Mladí ľudia z dediny majú záujem na zveľaďovaní lesného majetku
Lesné pozemkové spoločenstvo Rokycany postupne prechádza na jemné hospodárenie
Lesné pozemkové spoločenstvo Rokycany hospodári na výmere 162 hektárov a takmer všetky jeho lesné porasty sa nachádzajú v 3. lesnom vegetačnom stupni. Listnaté dreviny sú v nich zastúpené prakticky na sto percent, pričom dominantnou drevinou je buk. Iba jeden borovicový porast sa nachádza na bývalých pasienkoch. Členovia spoločenstva prevzali lesný majetok 30. marca 1992. Spočiatku ich bolo 57, podľa slov predsedu Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany Miroslava Mihaľa je ich v súčasnosti 249 z celého Slovenska a zo susedného Česka.
64-ročný Miroslav Mihaľ prevzal túto funkciu v roku 1998 po tom, ako sa jej vtedajší predseda vzdal kvôli vysokému veku a zdravotného stavu. Na valnom zhromaždení vo februári 1999 dovtedy povereného predsedu Miroslava Mihaľa členovia na tejto pozícii voľbou potvrdili. „Začiatky boli veľmi ťažké, pretože ľudia boli z predchádzajúceho režimu zvyknutí na to, že si mohli zobrať zo štátneho ako zo svojho. Keď som sa stal predsedom, povedal som, že sa budem o tento lesný majetok starať, ale nesmú pokračovať zvady o tom, kto si kedy čo z neho zobral. Že je to síce vlastníctvo všetkých členov spoločenstva, ale nikto si nesmie robiť, čo sa mu zachce. Niekto to skrátka musí viesť a ostatní ho musia rešpektovať. Myslím, že ľudia to pochopili,“ hovorí na úvod Miroslav Mihaľ.
V obci Rokycany, vzdialenej 5 kilometrov od Prešova, žije necelých 1 100 obyvateľov, väčšinu tvoria Rómovia. Vlastníci lesov s nimi spolupracujú tak, že Rómovia si dokážu v samovýrobe spracovať pre svoje potreby na palivové drevo všetky zvyšky po ťažbe, ktoré podielnici nevyužijú. „Robíme to tak, že keď si po ťažbe určené úseky jednotliví podielnici vypratajú, to čo ostane, spracujú Rómovia. Za drevo a jeho prípravu si všetci zaplatia a my máme uprataný les,“ dodáva Miroslav Mihaľ.
Odborný lesný hospodár v tomto spoločenstve od roku 2004, Ing. Jozef Daňko, jeho slová potvrdzuje: „Majú tu les vo veľmi dobrom stave, udržujú v ňom poriadok a v spoločenstve vládne obojstranne prospešná symbióza s rómskymi spoluobčanmi. Len veľmi zriedka sa stane, že miestni Rómovia sa pozabudnú a nejaké drevo z lesa ukradnú. Žijú tu v dvoch osadách a kilometer od jednej z nich, v lokalite Rožok sa stalo, že Rómov zima natoľko prikvačila, že raz vo februári tam vyrúbali asi 20 kusov hrabov s hrúbkou 16 – 24 centimetrov.“
V práci spoločenstva vládne systém a poriadok
Rómovia sa podľa jeho slov podieľajú aj na realizácii vyznačených prebierok do 50 rokov, teda tí, ktorých predseda pozemkovéo spoločenstva pozná a dôveruje im. „Aj keď sa vyznačovať podľa zákona prebierky do 50 rokov nemusia, ja ich zásadne vyznačujem vo všetkých urbároch, v ktorých vykonávam prácu odborného lesného hospodára, pretože porasty práve v tom veku potrebujú odborný zásah.
Preto vôbec nerozumiem tomu, že sa v zákone o lesoch objavilo, že prebierky do 50 rokov sa v porastoch nemusia vyznačovať. Pričom od odborného lesného hospodára sa očakáva, aby vypracoval súhlas na ťažbu na prebierku do 50 rokov, v ktorom uvádza počet stromov a hmotnatosť. Bez vyznačenia konkrétnych jedincov však ide len o odhady,“ zamýšľa sa nad problémom Ing. Daňko.
Oceňuje, že v práci Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany vládne systém a poriadok. Osobitne vyzdvihuje skutočnosť, že od začiatku existencie má veľmi dobre, takmer na sto percent majetkovo-právne vysporiadaný majetok. Spoločenstvo má vypracované kvalitné stanovy, ktoré zásadne nemení, iba vylepšuje. „S účasťou podielnikov na valných zhromaždeniach nemáme žiadny problém, zaujímajú sa o dianie v našom spoločenstve. Myslím, že je to aj tým, že nemajú problém so zabezpečením palivového dreva a získavajú ho za výhodnejšiu cenu.
Prioritne pokrývame ich požiadavky a ak nejaké drevo zvýši, predávame ho iným záujemcom. Teší ma, že aj tunajší mladí ľudia, ktorí zdedili lesný majetok po svojich predkoch, majú záujem o jeho zveľaďovanie. Keď chodia do lesa, hneď nás upozornia na sucháre, alebo na niečo, čo treba dať do poriadku. Nie je problém ani so získaním ľudí do päťčlenného výboru a trojčlennej revíznej komisie,“ vysvetľuje M. Mihaľ.
V lokalite Hliboké bola takmer nulová sprístupnenosť porastov.
Teraz je vďaka vlastníkom stopercentná
Ing. Jozef Daňko zdôrazňuje, že Rokycančania prevzali lesné porasty do svojho vlastníctva vo veľmi dobrom stave. Štyri sa nachádzali vo veku 90 rokov s perspektívou obnovných ťažieb. Jedinou nevýhodou bolo, že v lokalite Hliboké na výmere cca 30 hektárov nebola v tom čase takmer žiadna zvážnica, takže sprístupnenie týchto porastov bolo prakticky nulové: „Za môjho pôsobenia sme začali s obnovou dvoch porastov, predo mnou bol obnovený ďalší z nich. Vďaka tomu dokáže miestne spoločenstvo uspokojiť svojich podielnikov naturálne aj finančne. Navyše sa dokáže pozerať na les aj prostredníctvom ekologických princípov a rovnomerne si rozložiť ťažby na dlhšie obdobie.
V roku 2024 je Lesné pozemkové spoločenstvo Rokycany v prvom roku platnosti nového programu starostlivosti o lesy. Bilancovaný etát v uplynulom decéniu bol 14 165 kubíkov, vyťažených bolo niečo vyše 7 529 kubíkov, teda zhruba polovica. Mali sme tu aj zalesňovacie povinnosti. Postupne však prechádzame na veľmi jemné postupy pri obhospodarovaní lesa a v súčasnosti realizujeme účelové výbery, aby sme eliminovali veľké východiská obnovy porastov a nákladné zalesňovacie úlohy. Hospodárime plne v súlade s princípmi prírode blízkeho hospodárenia v lesoch.
Darí sa nám to aj preto, že tunajší vlastníci majú zmysel pre technologickú prípravu pracovísk. V spomenutej lokalite Hliboké zabezpečili takmer stopercentnú sprístupnenosť porastov. Zainvestovali z vlastných zdrojov, neváhali použiť bager a urobiť zvážnice a perá, ktoré im pomáhajú dostať sa až na hrebeň. Nespevnená údolná lesná cesta v tejto lokalite s dĺžkou tri kilometre je veľmi mokrá, postavená štátnymi lesmi príliš blízko jarku a preto je takmer celoročne nepoužiteľná.“
Predseda Miroslav Mihaľ dodáva, že vďaka hustej sieti zvážnic sa nachádza vyťažené drevo na dosah lana traktora, takže nepotrebujú, aby sa traktor alebo koník pohybovali priamo v poraste, čím šetria prirodzené zmladenie. Teraz ich čaká sprístupnenie porastu vo veľkej strmine v lokalite Rožok. 110-ročný porast s prevahou duba sa dostáva do obnovy, dvadsať rokov sa v ňom nezasahovalo a musia tam preto vybudovať dve nové zvážnice. Navyše po dramatickom znížení počtu diviakov boli vytvorené ideálne podmienky na postupné presvetľovanie materského porastu účelovým výberom a uvoľňovanie priestoru s podporou rastu prirodzeného zmladenia.
Celý článok si môžete prečítať v aprílovom čísle časopisu LES & Letokruhy.
