HORÁRI NA PRAVOM MIESTE - 25. spomienkové stretnutie zakladateľov štátneho podniku LESY SR
Už štvrťstoročie sa pravidelne každý rok na inom mieste Slovenska stretávajú členovia prvého vedenia štátneho podniku LESY SR, ktorý vznikol v roku 1999, a takisto prví riaditelia 26 odštepných a dvoch špecializovaných závodov. Jubilejné 25. stretnutie sa uskutočnilo pri Kokave nad Rimavicou a jeho organizátorom bol Ing. Stanislav Bystriansky, známy chovateľ losov a rodák z neďalekej osady Drahová pri Utekáči.
„Pozývam Vás do kraja s názvom Malohont, ktorý sa v minulosti vyznačoval lazníckym osídlením, do kraja kolešní bez hradov, ale kraja hrdých gazdov-lazníkov, ktorí gazdovali na svojom a nemuseli ‚robotovať‘ na panskom, do kraja, kde počas dvoch zím našiel útočisko Jánošík, do kraja kuruckých povstalcov a partizánov počas SNP, do kraja významných synov slovenského národa (Matej Hrebenda, L. Bartolomeides, Ján Francisci-Rimavský), do kraja olemovaného najznámejšou a najstaršou národnou prírodnou rezerváciou Dobročský prales a výnimočnou národnou prírodnou rezerváciou Klenovský Vepor, do kraja sklární a prvej parnej píly v Hornom Uhorsku,“ uviedol Ing. Stanislav Bystriansky v pútavej pozvánke na stretnutie.
Šiesti účastníci spomienkových stretnutí sa tohtoročného nemohli zúčastniť, pretože už nie sú medzi nami. Ďalší sa zo zdravotných a rodinných dôvodov ospravedlnili. Sedemnásti, ktorí prišli, si radi zaspomínali na „ťažké, ale krásne časy,“ ako pomenoval začiatky nového štátneho podniku LESY SR jeho prvý generálny riaditeľ Ing. Blažej Možucha. „Na prvom mieste bola odbornosť, nie politika. Ďakujem pánovi ministrovi, že nás nechal pracovať,“ dodal Ing. Možucha.
Z čias môjho pôsobenia v štátnom podniku LESY SR v rokoch 2004 – 2009 som na stretnutí spoznal viacerých bývalých kolegov: Ing. Jozefa Spevára, Ing. Miroslava Slottu, Ing. Dušana Krajniaka, Ing. Miloša Vaňa, Ing. Jozefa Heruda, Ing. Ladislava Gašpara a ďalších. Viacerých som nevidel vyše 15 rokov, takže možnosť porozprávať sa s nimi ma veľmi potešila. A bolo vidieť, že hoci im podľa ich slov pribudli roky, vnúčatá, choroby a lieky, radosť z toho, že sa znova vidia a môžu si spoločne zaspomínať na začiatky štátneho podniku LESY SR, bola nefalšovaná a spontánna.
Kritika častých personálnych zmien
Medzi účastníkmi spomienkového stretnutia negatívne zarezonoval fakt častých personálnych zmien vo vedení štátneho podniku LESY SR a odštepných závodov. Kritizovali, že za štvrťstoročie sa len na poste generálneho riaditeľa vystriedali viac ako dve desiatky manažérov. Ing. Pavel Koncoš, minister pôdohospodárstva SR v rokoch 1994 a 1998 – 2002, okomentoval tento fakt slovami:
„To je hanba slovenskej politiky. Blažej Možucha to už povedal, že politika bola za nás na tom poslednom mieste. Ako bezpartajného som ho spoznal na stretnutiach Lesníckeho klubu SDĽ (Strana demokratickej ľavice, pozn. red.). Prihlásil sa do výberového konania a čas ukázal, že jeho výber bol správnym rozhodnutím a že on sám mal šťastnú ruku pri menovaní podnikového vedenia a výbere vás, riaditeľov odštepných lesných závodov.
Doteraz neviem, kto z vás bol a či vôbec v nejakej politickej strane. Politickú príslušnosť odborníkov sme jednoducho neriešili. Som presvedčený o tom, že práve tento prístup bol východiskom k položeniu pevných základov na fungovanie štátneho podniku LESY SR, ktorý vydržal aj tak mnoho personálnych zmien, a to nielen na pozícii generálneho riaditeľa.
Nezabudnem na to, ako mi Blažej Možucha rozprával príhodu zo stretnutia s jeho priateľom z Britskej Kolumbie. Zaviedol ho do Kôprovej doliny a hosť z Kanady stratil reč. Potom sa opýtal Blažeja Možuchu, kto je zodpovedný za to, čo vidí, a prečo k tomu došlo. Dodal len, že ak by sa niečo také, ako videl v Kôprovej doline, udialo v Kanade, tak zodpovedný človek do konca života nevyjde z väzenia. A to, čo mnohí dopustili u nás... Azda len vďaka chlapom na svojom mieste, horárom ako sa patrí, ostalo zo slovenských lesov to, čo ostalo. Dúfam len, že vývoj v slovenskom lesníctve sa otočí k lepšiemu.“
Približne kilometer od penziónu Family, kde boli účastníci spomienkového stretnutia ubytovaní, sa nachádza podľa slov hrdého rodáka z tohto kraja Ing. Stanislava Bystrianskeho najkrajší výhľad na Malohonte. A skutočne, tí, ktorí sa tam vybrali a vypočuli si sugestívne spomienky svojho sprievodcu na detstvo strávené na týchto miestach, určite neoľutovali.
Náročná kŕmna starostlivosť o losy
Pôsobivá bola aj ukážka starostlivosti o trojročnú losicu Estu pôvodom z Estónska v ohrade nad osadou Drahová neďaleko Utekáča v podaní Ing. Stanislava Bystrianskeho. Podľa jeho slov je know-how úspešného chovateľa losov založené na pravidelnom prísune vetiev vŕby rakyty, hrabu, liesky a ďalších listnáčov, v zime aj vetiev ihličnanov. Los z nich ožerie nielen listy, ale aj kôru.
„Potrebuje ich kvôli dobrému tráveniu. Bez drevnej vlákniny los v zajatí nedokáže zdravo žiť. Losicu Estu ešte prikrmujem šrotom, dostáva zeleninu a banány, ktoré má ako dieťa čokoládu. Podľa odbornej literatúry v prírode konzumujú losy sezónne až 300 druhov rastlín, aby z nich získali všetky potrebné živiny. Chov losov v zajatí je taký náročný, že by ste ich márne hľadali v zoologických záhradách. Jedna americká firma vyrába granule pre losy, rozbor ich zloženia má dve strany textu a kilogram stojí viac ako euro. Los denne skonzumuje 15 kilogramov granúl.“
Keď sme sa pozerali na Estu, jej chovateľ s nádejou v hlase uviedol podľa prevísajúceho brucha, že je zrejme gravidná. Od 15. septembra do 15. novembra minulého roka bola pripustená k jedinému losovi – samcovi vo Zveroparku v Žarnovici. „V chove losov v našom občianskom združení Žito sa ešte nestalo, aby uhynul los v dôsledku nezvládnutia veľmi náročnej kŕmnej starostlivosti. Zatiaľ sa nám za deväť rokov nepodarilo z rôznych iných príčin dosiahnuť, aby sa narodilo losíča. Preto by nás veľmi potešilo, keby sa to tentokrát podarilo,“ dodal Ing. Stanislav Bystriansky.
Ing. Stanislavovi Bystrianskemu budeme držať palce, aby úspešný chov losov získal aj tento bonus nového prírastku, a všetkým účastníkom spomienkových stretnutí, aby im táto krásna tradícia vydržala čo najdlhšie. Dobré zdravie, horári na pravom mieste!
Jozef Marko
