29. júl: Svet žije na ekologický dlh. Etiópčania vysadili rekordných 224 miliónov stromov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
29. júl tohto roka sa zapísal do histórie dvoma zaujímavými udalosťami. Svet od tohto dňa podľa Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) žije na ekologický dlh. Znamená to, že za prvých sedem mesiacov tohto roka ľudstvo spotrebovalo všetky zdroje, ktoré Zem dokáže za rok obnoviť. Na Slovensku o tom informovala agentúra SITA. Etiópčania v ten istý deň vysadili 224 miliónov stromov, čím prekonali doterajší svetový rekord Indie v počte stromov vysadených za jediný deň. Ambiciózny projekt etiópskeho premiéra Abiyho Ahmeda má pomôcť s obnovou scenérie tejto africkej krajiny, ktorú podľa expertov pustošia odlesňovanie i klimatická zmena. Informovala o tom agentúra AP a jej správu citovala na Slovensku tlačová agentúra TASR.
Ľudstvo teda od 29. júla využíva prírodné zdroje nad kapacitu planéty. Pri súčasnej úrovni by sme na pokrytie našej spotreby potrebovali 1,75 planéty. „Tento deň sa označuje ako Earth Overshoot Day, teda deň, keď prestrelíme svoje možnosti,“uviedol Inštitút environmentálnej politiky. Slovensko žije na ekologický dlh už od 22. mája. Minulý rok obyvatelia Slovenska vyčerpali svoje prírodné zdroje o pár dní neskôr, 27. mája, uvádza sa v správe SITA.
Od roku 1970 sa deň, od ktorého ľudstvo žije na ekologický dlh, posunul globálne až o päť mesiacov. Vtedy pripadal na 29. decembra a Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V roku 2000 už tento deň pripadol na 23. september a minulý rok na 1. august. Pri stanovovaní dňa prečerpania prírodných zdrojov sleduje organizácia Global Footprint Network nároky krajín na využitie krajiny a zdrojov na produkciu potravín, od rastlinných cez mäso a ryby, surovín, materiálov a energie, na výstavbu miest, produkciu oxidu uhličitého z fosílnych palív, odlesňovanie a schopnosť existujúcich lesov pohlcovať oxid uhličitý.
Etiópčania na ekologický dlh žiť nechcú. Do pondelňajšieho vysádzania stromov sa okrem obyvateľov krajiny zapojili aj rôzne medzinárodné organizácie či podnikateľská komunita. Ich cieľom bolo okrem iného aj prekonať rekord 66 miliónov stromov, ktoré za 12 hodín počas jediného dňa v roku 2017 vysadila India. Či hromadné vysádzanie stromov v Etiópii sleduje aj Guinnessova kniha rekordov, nie je zrejmé. Premiér Abiy Ahmed však agentúre AP povedal, že s rátaním vysadených stromov krajine pomáha aj softvér, vyvinutý špeciálne na túto príležitosť.
Etiópsky premiér ešte v máji spustil iniciatívu s názvom Zelené dedičstvo, ktorej cieľom je od mája do októbra vysadiť v krajine viac ako štyri miliardy stromov. Miestne poľnohospodárske úrady informovali, že dosiaľ bolo v takmer všetkých častiach tejto východoafrickej krajiny vysadených vyše 2,6 miliardy stromov. Podľa organizácie Farm Africa, ktorá sa v Etiópii zaoberá lesným hospodárstvom, sú dosiaľ zalesnené len menej než štyri percentá krajiny. To predstavuje obrovský pokles oproti 30 percentám, ktoré v Etiópii pokrývali lesy koncom 19. storočia. Ako príčiny rýchleho odlesňovania tejto východoafrickej krajiny sa zvyknú uvádzať rýchlo rastúca populácia, potreba väčšieho množstva poľnohospodárskej pôdy, neudržateľné využívanie lesov či klimatická zmena.
Jozef Marko