Agrolesnícke systémy prinášajú ekologický aj sociálny prospech: Slovensko má veľký potenciál, dôležitá úloha lesných drevín
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Vo Výstupoch Národného lesníckeho centra pre lesnícku prax IV je publikovaná pilotná štúdia o agrolesníckych systémoch a možnostiach ich využívania na Slovensku. Autori v úvode vysvetľujú, že pojem agrolesníctvo sa začal používať pre kombinované poľnohospodársko-lesnícke systémy v 70-tych rokoch. Z tohto obdobia pochádza aj jedna z prvých definícií agrolesníctva: Agrolesníctvo je trvalo udržateľný systém obhospodarovania pôdy, ktorý zvyšuje výnos z pôdy, kombinuje produkciu plodín (vrátane produkcie stromov) a lesných rastlín a/alebo zvierat súčasne alebo postupne na tej istej jednotke pôdy a uplatňuje hospodárske postupy, ktoré sú kompatibilné s kultúrnymi postupmi miestneho obyvateľstva (Bene a kol. 1977, King a Chandler 1978).
„Ukázalo sa, že agrolesnícke systémy sú multifunkčné a prinášajú farmárom nielen hospodársky, ale aj ekologický a sociálny prospech. Zavádzanie drevín (stromov a kríkov) do existujúceho systému pestovania plodín alebo chovu hospodárskych zvierat alebo naopak hospodárskych zvierat do lesných porastov, má obvykle za cieľ priniesť financie navyše z diverzifikácie príjmov a z biologických interakcií v rámci ekosystému farmy.
Osobitným ekonomickým prínosom agrolesníckych systémov pre farmárov môže byť pripravovaná schéma platieb za tzv. „uhlíkové farmárčenie“ (Carbon Farming). Agrolesníctvo je v schéme Carbon Farming jednou z piatich prípadových štúdií. Uvedením tejto schémy do praxe vznikne pre agrolesníctvo možnosť platieb na základe výsledku – teda bilancie uloženého uhlíka v nadzemnej drevnej biomase,“ uvádzajú v rozsiahlej prípadovej štúdii jej autori.
V závere konštatujú, že na Slovensku máme stále veľké množstvo zanedbaných či málo obhospodarovaných poľnohospodárskych plôch, vrátane tzv. bielych plôch (poľnohospodárske pozemky porastené lesnými drevinami). Zároveň je u nás obrovská výmera intenzívne obhospodarovaných pôdnych blokov, ktoré sú každoročne postihované klimatickými extrémami a dlhodobo obhospodarované veľkoplošnými monokultúrnymi systémami tzv. priemyselného poľnohospodárstva.
„Slovensko má vďaka morfologickej rozmanitosti a doterajšiemu systému hospodárenia na pôde veľký potenciál pre širšie uplatňovanie agrolesníckych systémov a to predovšetkým na poľnohospodárskych pozemkoch. Tomu odpovedá aj nová intervencia na podporu zavádzania agrolesníckych systémov v strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027. Paralelne s tým sa pripravuje zavedenie ustanovení o agrolesníctve do slovenského právneho systému.
Keďže agrolesníctvo zatiaľ absentuje aj v našom vzdelávacom systéme, do doby kým budú otvorené nové agrolesnícke vzdelávacie programy na našich stredných odborných školách a univerzitách a vyjdú z nich noví absolventi s agrolesníckym vzdelaním, vytvára podpora procesu zavádzania agrolesníckych systémov na Slovensku nové príležitosti aj pre súčasnú lesnícku prax.
Lesné dreviny budú v agrolesníckych systémoch zohrávať dôležitú úlohu a pri ich používaní sa dnes ako najracionálnejšie javí vychádzať z platných všeobecne záväzných predpisov v oblasti lesného reprodukčného materiálu. Pre všetkých producentov sadbového materiálu lesných drevín sa tak otvárajú nové príležitosti na rozšírenie produkcie a to ako z hľadiska sortimentu pestovaných drevín, tak aj z hľadiska dopestovaných kategórií sadeníc,“ dodávajú autori štúdie.
Link na text pilotnej štúdie o agrolesníckych systémoch: vystupy-IV-final-na-zverejnenie.pdf (nlcsk.org)