Môcť, chcieť a vedieť

Rozhovor s laureátom Ceny Jozefa Dekreta Matejovie za rok 2024 Ing. Františkom Štulajterom, CSc.

Od roku 2007 Cenu Jozefa Dekreta Matejovie prevzalo už sedemnásť lesníkov. Prekvapilo vás, že ste sa ocitli medzi držiteľmi tohto prestížneho ocenenia?

Určite, mne by to ani vo sne nenapadlo. Chcem vyjadriť vďaku navrhovateľom aj komisii zloženej zo zástupcov LESOV SR a Slovenskej lesníckej komory. Som poctený ich voľbou. Do poslednej chvíle som nevedel, prečo ma tak presviedčajú, aby som prišiel na Deň stromu. 

Čomu vďačíte za to, že ste svoj život zasvätili lesníctvu? 

Pochádzam z hutníckej rodiny z Podbrezovej. K lesníctvu ma priviedla, dá sa povedať, zvedavosť a ako to hodnotím, vybral som si správne. 

Spomeňte aspoň v stručnosti svoju lesnícku kariéru. 

Počas svojej 39-ročnej lesníckej praxe som pracoval na všetkých stupňoch riadenia u jedného zamestnávateľa. Ako človek bez lesníckeho pozadia som vďačný za to, že som mohol na začiatku svojho 6-ročného pôsobenia na Lesnej správe Krupina pričuchnúť k vonkajšej prevádzke, spoznať jej zákutia, čaro, ale aj riziká. Potom 6 rokov v Odštepnom závode Modrý Kameň, 11 rokov na podnikovom riaditeľstve Stredoslovenských lesov a 16 rokov na generálnom riaditeľstve štátneho podniku LESY SR. Postupne som stúpal po pomyselnom rebríku pracovných pozícií. Z vedúceho Lesného obvodu Habanky som sa vypracoval až na riaditeľa štátneho podniku Stredoslovenské lesy. Do dôchodku som v roku 2015 odchádzal z pozície vedúceho Odboru hospodárskej úpravy lesov a certifikácie lesov. Musím povedať, že som mal šťastie na skúsených, otvorených a erudovaných nadriadených a kolegov, s ktorými som prešiel zlomové 90. roky a následné veľké zmeny v organizácii a riadení lesného hospodárstva. 

Čo pokladáte za míľniky svojej lesníckej kariéry?

Vo svojom lesníckom živote vnímam tri významné míľniky. Po prvé konsolidáciu a stabilizáciu podniku po viacročnej platobnej neschopnosti v rokoch 1990 – 1994. Kto si toto obdobie pamätá, veľmi dobre vie, že to boli ťažké časy. Druhým míľnikom bolo spracovanie následkov mimoriadne koncentrovanej vetrovej kalamity z júna 1996 s obrovským objemom jeden a pol milióna kubíkov kalamitného dreva. Bola to prvá a zatiaľ jediná kalamita veľkého rozsahu, po ktorej nevzniklo následné poškodenie lesných porastov podkôrnym hmyzom. Z dnešného pohľadu je kuriózne, že tento výsledok sme dosiahli vďaka spolupráci a pochopeniu štátnej správy lesného hospodárstva a životného prostredia, čo sa dnes už dá len ťažko predstaviť. Tretím míľnikom je založenie organizácie PEFC Slovensko a vytvorenie slovenskej schémy certifikácie lesov, ktorá v roku 2021 prešla po štvrtýkrát celosvetovým uznaním.

Lesnícka verejnosť vás pozná ako zakladateľa a dlhoročného predsedu združenia PEFC Slovensko. V uplynulom roku ste ukončili svoje pôsobenie na tomto poste. Sledujete dianie v sektore naďalej?

Už aj z dôvodu ešte stále aktívneho pôsobenia v PEFC Slovensko sledujem lesníctvo a situácia okolo neho nie je jednoduchá, je zložitá a komplikovaná. Dnes sa napĺňajú hrozby, kvôli ktorým sme v roku 2019 iniciovali vznik platformy Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska. Vtedajšej vláde a politickým stranám sme ponúkli dokument Návrh novej stratégie trvalo udržateľného využívania lesného bohatstva Slovenskaako podnet na vypracovanie základného politického dokumentu štátnej politiky na ochranu lesného bohatstva Slovenska.

Spomenuli ste platformu Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska. Viem, že ste boli jej iniciátorom a hnacím motorom. Čo to bola za iniciatíva a koho združovala?

Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska bola (a stále je) odborná platforma zameraná na zlepšenie stavu slovenských lesov a na podporu trvalo udržateľného, polyfunkčného využívania lesa vrátane trvalo udržateľného rozvoja odvetví a zainteresovaných sektorov využívajúcich jedinečné prírodné lesné bohatstvo Slovenska. Združuje najvýznamnejšie lesnícke a drevárske subjekty. V súčasnosti nevyvíja aktivitu. 

V čom podľa vás, ako iniciátora platformy, spočíva význam takto nasmerovanej štátnej lesníckej politiky? 

Takáto štátna politika musí mať dlhodobú platnosť a záväznosť pre všetky zložky exekutívy bez výnimky. Mala by byť zameraná na všetky dôležité oblasti súvisiace s lesným bohatstvom, najmä na odborné obhospodarovanie lesov, na účinnú ochranu prírody, na komplexné poskytovanie ekosystémových služieb, ktoré občania od lesa očakávajú, a na posilnenie pozície priemyslu spracovania dreva a ďalších odvetví čerpajúcich z lesníctva v zelenej ekonomike a bioekonomike.

Stratégia, ktorú deklarovala platforma, bola dobre formulovaná. Prečo na túto iniciatívu nezareagovali politici?

Politici na návrhy platformy nezareagovali s vážnosťou a zodpovednosťou, akú si aktuálny zdravotný stav lesov na Slovensku vyžadoval, a odvolávali sa pritom na to, že nepoznajú spoločenskú objednávku v prístupe k lesom. Miesto posilňovania a zjednocovania riadenia lesníctva došlo pod rúškom plánu obnovy k jeho triešteniu. A dnes, po piatich rokoch, už skutočne ide o zachránenie lesného bohatstva Slovenska. Vidíme výsledok, ako tzv. ochrana prírodných procesov bezzásahovým režimom vyhráva nad samotnou ochranou lesov a prírody.

Výsledkom je stav, ktorého sme všetci svedkami. Kto nesie zodpovednosť za situáciu v lesoch na Slovensku?

Hľadanie vinníka lesom teraz nepomôže. Čo im pomôže, je prijať spoločný postup, ako sa vysporiadať s podkôrnikom a zastaviť jeho šírenie, s potrebnou ekonomickou a odbytovou podporou, a zároveň hľadať a nájsť celospoločenskú dohodu na reforme lesníctva. Prinavrátiť lesníctvu štatút odvetvia na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov. Prioritne sa sústrediť na celoplošný monitoring vznikajúcich podkôrnikových ohnísk s následným spracovaním.

Myslíte si, že by malo zmysel vrátiť sa k myšlienkam deklarovaným v platforme Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska?

Som presvedčený, že návrh novej stratégie je stále živý materiál, ktorý môže byť po jeho aktualizácii dobrým východiskom pri hľadaní a koncipovaní verejného záujmu v lesoch a môžezjednotiť verejnosť na racionálne definovaných princípoch, ktoré nebudú vyhranené ani ochranársky, ani lesnícky a ani drevársky.

K lesom ako k jednému z najväčších bohatstiev Slovenskej republiky nie je možné pristupovať stranícky, odvetvovo ani rezortne. Voči lesnému bohatstvu a jeho využívaniu v prospech človeka, občana sa nemožno pozerať v horizonte do najbližších volieb, ale spôsobom trvalo (dlhodobo) zabezpečujúcim nepretržitú obnovu lesa a vyvážený rozvoj všetkých odvetví a ekosystémových služieb založených na lese.

Vo svojom živote ste dosiahli mnohé úspechy, zvládli krízové a kalamitné situácie. V čom je tajomstvo týchto úspechov?

Skúsenosti ma naučili, že úspešný si vtedy, keď hľadáš spôsoby, ako veci riešiť, a nie dôvody, ako a prečo ich neriešiť.

Obligátna otázka na záver: Čo odkážete svojim nasledovníkom, novým generáciám lesníkov?

Aby chápali svoje pôsobenie v lesníctve ako povolanie, a nie ako zamestnanie. Želám im veľa sily a odvahy, aby mohli, chceli a vedeli, čo majú robiť, a aby boli úspešní. Lesné bohatstvo Slovenska to potrebuje.

Ďakujem za rozhovor.

 

Peter Gogola