Agrorezort: Na Horehroní aktuálne prebieha preverenie postupov riešenia kalamity za posledné roky, poskytujeme plnú súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní

Autorka článku Jana Šimíčková okrem iného píše: Čo bude o rok, však aktuálne nevedia celkom presne odhadnúť ani skutoční odborníci, teda lesníci, ktorí tvrdia, že dôvody vzniknutého kalamitného stavu treba hľadať najmä za zmenami počasia a klímy. „Na rozdiel od minulosti v súčasnosti čoraz viac zaznamenávame vysoké priemerné teploty, ktoré sa pohybujú výrazne nad normálom, aj veľký vlahový deficit, keď naprí­­klad na Horehroní v roku 2022 v podstate od mája do augusta nepršalo,“ vysvetľuje Ján Vrbenský z generálneho riaditeľstva LESY SR š. p.

Uvedené činitele podľa neho spôsobujú, že porasty majú oveľa väčšie predispozície z hľadiska pôsobenia škodlivých činiteľov, hlavne podkôrneho hmyzu. „V minulosti sa zdravé stromy vedeli bez problémov ubrániť malým rojeniam. V súčasnosti však aj menšie rojenia pri strese porastov vyvolanom suchom spôsobujú ich schnutie na pomerne veľkej výmere,“ hovorí Ján Vrbenský.

Živnostník Martin Kováčik však týmto tvrdeniam oponuje. Aj keď nevylučuje, že zmena klímy môže mať svoj podiel viny na vzniknutej kalamite, v rukách však drží zaujímavý dokument. Naznačuje, že za súčasnú kritickú situáciu na Horehroní do značnej miery môže aj nečinnosť kompetentných. „... extrémne sucho v júni a júli 2022 výrazne prispelo k oslabeniu stromov a tým k zvýšeniu úspešnosti zakladania nových generácií podkôrneho hmyzu na smreku.

Tento faktor má určite vplyv na nárast kalamity podkôrneho hmyzu, no sucho a teplo postihlo aj iné smrekové regióny bez takého výrazného nárastu kalamity. Na takýto prudký nárast kalamít podkôrneho hmyzu má najväčší vplyv objem nespracovanej kalamity podkôrneho hmyzu z predchádzajúceho roka,“ píše sa v správe Národného lesníckeho centra z obhliadky zdravotného stavu smrečín na Horehroní v auguste 2022.

Martin Kováčik dáva v tejto súvislosti do pozornosti fakt, že každý lesný obvod, respektíve správa má svojho odborného lesného hospodára, ktorý by mal byť zodpovedný za stav svojho ,,rajónu“. „Aj v lokalitách, najviac zasiahnutých lykožrútovou kalamitou, z ktorých sa táto rozšírila do ďalších, dlhé roky vykonával dozor konkrétny hospodár. On nevidel, čo sa mu na správe deje? Komu a kedy hlásil svoje zistenia? Veď ten lykožrút sem neprišiel zo dňa na deň!“ zlostí sa Martin Kováčik. Jedným dychom sa pýta, či sa dianím na Horehroní zaoberá polícia, lebo škody, ktoré tam vznikli, sa podľa jeho názoru budú šplhať k miliónom eur.

Ako sme už spomínali, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ani podnik LESY SR ich vraj zatiaľ nedokážu ani predbežne vyčísliť. Rezortná hovorkyňa Veronika Daničová však potvrdila, že na Horehroní „aktuálne prebieha vnútorná interná kontrola na preverenie postupov riešenia kalamity za posledné roky a zároveň poskytujeme plnú súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. V tomto danom prípade Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Brezne.“

Okrem toho podnik LESY SR poveril v uplynulých dňoch riadením Odštepného závodu Horehronie Slavka Pankucha, ktorý má údajne dlhoročné skúsenosti s odstraňovaním následkov obdobných kalamít v zahraničí. „Plne si uvedomujeme vážnosť situácie i časovú tieseň, a preto sa funkcie ujal skúsený krízový manažér,“ presviedča Veronika Daničová.

Link na celý článok: Lesná pýcha na Horehroní kedysi očarila aj režiséra Jakubiska, dnes je z nej farma na lykožrúty (pluska.sk)