Cieľom je zvýšená stabilita a odolnosť lesných porastov

Lesníci v TANAP-e kladú veľký dôraz na prerezávky

S námestníkom riaditeľa Správy Tatranského národného parku (TANAP) Ing. Ivanom Šoltysom a vedúcim Odboru starostlivosti o chránené územia Ing. Miroslavom Jurčom sa najskôr rozprávame o obnovených kalamitných plochách po vyčíňaní tatranskej bóry v novembri 2004 v sídle Správy TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Neskôr zamierime do terénu a hovoríme najmä o výchove mladých lesných porastov najskôr s lesníkom Ochranného obvodu Smokovce Ing. Petrom Líškom a potom s vedúcim Ochranného obvodu Vyšné Hágy Ing. Igorom Cpinom.

V úvode stretnutia sa dozvedám, že už pri zalesňovaní kalamitných plôch po Alžbete boli sadenice vysádzané v mene stability budúcich lesných porastov s väčšími rozostupmi ako býva obvyklé. „Smrečiny sa vďaka tomu pekne zaťahujú odspodu, takže ťažisko jednodlivých stromov klesá nižšie. Zvyšuje sa tak odolnosť porastov,“ otvára tému Ing. Šoltys. „V prípade borovice sa však v dôsledku väčšieho sponu sadeníc jej koreňový systém nestíha rozvíjať adekvátne rastu nadzemnej časti a k menšej stabilite jedincov borovíc prispieva podmáčaná pôda, na ktorej rastú,“ upozorňuje Ing. Jurčo.

Zaujímavé sú aj ďalšie informácie. Prirodzené zmladenie sa na bývalých kalamitných plochách po Alžbete nachádza na výmere presahujúcej 4 403 hektárov a predstavuje 50,06-percentný podiel, umelá obnova prebehla na výmere viac ako 4 392 hektárov a jej podiel je 49,94 percenta.

Tak ako pri zakladaní lesa mali tatranskí štátni lesníci na zreteli predovšetkým odolnosť a stabilitu budúcich lesov, kladú v súčasnosti z rovnakého dôvodu veľký dôraz na výchovu mladých lesných porastov. „V tomto decéniu sme zrealizovali prerezávky na ploche takmer 5 000 hektárov. Napríklad na Ochrannom obvode Tatranské Matliare išlo o 1 363 hektárov a na Ochrannom obvode Smokovce o 1 170 hektárov. Pre úplnosť, od kalamity v roku 2005 bolo na území TANAP-u urobených 10 000 hektárov prerezávok,“ hovorí Ing. Šoltys a dodáva, že tatranských lesníkov prekvapila rastová dynamika mladých lesných porastov.

 „Rastová dynamika je taká, že na začiatku decénia dostaneme predpis programu starostlivosti o lesy (PSoL) a počas decénia zistíme, že odborný lesný hospodár musí využiť kompetenciu navýšiť plánované prerezávky tak, aby sme vychovali všetky porasty, nielen tie, ktoré sa nachádzajú v predpise PSoL,“ dopĺňa Ing. Jurčo.

Vytvorené finančné rezervy umožnili vykonať výchovné zásahy v potrebnom rozsahu

Zaujíma ma, či majú tatranskí štátni lesníci dostatok finančných prostriedkov, aby mohli zrealizovať takýto obrovský objem výchovných úloh. „Doteraz nám vytvorené finančné rezervy dovoľovali vykonať tieto výchovné zásahy v potrebnom rozsahu. Náklady sú vysoké a ide skutočne o veľké plochy, ale snažíme sa vychovávať lesné porasty pre nasledujúce generácie. Preto z objemu finančných prostriedkov, určených na pestovnú činnosť, prioritne investujeme do prerezávok, aby sme nepestovali preštíhlené porasty,“ reagujú v odpovediach I. Šoltys a M. Jurčo.

Zrealizované prerezávky rozvoľňujú priestor v mladinách pre pohyb vzácneho hlucháňa hôrneho. Lesníci zároveň na voľných plochách podporujú rast brezy, vytvárajúcej polotieň a udržujúcej pôdnu vlhkosť. „Vo vyššom veku nám breza spôsobuje problém v tom, že počas vetrov konármi ošľaháva a mechanicky poškodzuje v blízkosti stojace smreky. Potom ju musíme z hlavnej úrovne porastov odstraňovať, aby neohrozovala smreky,“ vysvetľuje Ing. Šoltys.

A Ing. Jurčo dodáva: „V centrálnej časti Tatier pracujeme s brezou a na vápencových lokalitách využívame ako pioniersku drevinu jarabinu. Vytvára pre hlavné dreviny vhodnú mikroklímu, bez ktorej by boli niektoré plochy veľmi ťažko zalesniteľné.“

Tatranskí lesníci konštatujú, že vlastne celé Tatry sa v súčasnosti nachádzajú v kalamitnom stave, pretože z vetrovej kalamity, ktorú museli ponechať nespracovanú, sa podkôrny hmyz rozšíril po celom TANAP-e. Počas vetrovej kalamity pritom padlo 2 036 000 kubíkov a od roku 2004 bolo odevidovaných len v územiach s bezzásahovým režimom nielen v 5. stupni, ale aj v 3. a 4. stupni ochrany prírody, ktoré majú byť zaradené do budúcej A zóny, vyše 1 000 000 kubíkov ponechanej drevnej hmoty.

Vraciame sa k téme prerezávok, ktoré zabezpečuje Správa TANAP-u vysúťaženými externými dodávateľmi prác. Všeobecne je v lesnom hospodárstve na Slovensku čoraz väčší problém zabezpečiť dostatok kapacít pre výkon prác v pestovnej a ťažbovej činnosti. Ing. Šoltys hovorí, že v TANAP-e je tento problém ešte vypuklejší najmä v ťažbovej činnosti v dôsledku rozhodnutí a stanovísk orgánov ochrany prírody s rôznymi zákazmi a obmedzeniami, vytvárajúcimi na pracovnom trhu takú mieru neistoty, že je čoraz menej tých, ktorí sú ešte ochotní za takýchto podmienok pracovať v lese.

Napriek týmto nepriaznivým okolnostiam sa zatiaľ stále darí pracovníkom Správy TANAP-u zabezpečiť do prerezávok partie, ktoré majú zodpovedného predáka s lesníckym vzdelaním, schopného zaistiť dodržiavanie pokynov odborného lesného hospodára na danom ochranom obvode.

Lesníci z TANAP-u riešia ešte jeden problém a tým sú krádeže dreva: „Tisíce kubíkov povoľujeme ročne na samovýrobu palivového dreva z prerezávok, aby sme aspoň sčasti dokázali tento problém eliminovať a usmernili tých, ktorí potrebujú drevo na kúrenie,“ komentuje súčasný stav Ing. Jurčo.

Dôležité miesto prípravných drevín – brezy, jarabiny, jelše, osiky a rakyty

Na Ochrannom obvode Smokovce prechádzame spoločne s miestnym lesníkom Ing. Petrom Líškom po mladých lesných porastoch. V ich väčšej časti budú v nasledujúcom programe starostlivosti o lesy, platnom od roku 2027, predpísané prebierky do 50 rokov. „Tieto porasty sú po prvých zásahoch a robia sa v súčasnosti druhé zásahy v časti porastov s predpisom realizácie prerezávok na dvakrát. Smrek je v nich zastúpený do 50 percent. Považujem za správne, že za obnovné dreviny boli na týchto plochách uznané aj breza, jarabina a jelša v zamokrených, spodných častiach.

Po kalamite prevažovala na Ochrannom obvode Smokovce prirodzená obnova s podielom cca 60 percent a v projekte revitalizácie malo svoje miesto prirodzené zmladenie spomenutých prípravných drevín. Na spracovaní projektu revitalizácie participovali vtedy ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Národné lesnícke centrum a Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene,“ spomína si Ing. Líška.

Nachádzame sa v lokalite s miestym názvom Pierko. Lesníci tu nechávajú v mladinách rásť aj vŕbu rakytu. V medzerách rozvoľneného porastu po prerezávkovom zásahu vytvorí spoločne s brezou, jarabinou, jelšou a osikou pre naletené prirodzené zmladenie hlavných drevín vhodnú mikroklímu. Prípravné dreviny takto pomôžu lesníkom dosiahnuť výškovú a priestorovú diferenciáciu pestovaných porastov najmä so zastúpením smreka, borovice a smrekovca. Poslúžia aj na obhryz pre zver a chránia hlavné dreviny pred škodami zverou. „Vyskytujú sa tu hlucháne hôrne a tetrovy hoľniaky. Aktívny lesnícky manažment im maximálne vyhovuje, pretože ním vytvárame pre tieto vzácne vtáky optimálne biotopy,“ dodáva Ing. Líška.

Vedúci Ochranného obvodu Vyšné Hágy Ing. Igor Cpin pôsobí na tejto pracovnej pozícii od roku 2014, ale pracuje na danom úseku už od roku 2003. Spomína si na to, že pred kalamitou Alžbeta bolo v pôvodných lesných porastoch zastúpenie smreka väčšie ako v súčasnosti. V obnovených lesoch má smrek približne 30-percentné zastúpenie a rovnaký podiel má v porastoch aj smrekovec.

„Podľa predpisu v programe starostlivosti o lesy sme mali v tomto decéniu na dvoch lesných celkoch Štrbské pleso a Vyšné Hágy 1 300 hektárov prerezávok. Ak si uvedomíme, že celková obhospodarovaná výmera nášho ochranného obvodu je 4 300 hektárov, tak tieto výchovné zásahy realizujeme na skutočne veľkej ploche. Do roku 2024 sme z tohto objemu zrealizovali 1 025 hektárov, do skončenia platnosti aktuálneho programu starostlivosti o lesy ostávajú ešte dva roky.

Okrem toho sme v tomto roku urobili 250 hektárov prečistiek a v minulom roku 220 hektárov prečistiek. Som veľmi rád, že naša organizácia našla dostatok finančných prostriedkov na realizáciu týchto výchovných zásahov, ktoré sú čisto nákladovými položkami, ale pre ďalší vývoj porastov sú veľmi podstatné,“ informuje Ing. Igor Cpin.

Prechádzame si spoločne mladé lesné porasty nad Tatranskou Poliankou aj v iných lokalitách. Všade vidieť zodpovedne pestované, zdravé a vitálne nové lesy, ktoré tu rastú do krásy vďaka odbornej starostlivosti lesníkov zo Správy TANAP-u.

Jozef Marko