SLsK medzi aktívnymi realizátormi lesnej pedagogiky
Atlasy lesných drevín a Kľúče na určovanie stromov mali úspech na európskom kongrese
Koncepcia rozvoja lesnej pedagogiky ako súčasti environmentálnej výchovy na Slovensku, ktorá bola schválená vedením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ešte v roku 2010, má svoju hierarchiu a participantov. Koordinátorom lesnej pedagogiky na Slovensku je Národné lesnícke centrum, dnes cez svoje Centrum transferu poznatkov a lesnej pedagogiky. Realizátormi sú lesní pedagógovia s platným certifikátom, ktorí vykonávajú aktivity samostatne, alebo najčastejšie - cez svojho zamestnávateľa. Teda väčšinou lesnícke podniky, štátne i neštátne, lesnícke školy, ale v súčasnosti napríklad aj správy národných parkov.
Jedným z realizátorov lesnej pedagogiky je však aj Slovenská lesnícka komora. Ani nie tak množstvom lesných vychádzok, ale inak. Lesnej pedagogike sa členovia komory venujú skôr na svojich akciách, napr. na Stretnutí žien – lesníčok, kde lesníčky brávajú so sebou aj svoje deti alebo deti svojich detí a realizujú pre nich aktivity lesnej pedagogiky.
No pre potreby všetkých lesných pedagógov, bez rozdielu na profesijné pôsobenie, vytvára a zabezpečuje Slovenská lesnícka komora pomôcky pre lesnú pedagogiku. Pred pár rokmi to boli pracovné listy pre aktivity s deťmi v materských školách, posledné tri roky sa zas postupne skladal Atlas lesných drevín na Slovensku. Je zložený z päťdesiatich dvoch kariet drevín stromovitého vzrastu, ktoré je možné nájsť v lesoch na Slovensku.
Komplexné informácie o tej ktorej drevine sú dobrým pomocníkom pre lesných pedagógov, ale napríklad aj pre študentov lesníctva. A ku každej drevine je priložená aj nejaká zaujímavosť s ňou spojená – napríklad z oblasti liečiteľstva, pôvodu názvu, mytológie a podobne. Atlasy boli distribuované všetkým realizátorom lesnej pedagogiky, o ktorých sme v Slovenskej lesníckej komore vedeli a pokiaľ o niekom nevieme, je tu priestor na prihlásenie sa a atlas doručíme.
Využitie množstva informácií o konkrétnych drevinách viedlo aj k tomu, že sa vyrobili tzv. drevené knihy. Opäť z každej z päťdesiatich dvoch drevín. Samozrejme, že sa to nedá robiť vo veľkom, preto boli drevené knihy po jednej sade distribuované pre koordinátora lesnej pedagogiky – Národnému lesníckemu centru – Centru transferu poznatkov a lesnej pedagogiky, ako aj realizátorom v rámci štátneho podniku LESY Slovenskej republiky v Lesnej škole v Leviciach, Lesníckemu a drevárskemu múzeu vo Zvolene, a na OZ Gemer (z dôvodu lokálpatriotizmu autora). No a jedna sada je aj v kancelárii Slovenskej lesníckej komory, kde je možné si ju na konkrétne aktivity požičať. Všetky tieto pomôcky vznikli vďaka podpore Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a veríme, že budú slúžiť na svoje účely dlhú dobu.
Okrem peňazí a času treba mať aj nápady a vízie
No okrem peňazí na výrobu pomôcok a času na ich výrobu, treba mať aj nápady a vízie. A to býva najväčší oriešok. Preto sa aj Slovenská lesnícka komora už niekoľko rokov aktívne zapája do účasti na sympóziách pre lesných pedagógov na Slovensku a na európskych kongresoch lesnej pedagogiky. A tam už je to o tom, chodiť s otvorenými očami, načúvať povedanému a hneď v hlave ukladať, ako sa dajú nové inšpirácie využiť. Tak vznikol aj nápad na drevené knihy, či atlas.
Tento rok sa konal už 18. európsky kongres lesnej pedagogiky v Bulharsku, na juhovýchodnom predhorí pohoria Rila, v študentskom komplexe lesníckej univerzity "G. St. Avramov", v obci Yundola. Pre 118 účastníkov zo 14 krajín bola určená téma kongresu: „Európske lesy zaťažené požiarom, suchom a búrkou – výzva pre lesnú pedagogiku!“
Téma nanajvýš aktuálna s otázkou, ako tieto disturbancie, vrátane ohrozenia lesov biotickými škodcami (najmä hmyzom), odprezentovať na aktivitách lesnej pedagogiky. Tak ako každý rok, musela byť aj nejaká teória. Tému „Odolné lesné krajiny – výzva pre odborníkov a spoločnosť“ odprednášal doc. Prof. Georgi Kostov PhD. z Lesníckej univerzity v Sofii. Náznaky možných riešení načrtol Edward Olson z German Forest Protection Society (SDW) v prezentácii: „Naučiť sa žiť s ohňom: Ako sa lesné požiare menia spolu s našou klímou a dôležitou úlohou lesných pedagógov pri prevencii lesných požiarov“.
Vyslovene teoretické boli témy „Skúmanie perspektív a výziev školiteľov učiteľov lesných škôl pri rozvoji prístupov lesnej pedagogiky pre vzdelávanie v oblasti klimatických zmien“ (Moriya Netzer, Škola sociálnych vied na Univerzite v Haife) a „Vplyv klimatických zmien na ekologickú úzkosť a duševné zdravie“ (Prof. Dr. Snezhana Ilieva, Prof. Dr. Sonya Karabeliova - SU "St. Kliment Ohridski").
Druhý doobedňajší program vyplnili malé diskusné skupiny, ktoré pripravili spíkri z rôznych krajín. Tému „Kto/čo je lesný pedagóg? (metódy, normy kvality, hodnotenie, …)“ viedli Dirk Schmechel, Ulrike Schuth z Nemecka. „Úlohu rodičov v lesnej pedagogike“ rozdiskutovala Veronika Jaloviarová zo Slovenska. „Ako zvládnuť filozofické a psychologické procesy v ponuke lesnej pedagogiky (pocity/emócie, straty, odpojenie, ...)“ moderoval Przemysław Szabłowski z Poľska.
Témy s dlhým názvom „Nech je lesná pedagogika za dosiahnutie konsenzu v kontroverzných/konfliktných prípadoch ako „Bistrishko Branishte“, „Białowieża Forest“, „Bavorský les“ atď. Škodcovia v lesoch - spôsob komunikácie so spoločnosťou lesnou pedagogikou“ sa ujali Momchil Panayotov a Petya Mateva z Bulharska. Vyslovene lesnícku tému „Prirodzene obnovené lesy s nižším rizikom abiotických a biotických škôd oproti umelým plantážam – efektívne komunikačné prístupy“ uchopila Andreana Trifonová z Bulharska.
Novinkou vedenie aktivity cez online pripojenie zo Škótska
Radoslav Radev z Bulharska zas rozdiskutoval tému „Lesné ochranné pásy ako možný prvok na vytváranie zelených koridorov na ochranu biodiverzity. Hľadanie sociálnej opory prostredníctvom efektívnej komunikácie a odovzdávania vedomostí širokému publiku. Ako zvýšiť záujem spoločnosti zachovať existujúce lesné ochranné pásy?“. Aj poslednú tému „Ako vysvetliť potrebu lesníckych aktivít zameraných na zníženie negatívnych dopadov klimatických zmien na lesné ekosystémy a opätovné získanie spoločenskej dôvery“ teoreticky na vysokej úrovni zvládla Bulharka Elena Rafailová.
Za Slovensko sme v rámci „Trhu aktivít“ odprezentovali práve vyššie spomenuté Atlasy lesných drevín na Slovensku a Kľúče na určovanie stromov podľa púčikov, kvetov, listov a plodov. Aj keď sú samozrejme písané po slovensky, viacerí účastníci mali o kľúče záujem. Dnes už cez rôzne prekladače je možné pracovať aj s cudzojazyčným textom, ale viacerí si ich brali zas ako inšpiráciu a tvorbu kľúčov pre ich domáce dreviny. Tak azda malé plus pre naše pomôcky aj na medzinárodnom poli.
Na programe boli aj praktické aktivity lesnej pedagogiky. Boli na siedmich stanovištiach a postupne sme ich absolvovali všetci v priebehu dvoch poobedných programov. Zažili sme aj jednu novinku – vedenie aktivity cez online pripojenie zo Škótska.
Jednoducho keď treba, lesní pedagógovia sa vynájdu – aj keď je to v príkrom rozpore s témou budúcoročného kongresu v Maďarsku - Lesná pedagogika: prostriedok vzdelávania pre (offline) život. V Bulharsku ale boli aktivity pestré, niektoré podobné tým našim, niektoré nové, viac či menej zaujímavé, viac či menej inšpiratívne. Podstatné je, že všetci účastníci zo Slovenska sme sa dohodli, kto akú aktivitu prenesie na Slovenské sympózium lesnej pedagogiky, ktoré bude na jeseň vo Vitanovej. Verím, že prinesieme niečo nové, zaujímavé, pohybové, aj na rozmýšľanie. Ono netreba vymýšľať vymyslené. Netreba ani iba nekriticky kopírovať. Treba si zobrať to, čo je použiteľné v praxi u nás, prispôsobiť to na naše pomery a zas sme o kúsoček ďalej.
Ing. Igor Viszlai, predseda Slovenskej lesníckej komory
