Maximálne využívajú prirodzené zmladenie
Urbárnici z Helcmanoviec hospodária v strminách s kamenitým povrchom
Obec Helcmanovce s 1 400 obyvateľmi sa nachádza neďaleko Gelnice. Miestni urbárnici hospodária na výmere viac ako 800 hektárov, z toho pripadá na ochranné lesy vyše 220 hektárov, zvyšok tvoria hospodárske lesy. V lesných porastoch dominujú buk a hrab. Desaťročný etát v programe starostlivosti o lesy, platnom od tohto roka, je stanovený na objem 34 230 m3. Prebierky do 50 rokov majú urbárnici z Helcmanoviec vykonať na ploche 80 hektárov v objeme vyše 1 700 m3.
Na stretnutí so súčasným predsedom Urbárskej spoločnosti Pozemkové spoločenstvo Helcmanovce Petrom Piskom, zvoleným na valnom zhromaždení na jar tohto roka, ďalej s predchádzajúcim predsedom urbárskej spoločnosti Ondrejom Šustríkom a odborným lesným hospodárom a lesníkom Ing. Dušanom Mikolajom sme hovorili o špecifikách hospodárenia na lesnom majetku miestnych urbárnikov.
„Pred dvoma rokmi zasiahol ničivý požiar lesné porasty na takmer piatich hektároch lesa v lokalite Danielky. Postupne sme z nich odstránili všetky ohorené buky, pretože po roku z nich opadala kôra. Celkovo pri obnove porastov maximálne využívame vitálne prirodzené zmladenie uplatňovaním maloplošného podrastového hospodárskeho spôsobu a účelového výberu. Na požiarisku sme samozrejme museli postupovať umelou obnovou. Zalesnili sme ho tento rok na jar vysadením 15 000 sadeníc buka.
Požiar prežili na ohňom zasiahnutej ploche skupiny borovice a smrekovca. Stromy síce majú ohorené koreňové nábehy a spodnú časť kmeňov, ale koruny sú stále zdravé a zelené, takže lesníci ich ponechávajú na ploche dúfajúc, že splnia svoju funkciu pri tienení mladej lesnej kultúry na svahoch s južnými expozíciami, ktoré bývajú v lete vystavované silnému slnečnému žiareniu,“ povedal na úvod stretnutia Ing. Mikolaj.
Z eurofondov zrekonštruovali lesnú cestu v dĺžke 4,5 kilometra za 860 000 eur
Pred šiestimi rokmi urbárnici z Helcmanoviec zrekonštruovali lesnú cestu v dĺžke 4,5 kilometra, ktorá slúži aj na protipožiarnu ochranu. Finančné prostriedky v objeme 860 000 eur získali z eurofondov. Súčasťou projektu sú dve protipožiarne veže s výhľadom do širokého okolia, vybavené solárnym nabíjaním monitorovacích kamier a snímačmi dymu, napojenými na mobilné telefóny lesných hospodárov.
Dohodli sa s miestnym poľovníckym združením, v ktorom vykonávajú právo poľovníctva najmä podielnici tunajšieho urbáru, že sa bude podieľať na údržbe a využívaní monitorovacieho systému na protipožiarnych vežiach. Poľovníkom bude slúžiť napríklad na sledovanie výskytu a pohybu zveri.
Počas nášho stretnutia posielali z Urbárskeho spoločenstva Helcmanovce elektronicky posledné podklady Pôdohospodárskej platobnej agentúre, pretože sa uchádzajú o finančné prostriedky za plnenie mimoprodukčných funkcií lesa. Poťažkali si na požiadavku zasielať potrebné dokumenty aj v papierovej podobe poštou.
Ondrej Šustrík si prešiel peripetiami pri podávaní projektu protipožiarnej ochrany. Opýtal som sa, ako by mal štát zjednodušiť proces získavania podpory hospodárenia lesníckych subjektov. „V prvom rade si myslím, že zo súčasných vysokých odvodov by mal štát ponechať 20 – 30 percent malým urbárom s tým, že by tieto finančné prostriedky reinvestovali do lesa. Veľmi by to pomohlo najmä v lepšom sprístupnení porastov zvážnicami a odvoznými cestami, v našich podmienkach zvlášť, pretože hospodárime v strmých, kamenitých terénoch,“ vyjadril svoj názor Ondrej Šustrík.
Následne som sa dozvedel, že Urbárska spoločnosť Pozemkové spoločenstvo Helcmanovce investuje ročne 5 000 až 7 000 eur do lesnej cestnej siete – budovania a údržby odvozných ciest, zvážnic, približovacích liniek a pierok do svahov, aby sa k drevnej hmote dostala lesná technika. Na najviac podmáčané časti pôvodnej cesty, zrekonštruovanej z eurofondov, mohli použiť betónové panely, takže sa už nemusia v daždivom počasí zabárať do hlbokého blata, kvôli ktorému im predtým odmietali odvážať vyťažené drevo. Najnovšie urbárnici nakúpili zvodilá, ktoré chcú využiť ako odrážky na lesné cesty, aby z nich dokázali efektívne odviesť dažďovú vodu, ktorá im tu spôsobuje veľké problémy.
Urbárska spoločnosť Pozemkové spoločenstvo Helcmanovce má 650 podielnikov z celého Slovenska i zo zahraničia. A pretože na viacerých listoch vlastníctva mali jednotlivé podiely iné výmery, prepočítali podiely na metre štvorcové a dosiahli tak voči podielnikom väčšiu objektivitu v rozhodovaní a vyplácaní podielov.
Spravodlivejší systém pre podielnikov
„Podielnici sú spokojní, pretože tento systém považujú za spravodlivejší. Okrem súčasných podielnikov však žijú napríklad v Kanade a Spojených štátoch amerických potomkovia pôvodných vlastníkov. Ich podiely boli vedené ako neznámi vlastníci s tým, že štát vyžadoval vyplácanie ich podielov prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Nepovažovali sme to za korektné a tak sme našli mená pôvodných vlastníkov aj s ich adresami a všetkými potrebnými údajmi pre ich zápis do katastra nehnuteľností, takže tým už v našom urbári nie sú neznámi vlastníci,“ komentoval vlastnícku štruktúru O. Šustrík.
Predeďovanie a drobenie urbárskeho majetku vnímajú aj v Helcmanovciach ako veľký problém, na jeho riešenie však nemajú žiadny dosah. Notári by síce podľa platnej vyhlášky nemali zapisovať menšie dedičské podiely ako 2 000 m2, v praxi to tak ale nefunguje. Výsledkom je množstvo podielnikov, ktorí sa ale o svoj majetok zaujímajú väčšnou len do tej miery, že chcú vedieť výšku vyplateného podielu. A ak je nízka, rádovo v eurách, sú z toho veľmi sklamaní...
„Vyzývali sme podielnikov pri riešení neznámych vlastníkov, aby požiadali u notára o doplnkové dedičské konanie, aby ich tam toľko nefigurovalo, ale záujem nebol žiadny. Súčasná legislatíva nám síce umožňuje prednostne odkúpiť podiely od tých, ktorí ich chcú odpredať, ale potom ich musíme rozdeliť medzi podielnikov. Ako ale môžeme rozdeliť malý podiel medzi stovky podielnikov?!,“ dodal O. Šustrík.
Debatovali sme aj o problematike získavania pracovnej sily do pestovnej a ťažbovej činnosti. Čo sa týka výroby palivového dreva, nemajú urbárnici zatiaľ problém získať na túto prácu ľudí z miestnych zdrojov, hoci podľa ich slov aj tento záujem postupne klesá. Čiže o samotné palivové drevo je veľký záujem, o prácu pri jeho príprave je čoraz menší. Z roka na rok je väčší problém nájsť v regióne partiu na výrobu palivového dreva. „Zaviedli sme vychystávanie konáriny v porastoch po ťažbe, naša firma ju spracováva a predávame ju záujemcom. Okrem konáriny predávame aj klátiky, palivové drevo i štvormetrovú vlákninu na kúrenie,“ vysvetlil Ing. Mikolaj.
Urbárnici z Helcmanoviec majú už 20 rokov stabilného partnera v obchodovaní s listnatou hmotou, ktorý odkupuje produkciu guľatiny aj vlákniny. Ihličnatého dreva má miestny urbár veľmi málo, rádovo stovky kubíkov z kalamity, prevažne ho umiestňuje na píly v blízkom okolí. Škody spôsobené zverou zaznamenávajú takisto ako všade inde, ale vzhľadom na dobré vzťahy s miestnym poľovníckym združením sa vedia urbíárnici a poľovníci medzi sebou dohodnúť a vzájomne si pomôcť.
Jozef Marko
