Nedostatok pracovnej sily v LH – existenčná výzva pre lesníctvo
Obhospodarovanie lesov čelí na Slovensku veľkému množstvu výziev a jednou z nich je zabezpečenie dostatku kvalifikovanej pracovnej sily – hlavne na robotníckych pozíciách. Najvypuklejšie sa tento problém prejavuje pri umelej obnove lesa.
Panuje všeobecná zhoda, že tento stav sa neustále zhoršuje. Žiaľ, týmto konštatovaním sa diskusia končí, ako keby sa čakalo na jednoduché a zázračné riešenie, ktoré by situáciu vrátilo v čase do obdobia, kedy tento problém nebol prítomný.
Je ale potrebné zdôrazniť, že za posledných 40 rokov dobrá situácia v tejto oblasti neexistovala. Už v priebehu 80. rokov minulého storočia bol evidovaný nedostatok pracovnej sily a to hlavne v regiónoch, kde sa nachádzali aj významní zamestnávatelia z iných sektorov. Dostatok pracovnej sily bol len v tých častiach Slovenska, kde lesné hospodárstvo bolo dominantným poskytovateľom pracovných príležitostí. Koncom 20. storočia, aj pod vplyvom zvyšujúcej sa nezamestnanosti v iných sektoroch hospodárstva, tento problém prestal byť na určitý čas vypuklý, ale tento čas sa nevyužil na návrh a realizáciu systémových riešení.
Začiatkom tohto storočia aj najväčší obhospodarovatelia lesa prechádzajú na zabezpečenie prác v umelej obnove lesa prostredníctvom dodávateľov služieb a predpokladá sa, že trh vyrieši všetky problémy. Predstava je, že obhospodarovatelia lesa budú vyberať dodávateľov prác, ktorí zabezpečia všetky úlohy v požadovanej kvalite, čase a hlavne za minimum finančných nákladov. Zamestnanci v dodávateľských firmách (často nútení živnostníci) sa dostávajú na okraj záujmu a okrem nízkeho ohodnotenia ich práce, prichádzajú aj o sociálne benefity, ktoré boli samozrejmé v pracovnom pomere s obhospodarovateľmi lesa. Systém vďaka zotrvačnosti ešte niekoľko rokov funguje, ale neustále sa zhoršuje aj kvôli prirodzenému odchodu zamestnancov do dôchodku, resp. na lepšie pracovné pozície. Výsledkom je, že v niektorých oblastiach (hlavne západné Slovensko) už neexistuje výber dodávateľov na tieto práce, ale ich nábor. Stalo sa už pravidlom, že dodávatelia prác musia pracovníkov bez základných pracovných návykov a o ich odbornosti a zručnosti je škoda hovoriť. Vzniká nová situácia, kde hlavným problém umelej obnovy lesa (aj vďaka podporným nástrojom z EÚ) nie je nedostatok finančných prostriedkov, ale nedostatok kvalifikovaných zamestnancov.
Rozsah problému s nedostatkom pracovnej sily je možné ilustrovať pomocou údajov zo Zelenej správy za rok 2023. V roku 2023 sa umelá obnova realizovala na výmere 6307 ha. Ak kalkulujeme s výsadbou 5000 ks sadeníc na 1 ha, tak sa celkovo vysadilo okolo 31,54 mil. kusov sadeníc. Ak tento počet vydelíme 250 ks (orientačný počet kusov sadeníc vysadených za 1 deň), tak na výsadbu bolo potrebných vyše 126 tisíc človekodní, čo predstavuje 6006 človekomesiacov. Na záver modelovej situácie predpokladajme, že samotná výsadba sa realizuje počas 5 mesiacov (3 na jar a 2 na jeseň), čo znamená, že každý mesiac potrebuje 1201 zamestnancov.
Nasleduje veľmi jednoduchá otázka: Má lesné hospodárstvo k dispozícii potrebný počet zamestnancov? Pritom pozornosť nie je potrebné venovať len počtu pracovníkov, ale ešte výraznejším faktorom je aj kvalita vykonaných prác.
Aké je teda riešenie tohto problému?
Je potrebné priznať, že jednoduché a rýchle riešenie neexistuje, a že tento problém musí začať systematicky riešiť lesnícky sektor. V prvom rade, samotní obhospodarovatelia lesa, ktorým hrozí problém nedostatku dodávateľov prác. Je najvyšší čas akceptovať realitu, že sme veľmi blízko k bodu, kedy nebudú jednoducho existovať dodávatelia prác pre túto oblasť. „Čierny Peter“ ostáva v rukách obhospodarovateľov lesa, ktorí nebudú môcť zabezpečiť svoju hlavnú činnosť a to obhospodarovanie lesa. Preto sa musí urýchlene prijať „mix“ riešení, ktoré budú aspoň zmierňovať túto nepriaznivú situáciu:
- Zníženie potreby ľudskej práce.
Jednou z možností, je zapojiť do obnovy lesa nové spôsoby a postupy, aby sa aspoň čiastočne minimalizovala potreba manuálnej práce. V tejto oblasti je vhodné sa nechať inšpirovať dobrými skúsenosťami zo zahraničia, kedy už pred troma rokmi začali napríklad v Bavorsku využívať na transport sadbového materiálu v horskom prostredí drony. (pozri napr.: https://www.youtube.com/watch?v=GENKXEYk6O0). Pomocou tejto technológie odpadá fyzicky veľmi náročná preprava, čo má vplyv na úsporu ľudskej práce, ale aj na zabezpečenie kvality sadbového materiálu počas jeho transportu. Toto je len jeden z príkladov a vo svete je ich isto viacej, ktoré by bolo možné po určitých úpravách realizovať aj v našich podmienkach.
- Prijímanie a stabilizovanie nových zamestnancov
Zlepšovanie platových a pracovných podmienok je jedným zo základných nástrojov na udržanie/prilákanie zamestnancov. Náročné pracovné prostredie spojené s nízkymi mzdami a nedostatočným sociálnym zabezpečením sú dlhodobým problémom, ktorý odrádza ľudí od práce v našom sektore.
- Stabilizovanie zamestnancov
Najväčší obhospodarovatelia lesa budú musieť prehodnotiť svoju personálnu politiku a aspoň čiastočne sa vrátiť k priamemu zamestnávaniu pracovníkov na obnovu lesa. Táto zmena si bude vyžadovať zvýšené finančné náklady spojené nielen so mzdovými požiadavkami, ale aj s nákladmi na ochranné pomôcky, stravné, dopravu, atď. Je pritom potrebné zmeniť celkovú filozofiu nazerania na nákladovosť v tejto oblasti. Zvýšené náklady môžu predstavovať veľmi potrebnú investíciu, ktorá sa vráti prostredníctvom kvalitnejšej obnovy lesa. Je pravdepodobné, že by sa ešte našli pracovné sily, ktoré by mali záujem o túto prácu, ale už nie formou živností a uvítali by štatút zamestnanca.
- Zapojenie zahraničných pracovníkov
Ďalšou možnosťou, ktorú lesnícky sektor systémovo nevyužil je zamestnávanie zahraničných pracovníkov. Po príklad ako zabezpečiť tento druh spolupráce je možné ísť napríklad do Nórska, kedy už v 90. rokoch minulého storočia lesnícky sektor začal riešiť tento problém. Medzi prvé opatrenia patrilo vytvorenie učebných materiálov pomocou ktorých prichádzajúci zahraniční pracovníci získali v materinskom jazyku potrebné odborné informácie. Pred 20-30 rokmi to boli hlavne zamestnanci zo strednej Európy (vrátane Slovenska). V Českej republike sú tieto činnosti zabezpečované zamestnancami z východu Európy, hoci pod vplyvom vojny na Ukrajine nastal problém aj tu. Na mieste je otázka, máme realistický plán ako získavať zahraničných zamestnancov pre lesné hospodárstvo z iných krajín? Vieme prezentovať záujem slovenských obhospodarovateľov lesa o týchto zamestnancov, alebo opäť budeme čakať kým to niekto za nás vyrieši... Je najvyšší čas sa sústrediť na krajiny západného Balkánu, kde by bola možnosť získať zamestnancov pre lesné hospodárstvo, ale keďže ide o krajiny mimo EÚ bude potrebné zjednodušiť systém ich zamestnávania.
- Podpora vzdelávania a školení
Zvýšenie záujmu o lesnícke povolania a poskytovanie kvalitného odborného vzdelávania, je krok, ktorý okamžite neprinesie zlepšenie, ale je nevyhnutný pre riešenie situácie v strednodobom horizonte. Je potrebné v maximálnej miere využívať už súčasné možnosti spolupráce medzi školstvom a lesníckou praxou (napríklad aj duálne vzdelávanie). Opäť je ale pomyselná tenisová loptička na strane obhospodarovateľov lesa, ktorý musia prejaviť záujem a aktívne ponúkať možnosti spolupráce. Je veľmi zlou vizitkou lesného hospodárstva, že naše lesnícke odborné školstvo (hlavne učebných odboroch) je v nepriaznivej situácii. Tieto školy sú v gescii VÚC a je nevyhnutné, aby lesnícky sektor začal intenzívne komunikovať a prezentovať svoje potreby zriaďovateľom lesníckych škôl.
- Prezentácia práce v lesníctve
Potrebu aktívnej a pozitívnej prezentácie a doslova boj o potenciálnych zamestnancov si uvedomujú aj iné sektory (napr. kampaň zameraná na získanie nových zamestnancov pre železničnú dopravu). Nie každý človek preferuje pracovať v uzavretom priestore, ale naopak uprednostňuje aj fyzicky náročnejšiu prácu v prírode. O tejto možnosti musí byť však vhodnou formou informovaný a musia mu byť jasne prezentované benefity, ktoré mu táto práca prináša. V tejto oblasti opäť lesnícky sektor zaspal a prakticky neexistuje ucelený systém, ktorý by zabezpečoval informovanie potenciálnych zamestnancov respektíve mládeže o benefitoch spojených s prácou v lese.
Záver
Je naivné, ak nie rovno nezodpovedné, čakať, že problém s nedostatkom zamestnancov sa vyrieši sám, alebo ho niekto vyrieši za lesnícky sektor. Ešte raz je potrebné zdôrazniť, že je v existenčnom záujme obhospodarovateľov lesa začať riešiť tento problém. Inak hrozí, že bezzásahový režim v lesoch nebude z titulu jeho nariadenia orgánmi ochrany prírody, ale vďaka našej neschopnosti zabezpečiť dostatok kvalitnej pracovnej sily na obhospodarovanie lesov.
Ing. Milan Sarvaš, PhD.
Národné lesnícke centrum
