Lesníci nevyznačujú to, čo potrebujú oni, ale čo potrebuje les
Tlak verejnosti na lesníkov sa zvyčajne priamo úmerne zvyšuje skracujúcou sa vzdialenosťou obhospodarovaných lesov od veľkých mestských aglomerácií. Prešov je s takmer 85 000 obyvateľmi tretím najväčším mestom na Slovensku. Na Cemjatu, kam premáva mestská doprava a hospodária lesníci zo Školských lesov Strednej odbornej školy lesníckej v Prešove, smerujú najmä počas víkendov tisícky návštevníkov.
O skúsenostiach, ktoré majú tamojší lesní hospodári hospodárením v prímestských lesoch mi porozprával vedúci Ing. Peter Kormoš. Má 41 rokov, na Cemjate pracuje od absolvovania Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene a na súčasnej pozícii pôsobí od júla 2022.
„Keď ide turista po lesnej ceste, o desiatej hodine už nevie, že ešte o siedmej ležal na nej spadnutý strom, poslal som tam našich zamestnancov, popílili ho a upratali nabok. Predtým to bol školský les a takéto drevo sme zužitkovali, ale teraz v lesoch, ktorá patria súkromníkom, musíme nechať drevo na kraji cesty.
Pre nás je to len nákladová položka. Čistíme chodníky, nedávno sme urobili odvodňovacie priekopy. Upravili sme na vlastné náklady vyhľadávaný prameň Kvašná voda a stálo nás to dvetisíc eur. Pritom je to majetok mesta Prešov.
Na jednej strane nám ľudia hovoria, tam to vyčistite, tam treba odpradať drevo, ale na druhej strane, keď ho ťažíme v lese, tak nám vyčítajú, že nám ide len o peniaze za predaj dreva. Lenže z príjmu za predaj dreva sme mohli upraviť spomenutý prameň alebo vybudovať altánky. Sú však aj ľudia, ktorí to oceňujú a vyjadrujú spokojnosť s našou prácou.
Napríklad včera som vyznačoval v poraste ťažbu a stretol som pani, ktorá ma upozornila na dva stromy a v jednom z nich mala hniezdo sova. Tak som ju vyzval, aby mi ich ukázala, urobil som na ne krížiky a označil ich ako stromy na dožitie.
Nám naozaj nejde o len o ťažbu dreva. Z plánovaných 5 900 kubíkov sme minulý rok vyťažili iba 4 000 kubíkov. Riadime sa zásadou, že nevyznačujeme to, čo potrebujeme my, ale čo potrebuje les.
Tomu, kto tvrdí, že les nepotrebuje lesníkov, by som ukázal jeden porast, ktorý mala súkromná vlastníčka, do nájmu nám ho nedala a dlhé roky v ňom nikto nehospodáril. Jej potomkovia porast už prenajali, ale keby ste videli, ako za tie roky v bezzásahu vyzerá! V takom lese sa ani huby nedajú zbierať.
A potom sa pozriete vedľa, na obhospodarované lesy a vidíte ten obrovský rozdiel...“
Áno, bol by to obrovský rozdiel, keby ekoaktivistami pomýlená verejnosť začala objektívne vnímať význam lesníkov pre les a les so všetkými jeho funkciami pre spoločnosť. Keby v nej konečne prevážila správna verejná mienka o tom, že príroda, spoločnosť i ekonomika tejto krajiny odbornú a systematickú prácu vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, odborných lesných hospodárov, lesníkov a lesných robotníkov nevyhnutne potrebujú. Každodenné skúsenosti ako sú tie zo Školských lesov Cemjata ale ukazujú, že k dosiahnutiu tohto cieľa vedie ešte dlhá cesta.
Jozef Marko
