História rovnošaty štátnych lesov na území Slovenska - pohľad na vývoj od roku 1918 (1.časť)
Rozpad Rakúsko-Uhorska znamenal nástup mnohých zmien v rôznych oblastiach spoločenského života. Nastupujúce zmeny sa prirodzene nevyhli ani lesnému hospodárstvu. Prirodzenou kultúrno-spoločenskou súčasťou lesníctva je aj lesnícka rovnošata. Aj tá si po rozpade monarchie prešla vývojom a vyvíja sa - reagujúc na potreby lesníckej prevádzky aj v súčasnosti. Povojnové roky a množstvo iných problémov však neumožňovali okamžité riešenie zavedenia nového vzoru lesníckej rovnošaty samostatnej republiky.
9. máj 1931 je pre československé lesníctvo málo známym, no o to významnejším dátumom. Prijaté boli Předpisy o nosení stejnokrojů zaměstanců ustanovených podle části druhé a čtvrté služebního řádu pro zaměstnace podniku „Státni lesy a statky“, č. j. 28459-V-16/193/ z 6. května 1931. Je to významný míľnik znamenajúci nástup modernej lesníckej rovnošaty.
Po vzniku Československej republiky sa pokračovalo v organizačnej štruktúre bývalých erárnych lesných úradov rakúskej i uhorskej časti monarchie. Postupne sa však vytvorili pre lesné hospodárstvo nové správne a organizačné štruktúry. Zákonom č. 354/1921 s účinnosťou od 1. apríla 1921 bolo uznesením vlády zriadené Generálne ředitelství státnich lesů a statků, ktoré spravovalo podnik Československé státni lesy a statky. Ústredie bolo dôležitým krokom k organizácii lesného hospodárstva v novom štáte. Nosenie a používanie rovnošaty upravovali Předpisy o nosení stejnokrojů zaměstanců ustanovených podle části druhé a čtvrté služebního řádu pro zaměstnace podniku „Státni lesy a statky“, č. j. 28459-V-16/193/ z 6. května 1931.
Tieto predpisy tvoria samostatnú prílohu Služobného poriadku zamestnancov podniku Československé státní lesy a statky vydanom v roku 1926. Predpis v 10 paragrafoch vymedzuje nosenie a používanie rovnošaty zamestnancom podniku Československé státní lesy a statky. Prvý paragraf vymedzuje nosenie rovnošaty kategórii zamestnancov v lesníckej službe, do ktorej prislúchajú lesní dozorcovia a lesní hájnici. Druhý paragraf hovorí o tom, z čoho lesnícka rovnošata pozostáva. Ide o tieto časti: klobúk, kabát (sako), vesta, nohavice, plášť do dažďa, krátky zimník. Okrem klobúka a plášťa sú jednotlivé časti zhotovené z vlnenej látky (šedej) hnedo-šedej farby. Plášť je zhotovený z vlasovej vlnenej impregnovanej látky farby klobúka, ktorý je olivovo hnedý. Krátky zimník je vyrobený zo silnejšej vlnenej látky vo farbe ako pracovný kabát. Paragraf tretí podrobne pojednáva o klobúku, pritom detailne rozpisuje hrúbku klobúka, počet a farbu šnúr a spôsob umiestnenia služobného čapicového odznaku. V zimnom období je pre zamestnancov umožnené používať namiesto klobúka vlnenú čiapku predpísaného vzoru. Štvrtý paragraf sa detailne zaoberá kabátom (sakom) a vestou. Golier kabáta je tvorený nízkym stojatým golierikom, ktorý sa v čelnej strane zapína malým háčikom; pre podúradníkov má kabát otvorený golier občianskeho strihu. Kabát má na ramenách náplecníky farby rovnošaty (u podúradníkov lemované farbou výložiek). Piaty paragraf hovorí o možnosti používania nohavíc, ktoré sú dvojakého typu: klasické dlhé alebo nohavice kratšieho strihu určené do služby, u podúradníkov sú opatrené bočným zvislým zeleným pásikom. Pre horské terény je umožnené nosiť kožené nohavice farby rovnošaty. K nohaviciam je dovolené nosiť polovičné topánky, vysoké topánky ku ktorým možno použiť ovinovačky alebo kožené gamaše (holenice) hnedej či čiernej farby, dovolené je nosiť aj pančuchy farby klobúka. Šiesty paragraf sa venuje strihu plášťu do dažďa a krátkeho zimníka. Pre plášť do dažďa je predpísaný strih športového plášťa typu „Hubertus“. V prípade zamestnancov vonkajšej služby je v čase dažďa plášť pod ľavým rukávom opatrený zvislým otvorom pre uschovanie zbrane. Siedmy paragraf sa podrobne venuje opisu výložiek a odznakov. Výložky pre zamestnancov lesnej služby sú tmavozelenej farby, zhotovené z hladkej výložkovej látky. Výložky v kategórii lesných zamestnancov pokrývajú celý golier kabáta i krátkeho zimníka. V prostriedku výložiek, resp. goliera, je pre zamestnancov lesnej služby predpísaný odznak štylizovanej jedľovej vetvičky, zhotovenej z mosadze, pripevňujúci sa jeden centimeter od predného okraja. Výložky na plášti do dažďa sú opatrené predpísaným tvarom výložiek s malým gombíkom v hornej časti. Označenie platových stupníc sa na výložkách nenachádza. Gombíky sú dvojakej farby: tmavomedene kalené alebo zhotovené z tmavo kaleného bieleho kovu podľa kategórie zamestnanca. Sú vypuklého tvaru so štylizovaným monogramom SLS trojakého typu: malé - 15 mm, stredné - 22 mm, veľké - 26 mm. Desiaty paragraf umožňuje používanie doterajších rovnošiat do opotrebenia, pričom odznaky nesmú odporovať novým predpisom. Zamestnancom je rovnošatu zakázané darovať či predať.
Súčasťou rovnošaty zamestnancov, ktorí zároveň vykonávali aj funkciu prísažnej stráže, bol aj služobný odznak s nápisom Přísežná stráž. Základným vyhotovením používaným pre štátne lesy bol veľký okrúhly odznak, neskôr menší oválny odznak s československým štátnym znakom, pod ktorým bol nápis PŘÍSEŽNÁ STRÁŽ. Odznak bol vyhotovený z mosadze sa nosil na ľavej strane kabáta či zimníka približne v prsnej výške.
Rovnošata toho vzoru predstavuje zlom v doterajšom strihu lesníckych odevov. Už to nie je rovnošata vychádzajúca z rôznych vojenských či šľachtických vzorov prezdobených ozdobami či rôznymi šnúrami. Jej nenápadná šedá či hnedo-šedá farba vyjadruje odstrihnutie sa od všetkého, čo by akýmkoľvek spôsobom pripomínalo časy monarchie. Inšpirovaná je pritom mnohými prvkami rakúskych či nemeckých loveckých rovnošiat (stojatý golier, zelený golier, zadný zvislý zámok či opasok). Zavedený je aj nový typ klobúka či zimnej čiapky. V roku 1930 sa konala spoločná porada jednotlivých riaditeľstiev štátnych lesov, kde bola prijatá definitívna podoba nového vzoru. Finálny strih je výsledkom spoločného návrhu riaditeľstiev štátnych lesov vo Frýdku, Banskej Bystrici a Rachove. Táto rovnošata predstavuje spontánne vyjadrenie samostatnosti, nezávislosti i hrdosti novej republiky aj v oblasti lesníctva. Napriek tomu si však zachovala typické rozlišovanie vyšších a nižších úradníkov pomocou zlatej, respektíve medenej a striebornej farby zavedených ešte v časoch monarchie. Možno ju zhodnotiť ako jednoduchú, no pritom vkusnú i praktickú. Práve z tohto vzoru sčasti vychádza aj súčasná rovnošata podniku LESY SR š.p. Týmto vzorom sa inšpirovali aj mnohé povojnové rovnošaty lesníckych škôl a inšpiráciou sú pre lesnícke školstvo i ostatné lesnícke rovnošaty aj v dnešných časoch. Za zmienku tiež stoja niektoré pripomienky mnohých zamestnancov vonkajšej prevádzky, ktorí sa sťažujú na novozavedené rovnošaty a gombíky. Jednou z nich sú gombíky vyrobené z kovu, ktoré pri styku so zbraňou spôsobujú „cinganie“ a dochádza tak k narúšaniu ochrannej služby či výkonu poľovníctva, pri strate je ich ťažko nahradiť, a preto navrhujú zavedenie gombíkov z parožia, tak ako ich používajú horári či hájnici v neštátnych lesoch. Obstarávacia cena rovnošaty bola 800,- Kčs. Kategória úradníckych a podúradníckych zamestnancov si rovnošaty zaobstarávala vlastným nákladom, zriadenci a pomocní zriadenci ich dostávali in natura – pridelením alebo vyplatením peňažnej sumy. Lesník v dnešnom ponímaní si v tom čase teda musel rovnošatu zaobstarať na vlastné náklady - čo bola na vtedajšie roky pomerne vysoká suma.
Ing. Mgr. Miroslav Mudrík
