Na Slovensku je veľmi neznáma problematika bývalých urbariátov, komposesorátov a spoločenstvenných útvarov obhospodarujúcich lesy. V mojej len 28 ročnej praxi a hlavne po revolúcii som spolu s kolegom v štátnej správe pomáhal podielníkom v týchto subjektoch dostať sa k majetku. Navštevovali a spoluprácovali sme s notárom, súdmi a prokuratúrou. Ministerskí vedeli, že sme skúsení v tejto problematike, preto pri tvorbe metodických usmernení brali aj 90% naších pripomienok. Pre subjekty som urobil 16 stretnutí na ktorých som zabezpečil účasť tých úradov o ktorú problematiku subjekty mali záujem. Účasť bola takmer 100% z okresu a cca 30% z okolitých okresov, všetko na Spiši. Po mojom odchode a výmene politicķý dosadzovaných vedúcich sa z tohto aktivitou prestalo, dokonca odstavili aj mojích kolegov z 15 až 20 ročnou praxou. Témy sme volili z poznatkov získaných pri vykonávaní dozoru v lesoch, raz za dva roky musel byť dozorovaný každý subjekt v pôsobnosti LÚ. Aj keď činnosť na kontrolu nemal, využili sme stretnutie na metodickú pomoc subjektu a pre nás na získanie tém pre stretnutia. Tie stretnutia všetkým zástupcom teraz chýbajú. A práve tu sme zistili, ani úradníci DÚ, Katastra, Štatistiky, Polície či súdov nemajú šajnu čo je podielník. Nevedeli, že spoločenstva len správujú majetok podielníkov ako vlastníkov lesa ktorí ho dali do spoločrného obhospodárovania subjektu. Nechápali a ako vidím ani dnes ešte nechápu, že predáva sa moje drevo, že aj ceny musí spoločenstvo použiť také, aké zhromaždenie podielníkov schváli a preto podielník má právo za čo a komu sa jeho drevo predáva. Takže aj rozhodnutie Žiliny, ktoré som študoval je zmetočné a neobjektívné, popiera ústavné práva podielníkov ako vlastníkov lesa, teda aj predávaného dreva. Treba dobré zdôvodnenie a podať to na Najvyšší súd SR na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Výsledok bude precedensom pre celé Slovensko. Lesu zdar.