Čudný rozsudok.
Pre autora témy je rozsudok čudným preto, lebo spochybňuje samotnú oprávnenosť na uplatnenie práva. Podľa neho nie je možné, že by žalobca nevedel o zmene vlastníckych práv už skôr.
Pre mňa je čudným pre niečo iné. Všimol som si, že v rozsudku sa konštatuje, že v minulosti vlastnili nehnuteľnosti jednotlivci. Ale rozsudok priznal vlastníctvo pozemkovému spoločenstvu.
„Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k právnemu záveru, že bývalí urbarialisti Obce N. R. boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, o ktoré v spore ide....“
„odňatie sporných nehnuteľností v zmysle zák. č. 2/1958 Zb. nemalo za následok zmenu vlastníckych vzťahov, a preto v PK vložke č.50 k.ú. N. R. malo byť toto vlastnícke právo zachované. Súd má za to, že zapísanie vlastníckeho práva na žalovaného účastníka došlo nedopatrením v rámci ROEP
Súd mal však v konaní preukázané, že od 27.7.1992 sporné nehnuteľností užíval a aj užíva žalobca s tým, že mu vec vlastnícky právom patrí, preto bol oprávneným držiteľom. Žalobca nikým v užívaní sporných nehnuteľností po dobu viac ako desať rokov nebol rušený a ani nik od neho vydania sporných nehnuteľností sa nedožadoval.“
Preto súd rozhodol, že žalobca teda pozemkové spoločenstvo ako nástupca po bývalom urbariáte je výlučným vlastníkom. Všimnite si, že už nie jednotlivci, ale spoločenstvo ako celok.
Osobne takéto rozhodnutie vítam. Historické spoločenstvá dostávali nehnuteľnosti do užívania pre potreby celku. A jednotlivci sa na ne nepozerali z hľadiska svojich vlastníckych práv, ale užívacích práv. Myslím si, že aj pri dedení, predajoch a podobných zmenách vlastníctvo k urbriátu ignorovali v domnienke, že ide o vlastníctvo urbáru.
V našom komposesoráte to došlo až tak ďaleko, že po ROEPe je v ňom viac ako polovica neznámych vlastníkov. Prevažne umretých pravdepodobne v minulých storočiach.
