30. výročie Mestských lesov Banská Štiavnica
Znalí veci samozrejme vedia, že ide o výročie „nových“ Mestských lesov, t. j. pokračovanie tých, ktoré po roku 1948 komunisti mestu Banská Štiavnica uzurpovali. Pravdaže takýto osud stihol nielen štiavnické, ale všetky neštátne lesy v Československej republike. A nielen lesy, ale to je už iná smutná kapitola našich dejín.
Rovnako pripomienka k výročiu: zakladajúci rok sa uznáva ten, ktorým bola inštitúcia, podnik či škola dekrétom či vládnym rozhodnutím zriadená. Teda nie kedy si riaditeľ podniku, či učiteľ školy sadne do kresla a započne prevádzku v budove.
Po politickom prevrate v roku 1989 sa postupne život v Československu vracal do normálnych politických pomerov a preto prišla aj chvíľa, kedy sa v rámci reštitúcií lesov v roku 1993 bývalé Mestské lesy vrátili mestu a v roku 1994 uznesením MsZ Banská Štiavnica č. 89/1994 zriadila vlastná organizácia. Nebol to proces jednoduchý, vyžadoval si veľa administratívnej a právnicko - procesnej prípravy až konečnej realizácie.
Ale vráťme sa aspoň stručne k pôvodnému vzniku Mestských lesov Banská Štiavnica. Písal sa rok 1884, kedy Rakúsko – Uhorsko vyčlenilo časť erárnych lesov okolo kráľovských miest do ich správy a vlastníctva. Takto aj Banská Štiavnica dostala od 1.1.1885 štyri hospodárske celky do svojho vlastníctva: Banská Štiavnica, Banská Belá, Vyhne a Hodruša. Znamenalo to zabezpečiť ich spravovanie a obhospodarovanie. Na základe tohto kráľovsko – administratívneho kroku mesto vymenovalo lesmajstra Ing. Gejzu Kraussa ich vedením.
Po Ing. Krausovi (1891 – 1901) sa v tejto funkcii vystriedali dlhodobo Ing. Imrich Zólomy (1901 – 1919), krátko Ing. Peter Železňák (1919 – 1923), formálne Ing. Dezider Baláž (1924), pár rokov Ing. Ladislav Hamar (1924 - 1931).
Prišiel rok 1931 a s ďalším výberom kandidátov sa prihlásil o funkciu Ing. Fridrich Grünwald, na ktorého mala Mestská rada Banskej Štiavnice šťastnú ruku. Tento hlavný lesný radca, nielenže viedol Mestské lesy 19 rokov (až do ich znárodnenia v roku 1950), ale predovšetkým, ako dobrý lesný hospodár a odborník priviedol Mestské lesy ku skutočnému rozmachu, nielen výborným hospodárskym výsledkom, ale najmä biologickej a porastovej stabilite. Nie nadarmo súčasná primátorka Mgr. Nadežda Babiaková nazvala toto takmer 20 ročné obdobie vďaka Ing. Fridrichovi Grünwaldovi „zlatým vekom“ štiavnických Mestských lesov.
Jednou z hlavných úloh tunajšieho lesného hospodárstva bolo zachovať a pestovateľsky rozvíjať skupiny lesných typov jedľových porastov, ktoré boli charakteristické pre štiavnické lesy a vždy boli na obdiv slovenských lesníkov. Napriek tomu, alebo práve preto, že územie je tvorené prevažne zmiešanými lesmi s dominanciou listnatých drevín.
Môžeme na tomto mieste spomenúť aj najznámejších lesníkov Mestských lesov Banská Štiavnica v období 30. – 50. rokov: Adolf Adamec, Július Zeman, Jozef Kniebügel, Ján Lukačovič, Vojtech Adamský, Imrich Patta, Michal Gálik, Pavel Dobrovič, Karol Zajac, Juraj Ivanovič, Karol Pramuka, Ján Lepeň, Pavel Zajac, Ján Záhorec a ďalší.
Po roku 1950, kedy boli Mestské lesy bezprecedentne odňaté mestu, nastal prudký úpadok a voľné drancovanie lesov obyvateľstvom, pokým nový správca lesov Krajská správa štátnych lesov Banská Bystrica, prostredníctvom svojho novozriadeného Lesného závodu Banská Štiavnica zjednala v lesoch aký-taký poriadok.
Nastalo dlhé 43-ročné obdobie, v ktorom sa uplatňovali na území bývalých Mestských lesoch všeobecné hospodárske princípy štátnych lesov. Prirodzene neboli zlé, ale každá vlastnícka transformácia prináša dlhodobé problémy, aké nastali aj tu.
V tomto dlhom preklenovacom období, navyše politicky krutých rokov 1950 – 1960 nebola nádej na optimálne vzkriesenie tunajšieho lesného hospodárstva. A to aj napriek tomu, že sa dostavila nová legislatíva v lesnom hospodárstve. V roku 1958 vyšla vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.75/1958 o hospodárskej úprave lesov. Nasledoval nový lesný zákon č.166/1960 Zb. a zákon o lesoch č.61/1960.
Pre toto obdobie môžeme spomenúť vtedajších lesníkov na štiavnickom lesnom závode, ktorým nemôžeme uprieť zásluhy za úspešnú snahu o riadenie tunajšieho lesného hospodárstva:
Ján Libič, riaditeľ závodu, Ing. Michal Bomba, Ing, Fedor Maňkovský, Zoltán Tatarko, Ing. Július Foltán, Ondrej Paprčka, Štefan Moravčík, Pavel Čellár, Juraj Červenák, František Murgaš, Pavel Teren, Július Rusnák, Jozef Jadaš, Anton Kolpaský, Alexander Bačík a ďalší.
Po revolučnom roku 1989 prišiel rok 1992, ktorý svojim zákonom č. 306/1992 Zb. rieši majetok, ktorý bol vo vlastníctve obcí k 31.12.1949 a prešiel do vlastníctva štátu. Dňa 6.9.1994 bolo rozhodnuté uznesením MsZ Banská Štiavnica č. 89/1994 zriadiť podnik Mestské lesy, spol. s r. o. Banská Štiavnica.
Dočasne ich riadilo Mestské zastupiteľstvo a organizačne zabezpečovalo s pracovníkom odboru správy majetku a podnikateľskej činnosti Ing. Michalom Židekom.
Následne primátor mesta Banská Štiavnica, Ing. Marián Lichner, CSc. vydáva dňa 25.7.1995 oznámenie víťazovi konkurzného riadenia Ing. Mariánovi Zajacovi s dátumom nástupu do funkcie konateľa (riaditeľa) spoločnosti Mestské lesy, spol. s r. o. Banská Štiavnica.
Ing. Zajac viedol Mestské lesy v období rokov 1994 – 2003. Okrem bežnej lesohospodárskej činnosti sa podnik musel sústrediť na pozemkové, katastrálne a vlastnícke problémy, ktoré za takmer polstoročnej pauze podniku vznikli. Prvé sídlo Mestských lesov bolo v podnájme na Lesníckej ulici, kde sídlili do roku 1996.
Po odchode Ing. Zajaca do dôchodku nastupuje za konateľa Mestských lesov Banská Štiavnica Ing. Jaroslav Dudík. Jeho obdobie už možno považovať za konsolidačné, za jeho vedenia sa Mestské lesy stali riadnou súčasťou lesných ekosystémov Štiavnických vrchov. V roku 2021 odchádza aj Ing. Dudík do dôchodku.
Následne štafetu riaditeľa a konateľa spoločnosti preberá Ing. Slavomír Kicko, ktorý prichádza z postu riaditeľa Odštepného lesného závodu Žarnovica, kde odpracoval v rôznych funkciách úctyhodných 37 rokov. Je predsedom Oblastnej poľovníckej komory, je autorom prírodovednej súťaže pre žiakov základných škôl pod názvom „Čo šepká les“. Úzko spolupracuje s Technickou univerzitou vo Zvolene na probléme využívania lesov osobitného určenia na športovú a rekreačnú činnosť. V súvislosti s výmenou konateľa spoločnosti bola vypracovaná „Koncepcia rozvoja spoločnosti ML BŠ na 5 rokov“.
Územie spoločnosti Mestské lesy Banská Štiavnica, spol. s r. o. tvoria v súčasnosti Lesné celky Banská Štiavnica I., Banská Štiavnica II. a Lesy Kozelník.
Súčasné sídlo Mestských lesov Banská Štiavnica je od roku 2014 na Šobove č.1.
Ťažbová činnosť spoločnosti tvorí základ finančných tokov potrebných pre ekonomicky udržateľný stav. Lesné práce pri plnení úloh či už pri pestovaní alebo ťažbe dreva sa vykonávajú dodávateľským spôsobom. Výkony sa realizujú na základe vypracovaných ročných projektov odbornými lesnými hospodármi, ktoré tvoria súčasť výrobného plánu.
V procese ťažby dreva je zabezpečovanie prác podrastovým hospodárskym spôsobom už nevyhnutný štandard dobrého hospodára. Obnova nového lesa prebieha pod clonou materského porastu, čiže následný porast vzniká ešte pred doťažením materského porastu. Nedochádza teda k vzniku súvislej odkrytej plochy, čo je veľmi výhodné z hľadiska ochrany pôdy ako aj minimalizácia potreby prevádzania zalesňovacích prác. Do roku 2020 celkový podiel prirodzenej obnovy lesa v MLBŠ dosahoval hodnotu cca 30 %, tento podiel by mal do r. 2025 dosiahnuť hodnotu minimálne 80 % z celkovej obnovy lesa.
Najväčší podiel na hospodárení spoločnosti MLBŠ má predaj drevnej hmoty. Svoj podiel na výnosoch má však aj poľovníctvo, a s tým súvisiaci predaj z odstrelu zveri a zveriny. Tržby z týchto komodít by v budúcnosti mali stúpnuť priemerne o 50 %. S tým ale súvisí dobudovanie poľovníckych zariadení v revíri – posedy, kŕmne zariadenia, soliská.
Ing. Viliam Stockmann, CSc.
