Prihlásiť

Pri Podspádoch bobry menia zmiešané lesy na smrekové monokultúry

Najväčšie európske hlodavce sa množia v okolí Tatranskej Javoriny a spoločnosť má dilemu

Pred rokom sme v časopise LES & Letokruhy publikovali rozhovor s konateľom a odborným lesným hospodárom spoločnosti Lesy mesta Spišská Belá Ing. Františkom Pisarčíkom o tom, že tamojší lesníci vnímajú problémy s bobrami nielen ako lesnícky, ale celospoločenský problém. O niekoľko kilometrov ďalej, v okolí Tatranskej Javoriny, sme s vedúcim ochranného obvodu Správy TANAP-u Ing. Jánom Slivinským videli, že tento problém nadobúda rozmery, ktoré stavajú ochrancov prírody pred dilemu, čo chcú vlastne chrániť, pretože všetko sa skrátka chrániť nedá.

Vráťme sa najskôr do Lesov mesta Spišská Belá. „Špeciálnu starostlivosť venujeme jedli bielej. Jedľa je v našich lesoch pevnou súčasťou dlhodobej stratégie, zameranej na premenu súčasných lesov na zmiešané porasty. Investujeme do ochrany sadeníc, pričom ako najúčinnejšia metóda sa nám osvedčila výsadba sadeníc do vybudovaných oplôtkov (za posledných 5 rokov sme ich spravili 20 kilometrov a len v roku 2022 7,5 kilometra).

Problémom ale je, že chránený živočích bobor vodný postupne likviduje nielen chránené územie – Prírodnú rezerváciu Jedliny, so vzácnymi 150 ročnými jedincami, ale aj iné lokality s výskytom starých jedlí. Tento problém podľa nás presahuje lesnícke záujmy a úzko sa dotýka záujmov ochrany prírody, ako aj celospoločenského záujmu. Veď celospoločenská hodnota takých jedlí je viac ako 10 000 eur a bobra „len“ 1 500 eur.

Sme presvedčení o tom, že staré stromy je potrebné vnímať tak, ako je to bežné v prípade historických objektov. Teda ako hodnotnú súčasť historického dedičstva, ktoré si zasluhuje ochranu. Kým v roku 2019 bobor ovplyvňoval Prírodnú rezerváciu Jedliny len okrajovo, v súčasnosti poškodzuje už jej značnú časť – jednu tretinu plochy,“ vysvetlil nám pred rokom Ing. František Pisarčík.

Statickú kostru lesného porastu bobry pri Podspádoch zničili

Na Lesníckom úseku Široká Ochranného obvodu Tatranská Javorina v Tatranskom národnom parku sme v marci videli, čo dokázala na malom priestore jediná bobria rodinka, ktorá mala minulý rok štyri mláďatá. Jasene, rakyty, javory a jedle postupne ohrýzla a spracovala, ale zaujímavé je, že do mladých smrečkov sa hlodaví stavitelia a jedáci doteraz nepustili. Lesník Vladimír Bobula, ktorý obýva horáreň iba niekoľko metrov od bobrej hrádze mi povedal, že bobry chodia aj k nemu do dvora. Vyšliapané chodníčky všade navôkol jeho slová potvrdzujú.

Po tom, ako sme videli prácu bobrej rodiny v lokalite Podmuráň, zastavili sme sa s Ing. Jánom Slivinským v ďalšej lokalite Podspády, ktorá nesie nezameniteľný rukopis pôsobenia bobrov. Nachádzajú sa v nej zvyšky vekovo rôznorodého porastu s približne 50-ročnými bukmi. Ing. Slivinský lakonicky skonštatoval, že statická kostra tunajšieho lesného porastu kvôli bobrom ľahla. „Najkrajšie buky a javory, na ktoré sme boli pyšní, padli za obeť bobrom. Plochu, ktorú tu bobry obývajú, tvorí dômyselný systém hrádzí, jazierok a kanálov, ktoré vytvorili bobry svojou činnosťou.

Z poškodenia pôvodne zmiešaného, výškovo a vekovo diferencovaného porastu vidieť, že v ňom časom ostane zachovaný iba smrek, takže tu bude rásť len smreková monokultúra. Bobor totiž dáva prednosť vyslovene listnatým drevinám. Vetvičky zo smreka využíva len ako doplnkový stavebný materiál na spevnenie a utesnenie hrádzí,“ povedal mi Ing. Slivinský.

Podľa jeho slov ochranári v debatách s lesníkmi o tomto probléme argumentujú tým, že plocha sa nachádza v národnom parku a bobor vodný je zákonom chránený živočích. Ibaže v čase, keď hovoríme o opatreniach na zmiernenie klimatickej zmeny, medzi ktoré patrí aj pestovanie zmiešaných a priestorovo diferencovaných lesných porastov, treba povedať, čo má v ochrane prednosť a v akej miere je rozumné chrániť jednotlivé časti prírody. A čo vlastne chceme chrániť? Les alebo bobra?

Problém má aj ďalší rozmer. Odborný lesný hospodár je zodpovedný zo zákona za to, aby táto plocha bola zalesnená, následne vychováva daný porast dve až päť desaťročí, aby mal požadovanú štruktúru a statickú stabilitu, ale potom sa musí iba prizerať na to, ako bobor zničí výsledky odbornej lesníckej práce. A ochranári vraj iba argumentujú tým, že kde má ten bobor žiť, ak nie v národnom parku. Takže ponesú zodpovednosť za toto rozhodnutie a jeho dôsledky?

Postupne sa z bobrej lokality stratí aj smrek

A do tretice, miestni lesníci očakávajú, že na týchto zamokrených stanovištiach neostane postupne rásť ani smrek, pretože jeho koreňový systém vo vode nebude môcť dýchať, takže sa laicky povedané zadusí a strom odumrie. Smrek teda v tejto lokalite vyhynie. A bobor sa samozrejme presunie ďalej, do ďaších pre neho vhodných biotopov. Nekontrolovaná početnosť spôsobí v prírode obrovské škody a problém nadobúda rozmery, pre ktorý sa stáva ťažko zvládnuteľným. Paralela s populáciou medveďa na Slovensku vôbec nie je náhodná.

„Nie sme proti ochrane bobra, nespochybňujeme jeho význam v prírode, ale treba stanoviť mieru únosnosti jeho výskytu a pôsobenia pre krajinu, mať vypracovaný manuál na posúdenie jeho početnosti a prijímať vzhľadom na zistenú početnosť adekvátne opatrenia tak, ako je to potrebné v prípade výskytu lykožrútov a medveďov, pretože ich nekontrolovaným výskytom mnohokrát prichádzame o predmet ochrany v chránených územiach. Zvlášť, keď sme zaznamenali v našich podmienkach výskyt bobrov až na hornej hranici lesa,“ dodal na konci nášho stretnutia Ing. Slivinský. Povedal mi aj o ďalšej lokalite výskytu bobra Krupovka a pozrel som si s ním veľkú vodnú plochu, ktorú bobry vytvorili niekoľko stoviek metrov za Podspádmi pri štátnej ceste smerom na neďalekú štátnu hranicu s Poľskom. Dozvedel som sa, že v rámci Ochranného obvodu Tatranská Javorina sa v súčasnosti nachádza už päť veľkých kolónií bobrov.

Bobry sú známi stavitelia v živočišnej ríši a na lokalite, ktorú postupne pretvárajú na svoj obraz vidieť, ako najskôr ohryzú strom, pripravia si ho, potom dohryzú a zhodia na zem, obhryzú kôru a na stavbu hrádzí a jazierok, ale aj do zásobárne potravy vo svojich obydliach, využijú zo stromov všetky konáre.

Podľa údajov zverejnených Štátnou ochranou prírody SR tvorí potravu bobrov kôra stromov. Podmienkou pre ich výskyt je 3 - 5 km dlhý potok podľa potreby disponibilnej potravy (dreva). Životný cyklus bobra charaktarezije 3 - 7 mláďat, ktoré pohlavne dospievajú v treťom až štvrtom roku. Bobry sa dožívajú 15 - 20 rokov, v treťom roku života osídľujú nové teritóriá.

Jozef Marko 

Hlavné správy

LES & Letokruhy JÚL 2024

LES & Letokruhy JÚL 2024

Aktuálne

Vychádza časopis LES & LETOKRUHY JÚL 2024, kliknite na odkaz a dozviete sa viac o jeho obsahu.

Prečítajte si viac
Raticová zver je jednou z hlavných prekážok obnovy pestrých lesných ekosystémov: Odhadovaná výška škôd v Česku presahuje 1,1 mld. českých korún za rok

Raticová zver je jednou z hlavných prekážok obnovy pestrých lesných ekosystémov: Odhadovaná…

O čom sa píše

Najmä u raticovej zveri je dlhodobo evidovaný výrazný nárast populácií, s čím je spojený tomu zodpovedajúci nárast škôd na lesoch. Všeobecne...

Prečítajte si viac
Mŕtve a odumierajúce lesy na Muránskej planine: Rozhodujúce slovo budú mať podľa šéfa envirorezortu odborníci, nie mimovládky

Mŕtve a odumierajúce lesy na Muránskej planine: Rozhodujúce slovo budú mať podľa…

O čom sa píše

Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba na sociálnej sieti zverejnil fotografie lesov na Muránskej planine. „Všetko mŕtve a umierajúce,“ skonštatoval. Informáciu uverejnil...

Prečítajte si viac
Súdny dvor Európskej únie rozhodol: Strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre odstrel čo i len jedného vlka

Súdny dvor Európskej únie rozhodol: Strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre…

O čom sa píše

Európsky súd rozhodol, že strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre odstrel čo i len jedného vlka. Udelenie výnimky na...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora