Reakcia na ostatné príspevky ohľadom ekosystémových služieb
V decembri 2023 zorganizovalo Národné lesnícke centrum konferenciu Aktuálne problémy ekonomiky a politiky lesného hospodárstva (LH). Okrem iného sa zamerala aj na ekosystémové služby. Z rokovania sa zverejnil zborník, kde sa uvádzajú niektoré najnovšie výsledky vedy a výskumu z tejto problematiky. Záujemci ich môžu nájsť na stránke https://web.nlsk.org, alebo na projektových stránkach www.ipoles.sk. Zároveň v ostatnom období v časopise Les & Letokruhy odzneli v tomto smere viaceré príspevky. Napríklad vo februári 2023 Jaroslav Vido uverejnil príspevok s názvom Neoceniteľná voda v ekosystémových službách. V marci 2024 Vladimír Čaboun napísal príspevok Funkcie lesa a možnosti ich využitia. V tomto čísle uverejnil príspevok aj Jozef Konôpka Paradoxy v LH na Slovensku. Nasledovali ďalšie príspevky. V apríli 2004 Zuzana Sarvašová uverejnila príspevok Klasifikácia ekosystémových služieb lesa. V mesiaci máji to bol príspevok Jaroslava Šálku Dokáže verejná politika harmonizovať prístupy k lesníctvu a k ekosystémovým službám lesa? V júni 2024 vyšiel príspevok Jána Merganiča a Jána Bahýľa Funkcie lesa v plánovaní. A nakoniec v júli Milan Koreň uvádza Geoinformačné technológie a mapovanie ekosystémových služieb. Taktiež na webovej stránke lesmedium.sk uverejnil Jozef Marko príspevok s názvom Financovanie ekosystémových služieb? Hospodárenie v lesoch stále stojí len na jednej nohe a to je produkcia dreva. Samozrejme ku každému by bolo možné napísať komentár. Aby sme ale dopredu neovplyvnili diskusiu, sme od toho upustili.
Krátko z histórie
Ako z uvedeného vidieť, o riešenie tejto problematiky je veľký záujem. Ak nebudeme zachádzať do dávnej minulosti, treba znovu povedať, či zopakovať, že najvýznamnejšou osobnosťou v tejto oblasti bol pracovník Výskumného ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene prof. František Papánek. Menovaný odborník bol autorom koncepcie funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Ide tu o skĺbenie rozmanitých funkcií lesa (produkčných, ekologických a environmentálnych) do harmonického systému jeho obhospodarovania. Komplexnú štúdiu uverejnil v roku 1978 pod názvom Teória a prax funkčne integrovaného LH. Bolo to vynikajúce a vo svojej dobe priekopnícke dielo. V nadväznosti vznikli ďalšie práce a nakoniec aj realizácia v praxi cestou hospodárskej úpravy lesov. V tomto smere treba spomenúť prof. Rudolfa Midriaka (Diferencované obhospodarovanie lesa podľa integrovaných funkcií, 1981) a Lesoprojekt Zvolen (Pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov, 1991). Uskutočnila sa funkčná typizácia všetkých lesov na Slovensku, pričom sa určila prvoradá funkcia (umiestnená na prvom mieste) a funkcia umiestnená na druhom mieste. Z celkovej porastovej plochy len na 16 % bol čisto „produkčný typ“. Išlo o výmeru 289 tis. ha (23 % z lesov, kde prevládal funkčný typ lesa produkčný). Na zvyšnej výmere produkčných lesov sa pri obhospodarovaní lesov prihliadalo aj na ďalšiu konkrétnu verejnoprospešnú funkciu. V ostatných lesoch (funkčných typoch) sa obhospodarovanie lesov podriaďovalo konkrétnej verejnoprospešnej funkcii, resp. sa prihliadalo na ďalšiu druhú funkciu. Takto vzniklo 67 funkčných typov ako kombinácií jednotlivých konkrétnych funkcií lesa (Konôpka: Lesníctvo na dejinnej križovatke. Les & Letokruhy, 2017).
Po roku 1989, v dôsledku zmeny spoločenského zriadenia došlo k podstatným zmenám v hospodárskej činnosti. Bývalé Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SR pripravilo návrh na privatizáciu štátnych lesov. V roku 1992 vznikol nový rezort pôdohospodárstvo, ktorého súčasťou sa stalo aj LH. Privatizácia lesov bola zamietnutá. Prikročilo sa k reštitúciám, či reprivatizácii lesov. Išlo o veľmi náročný a zložitý proces, v dôsledku ktorého vznikla nová organizačná štruktúra lesov, t. j. štátny ako aj neštátny sektor. V rámci trhového mechanizmu došlo k obmedzeniu podpory tohto odvetvia z verejných zdrojov. Neriešila sa problematika ako financovať realizáciu mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií (ďalej sa bude písať verejnoprospešných).
Pritom požiadavky spoločnosti na plnenie týchto funkcií v porovnaní s predchádzajúcimi obdobím náramne stúpli. Úplne zlyhal dovtedajší dotačný systém. Takto sa LH dostalo po ekonomickej stránke do katastrofálnej situácie. Nepomohli žiadne argumentácie a nie je tu ani nádej, že dotáciami môže dôjsť k podstatnej zmene. Preto treba zmeniť doterajší systém podpory realizácie verejnoprospešných služieb v LH. Prebudovať ho tak, ako je to všeobecne platné v trhovom hospodárstve. Čiže realizáciu verejnoprospešných služieb financovať tak, ako je to vo výrobnej činnosti. Takto je to aj v iných odvetviach, či aktivitách podnikateľských subjektov. Nemôže tu ísť len o platby za výrobky, či tovary, ale aj o platby za realizáciu verejnoprospešných služieb. Realizáciu týchto služieb musí platiť ten, v záujme koho sa uskutočňujú. V trhovom hospodárstve je to jednoducho tak, nič sa nerealizuje zadarmo.
V čom sú problémy?
V minulom režime bolo financovanie LH napojené na štátny rozpočet. Význam lesov pre spoločnosť si vtedajšie vládnuce štruktúry štátu uvedomovali. Preto sa aj na financovaní tohto odvetvia štát významne podieľal. Prejavovalo sa to najmä vo financovaní nákladov na pestovnú činnosť a na budovanie potrebnej infraštruktúry. Náklady na tieto činnosti boli súčasťou štátneho rozpočtu. Do úvahy sa brali špecifiká LH. V prvom rade to, že tu ide o dlhodobý výrobný proces. Teda, že prínosy nebudú hneď, ale až v budúcnosti. Aj výsledky takéhoto prístupu k LH sa prejavili. Ak na zhodnotenie stavu lesov použijeme jednoduchý ukazovateľ, t. j. možnosť ťažby dreva, zistíme, že v roku 1950 bol etát 4 mil. m 3 (Greguš, Kellerová, 2002).
Naproti tomu, realistická prognóza, vypracovaná v roku 2009 na rok 2020 bola až 8,9 mil. m3 a na rok 2025 9 mil. m3 (Moravčík et al., 2009). Vznikol tu viac ako dvojnásobný nárast, čo bolo veľmi dobre. Aj vízia do roku 2050 bola pozitívna. Vývoj ale už nešiel a ani nejde týmto smerom. Touto problematikou sa ale zaoberať nebudeme. V príspevku sústredíme pozornosť najmä na štátnu lesnícku politiku, t. j. na to, ako v pozitívnom smere zmeniť pozíciu lesníctva v hospodárskych a environmentálnych štruktúrach štátu.
Ak sa vrátime do minulosti, konkrétne do prvej ČSR, vidíme, že už v roku 1937 Československá akadémia zemědělská jasne zadefinovala ako nazvať hospodárenie na pôde. Akadémia vysvetlila, že ide o dve prvovýrobné odvetvia: roľníctvo a lesníctvo. Ďalej definovala, že na tieto dve základné odvetvia nadväzujú dva základné druhy priemyslu, t.j. potravinárstvo (výživa) a spracovanie dreva. Okrem toho, že existujú aj tzv. presuvné odvetvia, ktoré môžu byť súčasťou tak jedného ako aj druhého základného odvetvia (napr. poľovníctvo, včelárstvo, ovocinárstvo a ďalšie). V nadväznosti na to sa stanovilo poslanie a cieľ jednotlivých odvetví. V lesníctve primárne išlo o produkciu dreva, čo sa postupne rozšírilo aj na plnenie verejnoprospešných funkcií lesa. Pozícia lesníctva sa stabilizovala po federatívnom usporiadaní Československa v roku 1968. Tak v ČR ako aj v SR došlo k vytvoreniu rezortu lesného a vodného hospodárstva. Možno povedať dvoch rovnocenných a vzájomne súvisiacich odvetví. Takto to bolo až do roku 1992, keď sa lesníctvo stalo súčasťou nového rezortu, t. j. pôdohospodárstva. Týmto sa pozícia lesníctva zmenila. Prioritu v tomto rezorte má v súčasnosti poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Lesníctvo je tu len príveskom. Spravidla takto je to aj v zahraničí, vrátane EÚ, kde lesníctvo nemá samostatnú politiku.
Okrem toho do lesníckej činnosti v neprimeranom rozsahu zasahuje Ministerstvo životného prostredia SR. Je to tak preto, že životné prostredie neakceptuje celostný prístup k lesom ale presadzuje len svoje záujmy. Má to ďalekosiahle dôsledky, vrátane obrovských škôd pre LH. Ide najmä o zdravotný stav lesov, keď po vetrovej kalamite v roku 2004 sa zo strany ochrany prírody obmedzili nevyhnutné ochranné a obranné opatrenia. Nepriaznivá situácia ďalej pretrváva, keď predchádzajúce vládnuce štruktúry štátu zmenili kompetenčný zákon. Lesy v národných parkoch prešli do správy životného prostredia.
Treba otvorene povedať, že realizácia verejnoprospešných funkcií sa nemôže financovať tak ako doteraz, teda na základe „milodarov“, či z príjmov v rámci výrobnej činnosti. Ako pri všetkých aktivitách, aj tu sa musia rešpektovať ekonomické zákonitosti. Záujem o realizáciu verejnoprospešných funkcií vyplýva predovšetkým z miestnych podmienok, vychádzajúcich z prírodných pomerov a zo záujmu spoločnosti alebo konkrétnych subjektov. Kvantifikácia jednotlivých parametrov sa uvádza jednak v technických jednotkách, ako aj podľa ekonomických ukazovateľov. Jednoznačne sa musia stanoviť náklady, či ujmy, ktoré budú pri realizácii verejnoprospešných činností. Jednoduché je to, ak verejnoprospešné činnosti nemajú súvis s bežným obhospodarovaním lesov, či s ich produkčnou funkciou. Zložitejšia situácia vzniká, ak sa verejnoprospešné činnosti realizujú ako súčasť obhospodarovania lesov, čiže keď sa integrujú všetky funkcie (tak produkčné ako aj verejnoprospešné). Tu treba premyslieť, ako rozdeliť náklady na realizáciu bežného a verejnoprospešného obhospodarovania lesov.
doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.
Celý príspevok si môžete prečítať v časopise LES & Letokruhy 9/2024
