Dopady zmeny správy lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na regióny Slovenska a zamestnancov LESY SR š. p.
Hospodárska a sociálna rada SR bola zriadená ako konzultačný a dohodovací orgán vlády a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni. Sociálny dialóg je permanentný proces vedený so zamestnávateľmi, vládou, politickými stranami a občianskymi združeniami. Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky ho považuje za základný prostriedok na presadzovanie záujmov zamestnancov.
Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR 22. septembra v bode „Rôzne“ požiadala o vystúpenie JUDr. Vlasta Szabová, PhD., predsedníčka Odborového zväzu drevo, lesy, voda k téme Dopady zmeny správy lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na regióny Slovenska a zamestnancov LESY SR š. p.
V. Szabová, predsedníčka Odborového zväzu drevo, lesy, voda uviedla, že LESY SR š. p. sú druhý najväčší štátny podnik na Slovensku, ktorý je na vidieku dlhodobo najväčším zamestnávateľom. LESY SR, š. p. v predchádzajúcom období vyplácali obciam a mestám dane vo výške 6 700 000 € a okrem daní LESY SR, š. p. prispievali samosprávam z Osobitného fondu na opravu ciest v obciach a mestách, na území ktorých sa nachádzajú lesy v ich správe.
Zmeny, ktoré pripravilo Ministerstvo životného prostredia SR výrazným spôsobom zasiahnu do života občanov na vidieku, ovplyvnia príjmovú časť rozpočtu samospráv a negatívne, hlavne z pohľadu výrazných negatívnych sociálno-ekonomických dopadov, ovplyvnia zamestnanosť a doterajšie hospodárenie LESY SR, š. p. LESY SR, š. p. minulý týždeň oznámili predbežne zníženie stavu zamestnancov, z celkového počtu by mal byť skončený pracovný pomer s 500 zamestnancami, čo značne ovplyvní situáciu v ekonomicky najslabších regiónoch Slovenska.
Prepúšťanie zamestnancov a znižovanie objemu prác, ktoré pre štátny podnik zabezpečujú dodávatelia v pestovnej, ťažobnej činnosti, ochrane lesa a pri manipulácii a odvoze drevnej hmoty, ovplyvnia aj podnikateľskú sféru. V prípade, že by došlo k realizácii pripravenej zonácie NP Nízke Tatry v súlade s predloženým návrhom predstaveným 6. júna 2025, LESY SR š. p. by boli nútené delimitovať tak veľké územie lesov vo svojej správe do správy MŽP SR, ktoré by nutne viedlo k veľkej organizačnej zmene podniku a k spomínanému hromadnému prepúšťaniu.
Sústava chránených území na Slovensku a zonácia národných parkov NP Slovenský Kras, NP Veľká Fatra a NP Muránska Planina mala byť podľa pôvodných zámerov zásadným spôsobom prehodnotená, nakoľko pôvodné rozhodnutie bolo prijaté bez prerokovania s vlastníkmi, ako to ukladá Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, bez odborných analýz, štúdie realizovateľnosti a dopadov na štátny rozpočet SR, rozpočty miest a obcí, ako aj spolupráce so správcami a samosprávou v daných územiach.
Tieto ciele sú v súlade s platnou Stratégiou environmentálnej politiky SR do roku 2030, ktorá bola prijatá vo februári 2019 – do roku 2030 s tým, že cieľom účinnej ochrany prírody bude celá sústava chránených území prehodnotená za účasti všetkých zainteresovaných subjektov a na základe najlepšej praxe, kritérií IUCN a lokálnych potrieb.
V prípade národných parkov sa prehodnotenie malo zabezpečiť najneskôr do roku 2024. MŽP SR posúdi efektivitu starostlivosti o chránené územia podľa rámca vypracovaného Svetovou komisiou IUCN pre chránené územia. Dosiahne sa optimalizácia systému chránených území. Je nelogické, nehospodárne a neefektívne, aby dve organizácie – správy národných parkov a LESY SR, š. p. spravovali a hospodárili na štátnom lesnom majetku.
Zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že Správy NP sú príspevkové organizácie, ktorých úlohou v zmysle platného zákona o ochrane prírody a krajiny je ochrana najhodnotnejších prirodzených území Slovenska, nie obhospodarovanie hospodárskych lesov vo vlastníctve SR. Na správu lesného majetku vo vlastníctve SR je zo zákona zriadená organizácia LESY SR š. p.
Náklady na financovanie správ národných parkov pre rok 2025 predstavujú spolu 25 880 889 €, z toho z Environmentálneho fondu 25 592 610 € a 288 279 € z kapitoly MŽP SR.
Z uvedeného je zrejmé, že samotné ministerstvo nemá zdroje na financovanie príspevkových organizácií – správ národných parkov. Zároveň dávame do pozornosti skutočnosť, že Environmentálny fond nie je zriadený na financovanie okrem iného aj mzdových nákladov správ národných parkov. LESY SR š. p. dokázali tieto územia, ktoré spravovali pred delimitáciou obhospodarovať so ziskom, bez dotácií z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, platili všetky dane a odvody a boli najväčším zamestnávateľom na vidieku.
LESY SR, š. p. delimitáciou lesných pozemkov NP Muránska planina, NP Slovenský Kras a NP Veľká Fatra prišli ročne o tržby v celkovej hodnote 15 000 000 €. V prípade, ak by bola schválená zonácia NP Nízke Tatry tak, ako bola predložená na schvaľovací proces Správou NP, ďalší výpadok na tržbách by predstavoval čiastku približne 24 000 000 € ročne a v prípade NP Poloniny 3 250 000 € ročne.
Záverom upozornila na nasledujúce skutočnosti:
1. Správy národných parkov sú príspevkové organizácie MŽP SR, pričom každá z nich má právnu subjektivitu, dostávajú na svoju činnosť okrem financií zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly MŽP SR aj rôzne formy dotácií ako napr. z Plánu obnovy a odolnosti, Environmentálneho fondu „za akumuláciu CO2“ a zo štrukturálnych fondov EÚ, čím sa dostávajú do nevyváženého dumpingového postavenia voči ostatným subjektom užívajúcim lesné pozemky na Slovensku.
2. Ustanovenie § 65a ods. 4. ZOPaK, ktoré upravuje kompetencie jednotlivých Správ NP, legitimizuje bez obmedzenia vykonávanie činností, na ktoré je iným subjektom potrebné žiadať o výnimku, prípadne tieto činnosti podliehajú posúdeniu vplyvov na životné prostredie (napr. aplikácia chemických látok, výrub drevín, oplocovanie pozemkov, umiestnenie zariadenia na vodnom toku, rušenie pokoja a ticha dokonca v 5. stupni ochrany prírody).
Nakoľko jednotlivé Správy NP v zmysle platnej legislatívy spravujú lesné a poľnohospodárske pozemky, ktoré sa nachádzajú v národnom parku, je taktiež neprípustné, aby sa Správa NP vyjadrovala k spôsobu manažmentu na susednom „konkurenčnom“ pozemku, ktorý je v správe iného užívateľa a vydávala sama sebe súhlasy na náhodnú ťažbu a zároveň aj súhlasy, alebo nesúhlasy na susedné pozemky iných užívateľov.
Rovnako je neprípustné, aby Správa NP sama sebe vydávala odborné stanoviská, vyjadrenia či povolenia, vzhľadom na to, že vykonáva aj komerčnú-podnikateľskú činnosť. Tento proces však umožňuje platná legislatíva.
Každá Správa NP je príspevková organizácia, ktorá vykonáva aj podnikateľskú činnosť, vrátane predaja dreva. Pozitívna diskriminácia nie je v týchto prípadoch legislatívne odôvodniteľná.
3. V súčasnosti platné znenie ZOPaK je v rozpore s európskou legislatívou, konkrétne Smernicou Rady č. 92/43/EHS z 21.5.1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín tým, že posudzovanie vplyvu činností na územia NATURA 2000 nevykonáva nezávislá autorita, ale samotný realizátor zásahu, t. j. Správa NP; súčasne je tento proces v rozpore s národnou legislatívou, nakoľko v tomto prípade absentuje akákoľvek možnosť kontroly tohto subjektu iným inštančne nadriadeným a nezávislým subjektom.
4. Podľa ZOPaK prechádzajú na jednotlivé Správy NP aj pozemky - celé parcely v správe LESY SR, š. p., ktoré sa nachádzali len sčasti v národných parkoch, pritom prekryv s národným parkom môže mať len zanedbateľnú výmeru. Nevidíme dôvod na to, aby správy NP spravovali hospodárske lesy mimo hraníc NP len preto, že zanedbateľnou časťou parcely zasahujú do územia NP.
5. Technická univerzita vo Zvolene, ako najvyššia autorita v oblasti lesníckej ekonómie vypracovala „Prognózu vývoja kapitálovej hodnoty pozemkov v správe LESY SR š. p. na území NP Muránska Planina“, výsledkom ktorej je zistenie, že pri bezzásahovom režime hospodárenia na 75 % územia zo 14 366 ha, ktoré boli delimitované do správy NP Muránska Planina dôjde za 30 ročné obdobie k strate kapitálovej hodnoty vo výške 931 903 851 €.
Tento údaj sa dá použiť, ako orientačný pre stanovenie straty kapitálovej hodnoty lesa aj na ostatných územiach, ktoré budú predmetom delimitácie lesných pozemkov po zonácii NP Nízke Tatry, NP Malá Fatra a NP Poloniny.
Preto žiada, aby sa tripartita a vláda SR zaoberala uvádzanými závažnými skutočnosťami aj v kontexte pripravovaného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026 a potrebou konsolidácie verejných financií; vláda SR a príslušné rezorty prispôsobili svoje rozhodnutia reálnym finančným možnostiam rezortov a nimi riadených subjektov; odstránili nedostatky v existujúcej legislatíve a hlavne pripravili a predstavili logický, vedecky podložený a finančne krytý model pripravovaných zonácií NP, ktorý nebude pre LESY SR, š. p. likvidačný s negatívnymi dopadmi na zamestnancov a sociálno-ekonomickú situáciu občanov SR, ktorí pracujú v ohrozených regiónoch a neohrozí významnú súčasť príjmovej časti rozpočtov obcí a miest na Slovensku, opätovne s negatívnym dopadom na občanov SR.
Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka V. Vnuk poďakoval predsedníčke Odborového zväzu drevo, lesy voda V. Szabovej za otvorenie tejto témy a uistil prítomných, že táto téma bude predmetom ďalšej diskusie.
Zápis z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR
Číslo záznamu: 25007/2025
hsr.rokovania.sk
