súkromník hospodári podľa lesného hospodárskeho plánu, ako mu prikazuje zákon, čo sa týka aj ažby dreva. Hrubé zaobchádzanie v porastoch, svojvoľné výruby s cieľom zarobi na predaji dreva čo najviac, boli typické pre 90. roky. Množstvo vlastníkov vtedy reštituovalo alebo inak sa dostali k lesom – často len s vidinou rýchleho zisku. Ako pripomína jeden z odborných lesných hospodárov Jozef Òaňko, pôsobiaci v regióne Kežmarku, najväčšia divočina bola okolo rokov 1995 až 1997, dávalo sa za to veľa pokút.
To, že veľké prípady sa už skoro nevyskytujú, nám potvrdili i policajti. Aj podľa informácie ministerstva pôdohospodárstva sa dnes najviac porušení zákona pri obhospodarovaní lesov týka skôr vyznačovania ažby dreva a nedostatkov v údajoch spojených so súhlasom na ažbu, ako aj v dokladoch o pôvode dreva. Medzi ďalšie porušenia patrí zanedbávanie povinnej ochrany lesa, ak sa vyskytne škodlivý činiteľ, nesplnenie povinnosti ma lesného odborníka s patričným vzdelaním a až v štvrtom rade sú nezákonné ažby. Všetkých riešených prípadov bolo vlani 369, predvlani 360. Podľa ministerstva sa žiadosti o peňažnú podporu od dobre hospodáriacich majiteľov budú posudzova s väčšími výhodami.
Porasty majú dnes pod dozorom obvodné a krajské lesné úrady. Rozsiahle územia však kontrolujú často len dvaja – traja úradníci. Donedávna ich bolo viac, hovorí J. Òaňko, ktorý má ako lesný hospodár pod palcom porasty 11 subjektov. „Štátna lesná správa bola oklieštená. Teraz je pre Starú ¼ubovňu vyčlenený jeden človek, pred štyrmi rokmi boli aspoň dvaja.“
Lesný hospodársky plán každého z vlastníkov obsahuje úkony, ktoré je nevyhnutné urobi v priebehu 10 rokov. Majiteľ lesu nemusí rozumie, ale musí ma naň človeka od fachu. „Ja si napríklad rozplánujem, čo treba urobi tento rok, čo budúci, čo neskôr. Počas roka sa nemusím dosta do každého kútika, ale postavím sa na hrebeň, prejdem si to ďalekohľadom a vidím, čo sa kde deje. Viem, čo je dobre viditeľné v ktorom ročnom období.“
Aj predseda Únie združení Vanko sa pozastavuje nad zaaženosou ľudí na lesných úradoch. „U nás je pä ľudí na úrade, ktorý obhospodaruje tri okresy, a tí majú na starosti okolo 100-tisíc hektárov. Robia len najnevyhnutnejšie veci, kontrolujú skôr administratívne.“ Ale riešia to podľa neho tak, že chodia na kontroly aspoň „náhodne“. Dôležité vraj je, že v lese sa aj tak nedá zakry, ak tam niekto spácha niečo nekalé. Lebo pri tvorbe plánu na nové desaročie, keď sa celý porast musí inventarizova a meria sa podrobne kubatúra drevín – na čo sú už moderné metódy – sa to odhalí.
(zdroj: Hospodárske noviny, 7.1.2008)
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
