„Chceme participovať na ochrane majetku v chránených územiach
Predseda Urbáru Martin Vladimír Švehla v mene vlastníkov lesov zdôrazňuje:
„CHCEME PARTICIPOVAŤ NA OCHRANE MAJETKU V CHRÁNENÝCH ÚZEMIACH“
Urbár Martin hospodári na výmere cca 3 000 hektárov a je najväčším pozemkovým spoločenstvom v regióne Turca. Jeho pozemky sa rozprestierajú na Martinských holiach a menšia časť v Kantorskej doline v katastri obce Sklabinský Podzámok. V roku 2023 si martinskí urbárnici pripomenuli 160. výročie založenia urbáru a pri tejto príležitosti zorganizovali pre podielnikov prvýkrát v histórii deň otvorených dverí. S predsedom Vladimírom Švehlom sme sa stretli v sídle urbáru na okraji Martina v areáli, pred ktorým od tohto roka púta pozornosť okoloidúcich nová výrazná tabuľa, vybudovaná podielnikmi na pamiatku spomenutého okrúhleho jubilea s nápisom: Víta vás Urbár Martin.
„Náš urbár prenajíma rozhodujúcu časť pozemkov pod lyžiarskym strediskom na Martinských holiach. Sú na nich organizované tradičné športové podujatia, napríklad pre orientačných bežcov a psíčkarov. My, urbárníci sme pri príprave týchto podujatí súčinní. Nevnímame ich ako komerčné akcie, ale ako možnosť propagovať našu prácu a príležitosť priblížiť činnosť urbáru verejnosti. Boli by sme radi, keby nás verejnosť vnímala ako spoločnosť, ktorá má 160 ročnú históriu, svoju ekonomickú výkonnosť a obhospodaruje približne 3 000 hektárov lesa. My, urbárnici sme tu boli a chceme byť aj naďalej, pre mesto i pre občanov,“ zdôrazňuje v úvode nášho stretnutia Vladimír Švehla.
Stretávame sa v čase, keď sú martinskí urbárnici zahltení spracovaním kalamity. Po minuloročnej obnove programu starostlivosti o lesy je predpis ročnej ťažby stanovený na zhruba 20 000 m3, kvôli kalamite však už na konci septembra spracovali v Urbári Martin 35 000 m3 drevnej hmoty. Z tohto objemu takmer 100 percent pripadá na podkôrnikovú kalamitu. Urbárnikov táto situácia neteší, pretože sa odzkadľuje v speňažení kalamitného dreva. Musia rúbať aj na miestach, kde to pôvodne neplánovali, pretože ich vnímali ako zásobáreň dreva do budúcnosti. Mrzí ich aj to, ako vníma spracovanie kalamity na vyhľadávaných Martinských holiach široká verejnosť, ktorá viní z miznutia lesa jeho vlastníkov.
Starosti s kalamitou
„Podľa informácií lesného úradu je práve oblasť Martinských holí na Turci najviac zasiahnutá podkôrnym a drevokazným hmyzom. Podľa odborníkov jeho výskyt ešte ani v tomto roku nekulminoval, podobný vývoj ako tento rok má pokračovať aj na budúci rok. Pesimistický variant je taký, že podkôrniková kalamita poklesne až vtedy, kedy bude kvôli nej vyrúbaných gro smrekových porastov, ako sa to udialo aj v okolitých krajinách.
Smrek je v našich podmienkach dominantnou drevinou a pri obnove kalamitných plôch okrem neho vysádzame aj listnaté dreviny – buk, dub, javor a jaseň. Máme lokalitu Dolina Javorná, nachádzajúcu sa nad Vrútkami, ktorá je extrémne zasiahnutá podkôrnym hmyzom, ale aj suchom, ktoré oslabilo stromy. Je veľmi ťažké rozhodnúť, akú drevinovú skladbu na takýchto lokalitách naplánovať, aby tam v budúcnosti rástli odolné a stabilné porasty, ktoré zvládnu aj extrémne sucho,“ vysvetľuje Vladimír Švehla.
Predseda urbáru konštatuje, že minulý rok boli ceny dreva vysoké a martinskí urbárnici tak mohli vytvoriť finančné rezervy na realizáciu výchovných zásahov, pretože si uvedomujú význam prerezávok a prebierok pre budúci stav lesov, hoci ide z ich pohľadu o čistý náklad. Partnerov na výkon týchto činností majú na budúci rok zazmluvnených, finančné prostriedky vyčlenené, ale ako hovorí Vladimír Švehla, dôležité je, čo nakoniec povie pani Príroda. Pred niekoľkými rokmi im napríklad dažde a snehy olámali vo vrcholových častiach lesného majetku listnaté stromy, takže museli vrhnúť všetky sily na spracovanie kalamity.
„Z hľadiska pestovania lesa je pre nás dôležité, že máme vlastnú škôlku, v ktorej dokážeme dopestovať vlastný sadbový materiál rádovo v státisícoch kusoch každý rok, čo považujeme z pohľadu biológie lesa za veľmi dôležité, pretože ak vysádzame stromky dopestované v týchto klimatických podmienkach, tak je to do značnej miery zárukou toho, že sa im v našich lesoch bude dariť. Máme vlastný tím ľudí, ktorí zabezpečujú výsadbu cca 130 000 sadeníc ročne, ale samozrejme spolupracujeme aj s externými dodávateľmi týchto prác.
Lesnú škôlku na výmere približne jedného hektára postupne modernizujeme. Zakúpili sme do nej nové technológie a stále máme ešte voľné plochy na pestovanie ďalších sadeníc. Ak by nebola kalamita, tak už teraz by sme mohli časť dopestovaných sadeníc predávať iným subjektom. Kvôli kalamite však musíme sadenice ešte dokupovať,“ hovorí Vladimír Švehla.
Vlastník pôdy je najlepší ochranca prírody
Urbár Martin je aktívnym členom Turčianskeho regionálneho združenia vlastníkov lesov od jeho vzniku. Vladimír Švehla je podpredsedom združenia a záujmy vlastníkov neštátnych lesov obhajuje aj ako člen Rady Národného parku Veľká Fatra. Hovorí, že leitmotívom pre neštátnych vlastníkov lesov je fakt, ktorý nechce pochopiť laická, a niekedy ani odborná verejnosť, že ťažko si predstaviť lepšieho ochrancu prírody ako je vlastník pôdy.
„Žiadny majiteľ lesa predsa nechce, aby jeho les zahynul, aby nebol obnovený a aby sa oň nikto nestaral. A aby sa jeho potomkovia pozerali na holiny. Nerozumieme, prečo je verejnostu stále podsúvané, že vlastníci lesa sú jeho likvidátori a prečo nechcú ochrancovia prírody a spoločnosť pochopiť, že chceme participovať na ochrane nášho majetku. Nemôže predsa niekto z pohľadu ochrany prírody rozhodovať o súkromnom vlastníctve tak, že vlastníkovi majetku nadiktuje spôsob, ako si ho má chrániť! Myslím, že to je nielen protiústavné, ale je to aj proti zdravému rozumu.
Preto nás mrzí, že z procesu vyhlasovania národných parkov a ich zonácií boli vlastníci lesov úspešne vynechaní. Máme viac ako dôvodné podozrenie, že ide o skryté znárodňovanie súkromného majetku. Vlastníci pôdy sú pri ich činnostiach sústavne obmedzovaní. Smeruje to k tomu, že zistia, že takéto vlastníctvo pre nich nemá význam, pretože ak nemôžu na svojom majetku hospodáriť, tak je pre nich lepšie, ak ho odpredajú.
Aj hospodárenie Urbáru Martin je intenzívne obmedzované, dve časti lesného majetku na Martinských holiach sú zaradené do piateho, najprísnejšieho stupňa ochrany a ďalšie obmedzenia sa týkajú nárazníkového pásme s Národným parkom Veľká Fatra. A podľa informácií od ochranárov je záujem toto pásmo rozširovať. Zvyšovaním obmedzení a sprísňovaním spôsobov zasahovania do lesa napríklad tým, že máme zakázané vstupovať do lesa počas hniezdneho obdobia vtákov predsa musia ochrancovia prírody vedieť, že chcú, aby sme ťažili v období, kedy sa kvôli vysokému snehu do porastov jednoducho nedostaneme!
Sme rozhodnutí všetkými možnými právnymi krokmi a už sme to aj začali v minulom roku realizovať, brániť sa voči takýmto obmedzeniam a zákazom. Chceme byť účastníkmi konaní štátnych orgánov pri prijímaní rozhodnutí o ochrane prírody na našom majetku. Chceme mať možnosť navrhované opatrenia odborne diskutovať a oponovať so zámerom, aby sme spoločne so štátnou ochranou prírody a orgánmi štátnej správy došli k záverom, ako niektoré lokality chrániť, akým spôsobom v nich hospodáriť, ako do nich zasahovať, aby sme v lesoch hospodárili a zároveň ich aj chránili,“ oboznamuje ma s postojom vlastníkov lesov V. Švehla.
Osobitne ma upútalo rozprávanie Vladimíra Švehlu o zámere martinských urbárnikov mať priebežne k dispozícii dostatok financií na zabezpečenie budúcnosti pre obhospodarované lesy, pretože v súčasnosti, majú takmer stopercentný podiel kalamitnej ťažby a bzdú potrebovať obrovské finančné prostriedky na to, aby obnovili plochy po spracovaní rozsiahlej podkôrnikovej kalamity.
„Ak bude v dôsledku extrémneho sucha kalamitný stav pokračovať, musíme už teraz rozmýšľať o tom, kde získame dostatok financií, aby sme boli schopní zalesňovať kalamitné plochy a vychovávať mladý les. Preto si musíme vytvoriť iný zdroj príjmu a nespoliehať sa len na predaj dreva.
V súčasnosti tento iný zdroj príjmu tvoria nájmy pozemkov, ktorý nie je nezanedbateľný. Chceme však pripraviť na urbárskych pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v kontakte s intravilánom mesta Martin malý developerský projekt a postaviť rekreačné bývanie pre Martinčanov. Získame tak ďalšie permanentné financie z nájmov, nie iba nárazové prostriedky z predaja dreva.
Nie sme nikým dotovaní, ak neberieme do úvahy dotácie na zakúpenie techniky z Pôdohospodrskej platobnej agentúry. To sú ale zanedbateľné čiastky z pohľadu potreby reinvestícií do lesa. A práve zdroje z nájmov nám majú slúžiť na to, aby sme mali priebežne k dispozícii dostatok finančných prostriedkov,“ dodáva V. Švehla.
Držíme palce. Aj v snažení o to, o čom sa zmieňuje v závere nášho stretnutia predseda Urbáru Martin, aby široká verejnosť pochopila, že ekonomika hospodárenia v lese je kruh, z ktorého dostanete znova vtedy, keď do neho časť zisku vrátite.
Jozef Marko
