Zver tu bola, je a bude

Obecný podnik lesov v Slovenskej Ľupči vedie Ing. Miloslav Urban už viac ako desať rokov. Je to skúsený lesník a zanietený poľovník. Číta diela starovekých filozofov, premýšľa o nich a na svet sa pozerá rozvážnym pohľadom.

Aké je základná hospodárska charakteristika porastov v správe Obecného podniku lesov?

Obecný podnik lesov Slovenská Ľupča hospodári na výmere 1405 hektárov, z toho je 1128 hektárov les hospodársky a 227 hektárov les ochranný. Zásoby dreva sú vyčíslené na 389 561 metrov kubických. Ihličnany sú zastúpené zhruba 57 percent a listnáče 43 percent. Drevinové zloženie tvorí smrek, borovica, jedľa, smrekovec, z listnatých je tu hlavná drevina buk, s prímesou hraba, jaseňa a javora, sem-tam dub. Ročný etát je v priemere 80 00 kubíkov, z toho 59 percent tvorí ihličnatá hmota. Aktuálne sme sa vysporiadali s kalamitou, asanačnú ťažbu už v tejto chvíli nerobíme a zamerali sme sa na výchovné zásahy v porastoch do 50 rokov.

Ako ste na tom so škodami, spôsobovanými zverou?

Darí sa nám ich znižovať, ale úplne vylúčiť sa tento faktor nedá.

Ako sa vám ich darí znižovať?

Výkon práva poľovníctva je v našich rukách. Ja som poľovný aj lesný hospodár v jednej osobe. Vďaka tomu mám dobrý prehľad o situácii a viem ovplyvňovať početný stav zveri na úseku, kde hospodárim.

Čo ovplyvňuje výšku škôd?

Každý rok je iný. Naše porasty sú v nižšej polohe a v čase, keď napadne veľa snehu vo vyšších polohách, stávame sa zimoviskom zveri. Tým pádom aj škody zverou sú v takom roku vyššie, je väčší atak zveri. Ak sú zimy také mierne, aké boli posledné tri, zver sem neprichádza, ostávajú tu len tie kmeňové, ktoré tu máme celoročne, a preto sú škody zverou podstatne nižšie.

Čo sa vám najviac osvedčilo pri ochrane mladých porastov?

My vykonávame chemickú ochranu v umelých sadbách repelentmi. Zalesňujeme len tam, kde sme vykonali asanačnú ťažbu. Keby nebolo kalamít, podiel umelej sadby je nulový. Tam, kde sa nám darí dosahovať prirodzené zmladenie, máme škody zverou minimálne.

Skúšali ste budovať oplôtky?

V minulosti boli lesy, kde dnes hospodárime, plné oplôtkov. To bolo pred niekoľkými desaťročiami. Robilo sa to s dobrým úmyslom, ale my sme to zdedili ako problém. Oplôtky sa neudržiavali, prestali plniť svoju funkciu a my dnes prácne a namáhavo riešime odstraňovanie pletiva z porastov. Ja osobne sa k oplôtkom staviam negatívne, aj keď chápem, že niekde inde, v iných podmienkach je to pre kolegov lesníkov jediné riešenie, ako ochrániť zmladenie. Snažím sa motivovať našich dodávateľov, keď pracujú v porastoch s traktorom alebo s vývoznou súpravou, ak natrafia na pletivo, nech ho naložia a vyvezú. Priplatím im. Ale niekedy sa to ani nedá, tak je to prerastené. Potrvá ešte nejakú dobu, kým sa toho zbavíme. Takže ak to mám zhrnúť, oplôtok pokladám za odloženie problému. Zásadné je zníženie stavov zveri.

Teda platí to, čo kedysi vravievali profesori na lesníckych školách, že „na škody zverou sa treba pozerať cez puškohľad“?

Je na tom kus pravdy. Ale platí tu ešte jedna vec: nestačí, keď to robíš ty. Musí to tak robiť aj tvoje okolie, tvoji susedia. Moji susedia sú obecné lesy susedných obcí Poniky a Ľubietová. Všetci spolupracujeme, máme jednotnú stratégiu. Znížili sme škody zverou na lesných porastoch a našli sme spoločnú reč aj s poľnohospodármi.

Uvedomil som si jednu vec, že určité percento škôd musíme akceptovať. Tá zver tu bola, je a bude, je prirodzenou súčasťou ekosystému. Niečím sa kŕmiť musí a lesníci aj poľnohospodári by to v istej miere mali tolerovať.

Niektorí aktivisti zastávajú názor, že poľovníctvo je zbytočné, pretože početnosť raticovej zveri by efektívne dokázali limitovať veľké šelmy, teda medveď, vlk a rys.

Aký je tvoj názor na takéto riešenie?

Bez poľovníctva by šelmy (ktoré samozrejme do lesa patria) nedokázali udržať prijateľný stav zveri. Stalo by sa to, že zver by sa spájala do väčších čried a tlačila by sa do blízkosti ľudí (polia, záhrady, okolie ciest), kde by vznikali enormné škody. To je môj osobný názor.

Aká je spolupráca so štátnou správou?

Veľmi dobrá. Vychádzajú nám v ústrety. Okresný úrad, odbor pozemkový a lesný zvoláva chovateľskú radu, kde sa stretávame aj so zástupcami ochrany prírody a zástupcami poľnohospodárskej komory. Tam si povieme, koho čo trápi a hľadáme riešenia. A väčšinou ich aj nachádzame.

A odporúčania do budúcnosti?

V našich podmienkach udržať stav jelenej zveri, nesmie tvoriť väčšie čriedy, len po dva-tri kusy. A nepripustiť rozšírenie danielej zveri. Aj keď niekto by možno privítal rozšírenie ponuky lovenej zveri, ale dôsledky poznáme.

Odchádzame s Ing. Urbanom z kancelárie, sadáme do terénneho auta a ideme na exkurziu po porastoch. Prechádzame po moste ponad rieku Hron a pokračujeme po lesnej ceste do lokalít, kde mi ukazuje, ako sa vysporiadali s kalamitou, čím zalesňujú, ako ochraňujú sadenice, ako vykonávajú výchovné zásahy. Nájdeme aj otlačok medvedej laby. Ukazuje mi viacetážové porasty a rozpráva mi o pestovaní lesa, ktorý on nazýva „oku lahodiaci“. Kus poctivej horárskej roboty. Zastavíme sa v lokalite Chotárna, kde sa stretáva hranica troch chotárov – Lučatínskeho, Ľubietovského a Ľupčianskeho. Na tomto mieste je hraničný kameň s vytesaným rokom 1769. Cesty sú vzorne udržiavané, poľovnícke zariadenia sú vybudované, vidím tu posedy aj poľovnícku chatku. Jednoducho povedané: vidieť tu ruku starostlivého hospodára. Poľovného i lesného.

 Peter Gogola