Škody zverou: Fyziológia a výživa III. časť
V predchádzajúcich príspevkoch sme sa zaoberali porovnaním výživovej hodnoty potravy, ktorú zver nachádza v prostredí a krmív, ako aj ich využiteľnosťou na účely prikrmovania zveri a biologickej ochrany kultúr pred škodami zverou. Pri súčasných vysokých stavoch raticovej zveri, ktoré sú následkom synergie ideálnych životných podmienok v agrárnej krajine a nedostatočného lovu samíc, je potrebné prispôsobiť manažment zveri reálnym fyziologickým potrebám zveri, v prípade ak je cieľom znížiť rozsah škôd.
Význam kľudu
Ak je cieľom znížiť škody nestačí zveri poskytnúť vyhovujúcu potravu, ale čo je dôležité a často zanedbávané - zveri je potrebné umožniť v kľude konzumovať potravu opakovane v priebehu dňa. To znamená umožniť zveri realizovať počet pastevných cyklov úmerný jej fyziologickým potrebám. Zver by mala pokrývať výživové potreby na tých miestach a z tých zdrojov, ktoré vyhovujú zámerom ochrany porastov.
Treba upozorniť, že prežúvavá zver realizuje väčší počet pastevných cyklov v priebehu 24 hodinového intervalu ako sa predpokladalo. Zver je vyrušovaná rôznymi antropickými aktivitami. V dôsledku toho sa stala zverou „nočnou“, ktorá nevychádza počas „svetlých“ hodín za potravou na otvorené plochy úmerne svojim potrebám. Zdržuje sa v mladých porastoch, kde od rána do večera prijíma dendromasu. Realizuje niekoľko pastevných cyklov v prostredí mladých lesných porastov, kde rada konzumuje ich najzraniteľnejšie časti vzhľadom na ich výživovú hodnotu a chuťovú atraktivitu. Mladá smreková kôra v zime poskytuje štvornásobne vyšší obsah tuku ako priemerné lúčne seno. Na jar stúpa v smrekovej kôre obsah cukrov, takže sa stáva ešte atraktívnejšou.
Problému vyrušovania voľne žijúcej zveri sa súčasná poľovnícka legislatíva venuje len okrajovo, najmä prostredníctvom ustanovení o starostlivosti o zver a ochranu zveri. Z výskumov vplyvu vyrušovania zveri na intenzitu poškodzovania prostredia zverou nachádzajúcou sa v takmer permanentnom strese pritom vyplýva preukázateľná kauzalita, ktorú sme doteraz prehliadali. V susednom Maďarsku sa už na vstupe do lesných komplexov bežne stretávame s informačnými tabuľami, ktoré vyzývajú návštevníkov lesa, aby svoj pobyt v lese obmedzili na pobyt denný a aby podvečerné a skoré ranné hodiny nechali pre „štvornohých obyvateľov lesa“. Spoločné preventívne akcie polície, lesnej, poľnej a poľovníckej stáže zamerané na štvorkolkárov, motorkárov, jazdcov na koni či „lesných bikerov“ sú u našich južných susedov omnoho častejšie, prísnejšie a z aspektu sankcií nekompromisnejšie ako u nás.
Pastevné cykly
Vo výskume dennej aktivity krotkej jelenej zveri, ktorá prijímala potravu úmerne fyziologickým potrebám, sme zaznamenali pri rôznych typoch potravy 8 - 13, priemerne 11 pastevných cyklov počas 24 hodinovej periódy (Rajský, M., Rajský, D., Garaj, P., Kropil, R., Vodňanský, M. Vplyv rušenia cirkadiálnej aktivity jelenej zveri v letnom a zimnom období na lúpanie a obhryz kôry drevín. Acta Facultalis Forestalis, 2012, 54, 2, 177-190). Zistený údaj je preukázateľne vyšší ako sa v minulosti uvádzalo. Vyrušovaná zver opatrnejšie vychádza na otvorené nekryté plochy najmä za svetla, a z uvedeného dôvodu na týchto plochách realizuje menší počet pastevných cyklov. Nedostatočný príjem potravy kompenzuje na plochách krytých, najmä v mladých lesných porastoch, kde sa cíti bezpečnejšie.
Z uvedenej analýzy cirkadiálnej aktivity jelenej zveri ďalej vyplynulo, že príjem potravy predstavuje 20,4 %, prežúvanie 28,2 % a ďalšie činnosti 51,4 % času. Znamená to, že jelenia zver potrebuje až 48,6 % dňa na príjem potravy a prežúvanie. Ide o poznatky, ktoré potvrdzujú zásadný význam zachovania kľudu v revíroch pre voľne žijúce prežúvavce. Rušenie zveri negatívne ovplyvňuje príjem a využívanie živín, čiže zdravie a kvalitu zveri a zároveň spôsobuje nárast škôd zverou. Vplyv ľudských aktivít na zver je často podhodnocovaný.
Vyrušovaná zver spôsobuje celoročne vyššie škody
V lesnom hospodárstve vznikajú škody zverou v mimovegetačnom aj vo vegetačnom období. Manažment prežúvavej zveri by mal zahŕňať opatrenia, ktoré by viedli k tomu, aby jelenia a ďalšia prežúvavá zver spôsobujúca škody v maximálnej možnej miere pokrývala výživové potreby od jari do jesene napr. na trvalých trávnych porastoch. A to nielen v noci ale aj počas svetlých hodín. Čím častejšie bude zver vychádzať na pasienky a lúky, tým nižšie budú škody zverou na lese. Pri nočnej zveri, ktorá sa obáva za svetla navštevovať otvorené pastevné plochy, podobne aj v zime kŕmidlá, škody zverou neklesnú. Ak sa nepristúpi k opatreniam na vytvorenie priestoru pre zver, kde bude nachádzať kľud a potravu, bude možné dosiahnuť pokles škôd iba ráznym znížením početnosti zveri so všetkými dôsledkami na kvalitu manažmentu genómu najmä jelenej zveri. Málokto si uvedomuje, že do problému škôd zverou vstupujú aj ďalšie fenomény, spočívajúce v urbanizácii krajiny a jej fragmentácii budovaním líniových stavieb. Trasy prirodzenej migrácie voľne žijúcej zveri sú čoraz častejšie prerušované, zver je nútená koncentrovať sa na menších plochách, odkiaľ sa nemôže prirodzene rozširovať zo susedných orografických celkov. Rušenie denného rytmu a koncentrácia, resp. zvyšovanie denzity zveri spôsobuje nárast škôd. V modelových podmienkach sme v prechodnom jarno-letnom období stanovili, že vyrušovaná zver, čiže nočná zver spôsobuje priemerne 12-násobne vyššie škody ako zver nevyrušovaná. Rušená zver nedokáže počas nočných hodín prijať adekvátne množstvo potravy, ktoré by pokrylo jej skutočnú celodennú potrebu živín.
Zver treba loviť tam, kde ju nechceme mať a neloviť ju tam, kde ju chceme mať
Ako sme uviedli, zver má v lete aj v zime určité potravové potreby, ktoré musí nejakým spôsobom pokryť. Cieľom manažmentu zveri by malo byť dosiahnuť stav, aby zver potravové potreby pokrývala takým spôsobom, aby nevznikali neúmerné škody zverou. Základnými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj škôd sú početnosť, výživa a vyrušovanie zveri. Všeobecný dôvod škôd zverou je známy. K rušeniu denného biorytmu jelenej a ďalšej prežúvavej zveri dochádza prostredníctvom ľudských aktivít, čiastočne aj medzidruhovo, prípadne predátormi. Chovateľským úspechom, čoraz ťažšie dosiahnuteľným, je jelenia zver počas podvečerných hodín na lúke či pasienku alebo pri soľníku či kŕmidle.
Uvedený režim nie je jednoduché dosiahnuť, vyžaduje to stanovenie lokalít, kde sa zver primerane prikrmuje ale neloví. Úpravou manažmentu zveri je možné dosiahnuť zmenu v správaní zveri a následne aj vo vývoji škôd. Ak bude zastavený lov zveri v lokalitách, kde sú umiestnené prikrmovacie zariadenia, časom si zver zvykne zdržiavať sa tu a v priebehu dňa konzumovať krmivo. Samozrejme platia zásady, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcich článkoch, to znamená, že krmivo musí spĺňať kritériá výživové a hygienické a samotné prikrmovanie zásadu pravidelnosti a primeranosti. Na umiestnenie kŕmnych zariadení vyberáme lesné porasty, ktoré nie sú ohrozené nadmernými škodami, vždy zásadne po konzultácii s vlastníkom, správcom či užívateľom a s ich súhlasom. Vo všeobecnosti v záujme poklesu škôd zverou by bolo vhodné splniť plánovaný lov ešte pred začiatkom prikrmovania, najlepšie posliedkou alebo postriežkou, a bez neprimeraného preháňania zveri na početných spoločných poľovačkách, organizovaných často na tých istých lokalitách.
To, že zver by nemala byť lovená na miestach, kde je žiaduce aby prijímala potravu, platí aj vo vegetačnom období. Zver by mala byť prednostne lovená v lokalitách s vyšším výskytom škôd, napr. v mladých lesných porastoch. Naopak, na pasienkoch a lúkach by mal byť obmedzený lov, aby tu zver počas dňa pokrývala svoje potreby. K prijatiu takýchto opatrení sa prax stavia spravidla rozpačito, no v opačnom prípade sa situácia so škodami zásadne nezmení.
Ing. Matúš Rajský, PhD. 1
Ing. Tibor Lebocký, PhD. 2
doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD. 2
1Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra
2Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, Katedra aplikovanej zoológie a manažmentu zveri
