Ak sa nemýlim, tak na tejto stránke sa objavila informácia, že od spoločenstva hospodáriaceho na lesných pozemkoch žiadali Lesy SR z titulu správy pozemkov za neznámych vlastníkov vyplácanie podielov.

Zbežné konštatovanie je, že správca nemá nárok na podiely. A teda, že by to malo byť nájomné.
Zaujímavé však je čo na to hovorí zákon.
Zákon 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku to upravuje § 18 dosť zaujímavo:
Pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je pozemkový fond alebo správca lesného majetku vo vlastníctve štátu17a) (ďalej len „správca“) oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania vhodným záujemcom; odplata za toto užívanie je príjmom fondu alebo správcu dovtedy, než vlastník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti.

Teda žiadne podiely, ale odplata. V dôsledku toho sa však vynárajú prinajmenšom dve ďalšie otázky. Čo myslel zákonodarca pod tým, že nehnuteľnosť sa dáva do užívania za odplatu? Pod odplatou sa obyčajne myslí platba za niečo uskutočnená naraz, prípadne rozdelená na viac častí.
Nemenej zaujímavou je aj konštatovanie, že odplata za užívanie je príjmom fondu alebo správcu dovtedy, než vlastník uplatní svoje práva. Znamená to, že vlastník má právo po uplatnení svojich práv k nehnuteľnosti požadovať od fondu alebo správcu získanú odplatu? Alebo zákonodarca použil výraz „odplata“ v zmysle nájomné, ktoré užívateľ platí dovtedy, kým sa neprihlási vlastník?

Zákon 326/2005 o lesoch v § 50 o správe lesného majetku vo vlastníctve štátu hovorí, že sa môže prenajať alebo požičať. Pokiaľ ide o majetok neznámych vlastníkov hovorí iba o ich zastupovaní pred úradmi, alebo súdmi a to aj vtedy, ak je vlastníctvo sporné.
Ten nám na otázku nájomné alebo podiely odpoveď nedá.

Zákon 97/2013 pokiaľ ide o neznámych vlastníkov hovorí len o nehnuteľnostiach patriacich do spoločnej nehnuteľnosti. A to jednoznačne o nájomnom. Na ostatných neznámych vlastníkov sa vzťahuje len ten zaujímavý zákon o odplate.

A čo v prípade, keď cena nájmu je dohodnutá ako podiel zo zisku (výnosy – oprávnené náklady) podľa § 21, ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z.?

"Pri dohodnutí nájomného sa prihliada na vek lesných porastov a plnenie úloh ustanovených osobitnými predpismi.18)"
Jarko, ako vidíš pozrel som sa na tebou uvedený odstavec.
Nevidím v ňom súvis z výškou podielov na hospodárení.
Prečo si myslíš, že je?

V jednej zmluve na internete som našiel:

Nájomné bolo stanovené dohodou zmluvných strán takto:
A) Metodika výpočtu nájomného na predmete nájmu:
(Výnosy — Náklady) x podiel prenajímateľa = Výška nájomného

Výnosy = výnosy z hospodárenia na jednotlivých parcelách (ďalej len výnosy)
Náklady = odôvodnené náklady (ďalej len náklady)
Podiel prenajímateľa = podiel prenajímateľa (prenajímateľov) na jednotlivých parcelách vyjadrený zlomkom
Výška nájomného = výška nájomného podľa podielu prenajímateľa (prenajímateľov) na predmete nájmu

Za výnosy sa považujú najmä: tržby za vyťaženú drevnú hmotu, ...

V tejto zmluve o nájme lesných pozemkov z roku 2013 www.crz.gov.sk/index.php?ID=1023677&l=sk
sa jedná o „Finančné vyrovnanie medzi účastníkmi zmluvy“.

Podľa toho, čo si uviedol, si zdokumentoval, že Lesy nielen žiadajú za neznámych vlastníkov nájomné vo výške podielov, ale že sú aj v uzatváraní takých zmlúv úspešné. Z toho však nevyplýva, že zákon určuje a či hovorí o nájomnom vo výške podielov z hospodárenia.
To že uvedené spoločenstvo takú zmluvu uzavrelo nekomentujem, ale myslím si o tom a hlavne o tých, čo na takú zmluvu pristúpia svoje.

Jaro napísal:
pozeral som si tie LV - cka a nechapem preco platia Lesom SR ked na LV je uvedeny ako správca neznamych vlastnikov SPF ?

Otázka by sa dala položiť aj tak, že ako to, že na LV je uvedený ako správca SPF, keď sa to týka lesných pozemkov.
Ak by išlo o spoločnú nehnuteľnosť bolo by to v poriadku.
V prípade ostatných lesov a ukončení ROEPu by sa dala k tomu priložiť otázka, "ako je to možné, že v konaní ROEP sa veci nedali do poriadku?"