Ako fungujú spoločenstvá
Ku koncu roku 2010 evidovali obvodné lesné úrady 3 565 pozemkových spoločenstiev. Tieto obhospodarujú štvrtinu lesov na vyše 495–tisíc hektároch pozemkov.
Združujú spolumajiteľov lesa, pôdy, vodných plôch. Ide o nedeliteľné spoluvlastníctvo nehnuteľnosti a majetku, preto ani nie je možné urči, ktoré stromy alebo ktorá čas pozemku či vodnej plochy podielnikovi patrí.
Mária Terézia svojimi nariadeniami dala majetok, ktorý spravovala, svojim poddaným najskôr do užívania, neskôr sa stali jeho spoluvlastníkmi. Bolo to z toho dôvodu, aby si urbárnici zabezpečili drevo na výstavbu domov, na kúrenie. Zaviedla pojem – spoločná nedeliteľná nehnuteľnos. Podielnici preto museli lesy a pôdu obhospodarova spoločne a nerozdielne. Náš zákon z roku 1995 nadviazal na tradíciu a aj po rokoch, keď sa pozemky na základe reštitučných zákonov vracali potomkom urbárnikov, dodržal pri zakladaní nových spoločenstiev princíp, že spoločnú nehnuteľnos deli nemožno. Jedinú výnimku pozná zákon, ak sa na danom území robia pozemkové úpravy, keďže ich cieľom je racionálne využi územie. Len v takom prípade umožňuje rozdeli aj túto spoločnú nehnuteľnos.
Platí tiež, že majetok ako taký nepatrí založenému spoločenstvu, ale vždy patrí podielnikom spoločnej nehnuteľnosti. Historicky a aj po roku 1989 sa združovali s cieľom spoločne hospodári na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch, a preto ho aj v rámci reštitúcií dostávali naspä ako jeden nedeliteľný celok, keďže reštitučné zákony sa vzahovali aj na pozemky bývalých urbárnikov.
Zdroj: MPRV SR