Ako programátor na dôchodku, ktorý si programuje len tak pre seba, pod čím treba rozumieť, že je reč o aplikácii na evidenciu členov a výplatu podielov pozemkového spoločenstva, ktorého som členom, nie som tlačený termínom.
Ale predsa vo mne hrklo, keď som si uvedomil, že výplata podielov je predo dvermi a ja som si nepozrel, či pre daň z podielov nebol učený režim zrážkovej dane. Zrážkový režim pre mňa znamená ť niečo v programoch zmeniť. Niečo viac ako na výplatný hárok napísať, že ide o daňový doklad.
Zrážkovú daň som aj mohol očakávať, hoci menej administratívy by mal štát, ak by ju člen priznával ako súčasť čiastkového základu dane pre fyzické osoby. Zrážková daň znamená, že s platením a priznávaním dane člen nebude mať starosti. Tá mu bude automaticky zrazená pri výpočte podielov. Starosti mi pribudnú akurát vtedy, keď bude spĺňať podmienky pre to, aby mu daňový úrad daň vrátil.
Fyzické osoby zdaňujú svoje príjmy v tom roku v ktorom ich dostanú. Nehľadí sa na to, že môžu byť príjmy pochádzajúce z predošlých rokov. Platí táto zásada aj pre tento prípad?
Stihnem to urobiť do výplaty? Stihnem. Mám na to ešte rok. A pri zisťovaní čo a ako som si všimol niečo, čo je možno aj závažná chyba v zákone. V jej dôsledku by sa pozemkové spoločenstvá mohli považovať za toho, kto nemá daňovú povinnosť. Teda aspoň si to myslím.
A kde má byť tá chyba? Nuž zacitujem z prechodného ustanovenia k úpravám:
(5) Ustanovenia .... v znení účinnom od 1. januára 2017 .... sa použijú na ....
podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 ....
Pojem pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou je aj na iných miestach zákona a pritom ho nikde nedefinuje. Bolo by to v poriadku, keď by bol účinný ešte predošlý zákon o pozemkových spoločentvách.
Súčasný zákona 97/2013 o pozemkových spoločenstvách však už pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou nepozná. Ak odhliadnem od záverečných ustanovení, kde sa určila povinnosť ich pretransformovania. Nuž svedčí to minimálne o tom, že zákonodarca nepozná zákon 97/2013 a najmä § 12 o vlastníkovi spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti:
(2) Vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa odseku 1 prenecháva túto nehnuteľnosť do správy spoločenstva s cieľom spoločného obhospodarovania a užívania na účely podľa § 19, pričom spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nevzniká.
Ak má zmysel pre spravodlivosť, tak by si musel uvedomiť, že ak vlastníci prenechávajú všetko, tak aj z výsledkov obhospodarovania musia vlastníci dostať všetko. Ak si odmyslíme prenájom pozemkov od správcov (SPF), tak zdaňovanie spoločenstva je „okrádaním“ vlastníkov. Daňovníkmi by mali byť iba členovia spoločenstva. A ak by si to uvedomili, tak by urobili patričnú zmenu v zákone o pozemkových spoločenstvách, na ktorú by sa potom iba zákon o dani z príjmov odvolal.
Krivda by sa odstránila, ak by bol výsledok z hospodárenia určený na rozdelenie uznaný za daňový výdaj. Samozrejme, že nie tá časť výsledku, ktorá by sa odvodzovala z prenajatého majetku.
Len tá, ktorá by sa odvodzovala od vlastníctva členov.
A v čom vidím okrádanie? Ak by sa všetko rozdelilo členom, tak by samozrejme zaplatili aj vyššiu daň, lebo by platili z vyššieho daňového základu. Tak aké tú okrádanie. Nuž také, že nie každý je povinný daň zaplatiť. To napríklad závisí od celkového príjmu fyzickej osoby. Ak je daňovníkom právnická osoba, teda spoločenstvo, žiadne oslobodenie neprichádza z titulu sociálne slabších členov do úvahy.
Akceptovanie, alebo neakceptovanie toho, že výsledok z hospodárenia by mal byť uznaným daňovým výdajom má teda aj sociálny rozmer. Osobne som to pociťoval aj ja v časoch, keď som bol nezamestnaný. Lebo vtedy mi bola každá koruna dobrá.
