Podobnú činnosť vykonali aj na prístupových cestách v oblasti Rajecká dolina. Web stránka info@kvapkarajeckej.sk, konateľ za n.o. Aneta Valasová Projekt specialist Kvapka Rajeckej doliny neziskovej organizácii valasova@kvapkarajeckej.sk.
Vhodne technicky zostavený tím študovaných špecialistov ma presvedčil, že OECD z EÚ nám už nebude vytýkať nečinnosť využívania OZE aj v ochrane prírody. Na vybudovanie vodoodvádzacích prvkov v lese alebo mimo les je potrebný heterogénny tím pracovníkov—špecialistov. „Sme odborníci—vyštudovaní špecialisti, ekologickí environmentalisti na : hydrológiu, pedológiu, lesníctvo, geografiu, biogeografiu, vodozádržné opatrenia, zemné práce, geoekológiu, geológiu, biocenológiu, biológiu a zoológiu". O nás, naša činnosť a vízia: workshopy—názorné ukážky, výskum, edukácia—mimovýučbová výchova, stakeholders—partneri v podnikaní /vysv. autor/ nezabudli sa pochváliť, tvoríme dobrovoľnú skupinu neziskovej organizácie“. Ekologickí environmentalisti sú zanietení ochranári prírody s dlhoročnými skúsenosťami ,ktorú vykonávajú nad rámec svojej pracovnej činnosti, vo voľnom čase. Založením n.o. v ochrane prírody šikovne využívajú Demingov cyklus podnikania a rôzne neobmedzené špecifické činnosti. Hlavný manažér zakladajúcej n. o. má mnohoročnú prax v štátnej správe a prehľad o plánovaných akciách. Musí byť vyštudovaný ekológ, má veľa zanietených partnerov vzdelaním ekologickí environmentalisti—na každom stupni riadenia počnúc MŽP—OP SR, Štátnej a verejnej správe, v CHKO ,Národných parkoch, ba v každej oblasti ochrany životného prostredia. Hlavným cieľom je: udržať zdravú a pestrú krajinu pomocou inovatívnej metódy jama—hrádzka—jama, formou rekultivácie vnútro lesných, poľných ciest, zvážníc. Aby prezentovali svoje bohaté skúsenosti na verejnosti, pozvú na prezentáciu TV Markíza, zástupcov ŽP Žilinského kraja, tajomníka z Ministerstva ŽP, zástupcov obcí, urbariátov, lesné a pasienkové spoločenstvá a všetky dotknuté organizácie. Akcia je „legálna čo prezentujeme verejne na našej Web stránke“. TV Markíza si nezabudla „kopnúť do lesníkov ako sa nestarajú o naše lesy“. Sme nezisková organizácia, naša činnosť je založená na podpore organizácií a firiem v podobe 2% z daní. Od r. 2021 získali 180 000€. „Doteraz sme sa nevyhrabali—za 30 rokov, z problému voda-pôda-les , ktorý nám tu zanechal minulý režim a bude ešte dlho trvať kým sa z neho dostaneme. Silné reči odborníkov. Po zhutnenej pôde, aká sa vyskytuje na približovacích cestách z lesa, odtečie nenávratne 80 percent vody. Ak si to máme predstaviť v číslach, tak jeden m³ zhutnenej pôdy pojme len 60 litrov, ale jeden m³ kvalitnej pôdy až 400 litrov vody. Za jeden rok tak z jedného hektára nekvalitnej zhutnenej pôdy odtečie až 1,6 milióna litrov vody, ktorá preto neostáva v kolobehu vody v krajine, vysvetľujú špecialisti na zadržiavanie vody v krajine M. Kubín a Š Vaľa“, citované z Web stránky.
Dôkaz, že riešenie nezadrží navrhované množstvo prívalovej vody, ktoré nezodpovedá ani dážďo-odtokovým pomerom v Rajeckej doliny.
Topografia a hydrologické riešenie:
Prvé zistíme koľko vody zachytí rozkopaná cesta vodozádržným zariadením jama—kopec hliny—jama napr. v dĺžke cesty L=10 km a šírke s= 3m, (10km·1000m)·3m=30 000 m2 tj. 3,0 ha. Ak z jedného hektára odtečie 1,6 mil. lit. vody za rok, potom celkové vodozáchytné zariadenie musí byť navrhnuté na odtok vody (3,0 ha·1,6) mil. lit. tj. 4,8 mil. litrov za rok. Uvádzané množstvá zachytenej vody v desiatkach miliónov litrov je marketing ako zvýšiť pozornosť pre darcov finančných zdrojov a dotknutých užívateľov lesov na povrchový odtok. Na toto množstvo je potrebné vybudovať opatrenie jama—hrádzka—jama. V technickej praxi sa väčšie povrchové množstvo odtoku vyjadruje na metre kubické potom dostaneme 4800 m3, nazývané vlastná voda. Nepoznáme obsah jamy ,budeme uvažovať že jedna jama má objem1,5 m3. Potrebný počet vykopaných jám bude: 3200ks.; pri obsahu jamy 2 m3—2400ks. Nevieme z akých dôvodov autor nevychádzal z dlhodobého ročného priemeru zrážok, pre Rajecké lesy Hz=813 (mm·r-1). ktorý, udáva prehľad na objem povrchového odtoku za časovú jednotku: deň, mesiac, rok, vegetačné obdobie a pod. Na plochu cesty 30 000m2padne za rok zrážka 813 mm spolu t.j.24 900 000 mil. lit. vody, správne 24 900m3 . Na tento objem musíme navrhnúť obsah jám. Podobne uvažujeme s obsahom jednej jamy 1,5 m3. Pri tomto obsahu bude potrebný počet záchytných jám 16 000 ks., pri obsahu 2 m3 =12 500 ks atď. Uvažujeme, že jamy sú vykopané v rovine, ktorých objem klesá s narastaním svahu, potom úmerne klesá objem zachytenej vody.
Ak vnútro lesné cesty sú vedené v záreze , prerušujú povodie a objem odtečenej vody sa niekoľkonásobne zvýši. Uvažujme mikropovodie o kruhovom tvare. Z mapy určíme obvod O km mikropovodia a plochu F km2 s najmenším obvodom „o“ v km vpísanej kružnice o rovnakej ploche a polomer r pre erózne uzavretý celok /EUC/. Podľa vzťahu určíme obvod kruhu o=3,545·√F (km) , polomer r=0,564·√F (km), zasiahnutá plocha dažďomF=π ·r^2 (km^2). Ak zasiahne prívalový dážď plochu napr. F=3(km2) potom polomer zasiahnutej plochy bude r ≈ 0,9km obvod o ≈ 6km. Upravená zasiahnutá plocha z lesa dažďom F ≈ 2,5km2 ≈250 ha. Vodozberné zariadenie musíme zväčšiť o gravitačný prítok cudzej vody z (250 ha·1,6 mil. lit. vody). Celkom z plochy lesa odtečie 400 mil. lit vody tj. 400 000m3. Počet jám sa zvýši 16 násobne.
Vytvorené koľaje a priehlbeniny spolu s vykonaným vodozádržným zariadením jama—kopec—jama podporujú vznik erózie, pretože: hromadia povrchovo stekajúcu vodu z jám veľkého objemu ,záchytná schopnosť je malá vplyvom stratifikácie pôdy a možnosť vsakovania do pôdy takmer žiadna. Okrem povrchovo stekajúcej vody hromadí sa v nich aj voda z vyššie položenej jamy a vyvretá späť na povrch bokmi priehlbín. Pôsobia ako studňa. Keď prítok povrchovej vody a voda z vsakovania priehlbeniny preplní, voda začne vytekať. Voda z nich odteká koncentrovane a začne vytvárať ryhovú a výmoľovú funkciu erózneho procesu. Odtok vody ovplyvňujú aj iné horizontálne prvky mikroreliéfu na lesnej pôde, popadané ihličie a lístie spolu s vetvami stromov. Priehlbeniny na pôde zadržujú povrchový odtok vody a zväčšujú predpoklady pre vsakovanie. Po prekročení ich záchytnej schopnosti sa uplatní práve koncentračný účinok na povrchový odtok. Zatiaľ čo do jám a priehlbín steká voda v tenkej alebo málo koncentrovanej vrstve z nižšie položených jám a vytvorených priehlbín vyteká v sústredenom , pomerne silnom prúde sa vytvára stržová erózia zmyvu lesnej pôdy.