Aká je súčasná početnosť medvedej populácie na Slovensku?
To je otázka, ktorá sa už v posledných rokoch stala „vecou verejnou“ a doslova rozdelila celú spoločnosť na tri skupiny.
- Prvú skupinu tvoria príslušníci Ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody, ktorí vyhlásili medveďa za ohrozený druh a trvajú na jeho totálnej ochrane.
- Druhou je laická skupina prevažne mestských občanov, ktorá nemá žiadne znalosti z etológie druhu a interakcie vo vzťahu k človekovi a jeho činnosti podporovaná ekoaktivistami, priživujúcimi sa na rôznych ekoprogramoch.
- Tretia skupina je vidiecka spoločnosť závislá živobytím na území susediacim s medvedím biotopom.
Aby však tie dve prvé skupiny mohli navonok zdôvodniť nezmyselný zákaz regulácie medvedej populácie a trestuhodné míňanie peňazí na rôzne monitoringy, odvolávajú sa na nepresné, alebo dokonca na žiadne údaje o početnosti medveďov zo strany poľovníckej štatistiky.
Vráťme sa aspoň 130 rokov do minulosti
Súvislé a zachovalé lesné komplexy pokrývajúce koniec karpatského oblúka na území Slovenska boli, sú a i v budúcnosti budú vhodným biotopom pre najväčšiu európsku šelmu – medveďa hnedého (Ursus arctos).
Zo zachovaných údajov o úlovkoch medveďov z obdobia pred vyše sto rokmi v jednotlivých župách nachádzajúcich sa na území Slovenska možno usudzovať o početnom a priestorovom obsadení územia touto šelmou. Koncom devätnásteho storočia sa nachádzala najpočetnejšia populácia v župe Liptovskej, kde sa v rokoch 1885 až 1908 ulovilo 123 medveďov, Zvolenskej kde sa v tom istom období ulovilo 83 medveďov a Gemersko - Malohontskej kde bolo ulovených 79 medveďov. Tieto župy pokrývali územie Veľkej Fatry, Vysokých a Nízkych Tatier, Poľany a Slovenského Rudohoria. V župách nachádzajúcich sa na západnom a južnom Slovensku ako Bratislavskej, Nitrianskej s výnimkou oblasti Hornej Nitry (Prievidza), časti Komárňanskej a Ostrihomskej, Tekovskej, Hontianskej a Novohradskej sa pre nedostatok vyhovujúcich habitátov medvede nevyskytovali. V tom čase bol medveď na Slovensku, tak ako i v ostatných krajinách hlavne západnej Európy považovaný za škodnú zver pretože ohrozoval stáda hlavne voľne chovaného dobytka a oviec, robil škody na poľnohospodárskych plodinách a ovocných stromoch a predstavoval nebezpečie pri prípadnom stretnutí s človekom. Krajiny nachádzajúce sa západne od Slovenska vyriešili problémy so škodami spôsobenými medveďmi ich úplnou likvidáciou už v 18. a 19. storočí. V Čechách bol posledný medveď ulovený v roku 1856 a na Morave v roku 1893.
Vyhlásenie ochrany
Existencia medveďa bola začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia ohrozená aj na Slovensku, pretože oficiálne štatistiky uvádzajú jeho stavy už len v počte cca 20 jedincov. Z iniciatívy vtedajšieho „Loveckého ochranného spolku“ bola v roku 1932 na Slovensku vyhlásená celoročná ochrana medveďa hnedého, ktorá trvá dodnes. V tomto období sa vyskytovali medvede len v horských oblastiach stredného Slovenska.
Dodržiavaním zákonnej ochrany sa začala početnosť zvyšovať a v roku 1947 sa už ich stav odhadoval na 84 jedincov. Ich výskyt bol lokalizovaný v pohoriach – Veľká a Malá Fatra, Vtáčnik, Oravská Magura, Slovenské Beskydy, Chočské vrchy, Nízke a Vysoké Tatry, Spišská Magura, Levočské pohorie a Poloniny. O dvadsať rokov neskôr bol zaznamenaný 18-násobný nárast populácie oproti roku 1932, keď bolo vykazované už 359 jedincov a územie ich výskytu sa rozšírilo aj na Strážovské vrchy, Kremnické vrchy, Žiar, Poľanu, Slovenské Rudohorie, Slovenský raj a Vihorlat.
Dynamický rast populácie vyvolal potrebu začať s regulačným lovom, preto v roku 1962 boli vydané prvé povolenia na odlov. Hoci sa každoročne od roku 1962 do roku 2019 vykonával regulačný lov, dynamický nárast medvedej populácie sa nepodarilo zastaviť. Neustále nelogické zasahovanie do regulácie početnosti medvedej populácie zo strany Štátnej ochrany prírody a rôznych ochranárskych združení (hlavne VLK) spôsobilo že ani v jednom roku sa nedosiahol povolený regulačný lov a populácia sa nekontrolovateľne zvyšovala, čo tieto subjekty nechceli a nechcú doposiaľ priznať. Dokonca v roku 2020 MŽP vydalo absolútny zákaz regulačného lovu.
Aká je súčasná početnosť populácie?
Odpoveď na túto otázku som sa snažil dať už v roku 2001 zverejnením „Modelu dynamiky rastu populácie a lov medveďa na Slovensku“ vo Folii venatorii 30-3/2001 a v roku 2009 referátom na konferencii „Ochrany prírody – Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku IX“. (Zborník referátov 26).
Vychádzal som z odhadovaného stavu v roku 1932, kedy sa predpokladalo, že na Slovensku žije cca 20 medveďov a pomer pohlavia som predpokladal 1:1.
Pre zistenie indexu rastu populácie som použil biologický popis druhu podľa Linného, t.j. pohlavná dospelosť vo štvrtom roku života a cyklus vrhu každé dva roky, pričom som úmyselne volil z každého vrhu prežitie len jedného mláďaťa. Index rastu podľa tohto popisu je 1,14 čo je nereálne, pretože by populácia dosahovala mimoriadne vysoké čísla. Hoci mnoho autorov stále považuje túto biológiu za pravidlo, dovolím si tvrdiť, že sme Linného popis zle pochopili. Linné ten popis uvádza ako biologickú možnosť, nie však ako zákonitosť. Takéto biologické možnosti platia pre množstvo živých organizmov, napr. aj pre človeka. Túto skutočnosť potvrdzuje aj odporca regulácie Ing. Baláž, ktorý eviduje v Tichej a Kôprovej doline dve medvedice ktoré mali prvé mláďa ako 8 a 9 ročné.
V druhom prípade som rešpektoval biologické možnosti a využil informácie autorov A. Mertens a O. Ionescu (Ursul – Bioôogie, ecologie si management). Z mnohých kombinácií najreálnejšie výsledky dáva posunutie pohlavnej dospelosti v priemere na 5 rokov, v cykle vrhu na 3 roky, v gravidite samíc na 20 rokov a životnom maxime na 25 rokov.
Od roku 1932 do roku 1961, kedy platila celoročná ochrana, stúpala početnosť populácie indexom 1,1 a od roku 1962 do roku 2019 bol index znížený na 1,025 v dôsledku regulačného lovu s predpokladom prežitia len jedného mláďaťa z vrhu. Podľa tohto modelu v roku 2019 dosiahla medvedia populácia 1328 jedincov. ( n= (20x1,129))x1,02558 )
Reálnosť výsledkov potvrdzuje aj ich porovnanie s evidenciami štátnych lesov a TANAPU-u, resp. s poľovníckou štatistikou v období keď sčítacie údaje boli konzultované a odsúhlasené vlastníkmi prenajatých plôch.
Od roku 2019 s predpokladom do roku 2025 sa v dôsledku zvýšenej reprodukčnej schopnosti samíc zvyšuje predpoklad prežitia mláďat z vrhu na 1,5, (čo možno považovať za úplne dolnú hranicu pretože sú dokázateľné fakty, keď samice po prvej zime bežne vodia tri - štyri mláďatá) Reálnosť týchto čísiel potvrdzuje aj skutočnosť, že sa medvede vyskytujú aj na územiach kde sa historicky v dôsledku nevyhovujúceho životného prostredia vôbec nenachádzali.
Únosná miera početnosti medveďov na Slovensku
Prirodzeným habitatom medveďa sú súvislé lesné komplexy s minimálnymi, alebo žiadnymi antropickými vplyvmi. Takéto podmienky spĺňajú najmä horské masívy stredného, severného a východného Slovenska.
Areál medvedej populácie na Slovensku podľa údajov Slovenskej agentúry životného prostredia v kvadrátoch Databanky fauny Slovenska (Kaczensky et al.,1999) je na ploche 13 200 km2, čo pri optimálnom životnom okrsku medveďa
(1 medveď na 2000 ha) znamená, že by sme mali mať 600 medveďov. Túto výmeru môžeme považovať za maximum, ktoré môže Slovensko pre populáciu medveďa poskytnúť. Zostávajúce lesy pre ich nekomplexnosť a osídlenosť nie sú vhodným biotopom pre medveďa. Obsadzovaním ďalšieho územia medveďmi zákonite dôjde k zmene ich etológie a tým aj k nežiadúcej synantropizácii.
Optimálna výmera pripadajúca na jedného medveďa, ktorá vlastne vyjadruje len denzitu je v súčasnosti predmetom diskusie a rôzni autori ju uvádzajú v rozpätí od dvoch do päť tisíc hektárov a v skutočnosti dosahuje napr. v Rumunsku 1498 ha, Chorvátsku 1233 ha, Slovinsku 3011 ha, Švédsku 12 459 ha a na Aljaške 5220 ha.
Denzita medveďov na Slovensku už vo všetkých pohoriach, ktoré sú ich vhodným habitatom dávno prekročila únosnú hranicu keď plocha pripadajúca na jedného medveďa dosahovala v roku 2018 994 ha a v roku 2023 klesla len na 546 ha. Mladé jedince sú preto nútené opúšťať pôvodné domovské lokality a hľadať útočisko v nových, pre medvediu populáciu nevyhovujúcich ekosystémoch. Táto situácia negatívne vplýva na etológiu medvedej populácie, pretože sa mnohé jedince synantropizujú a stávajú sa problematickými vo vzťahu k človeku a jeho činnosti.
Kto je za tento stav zodpovedný?
Na nadmernom dynamickom raste medvedej populácie sa podieľa niekoľko faktorov. Jedným a myslím že najrozhodujúcejším je neochota MŽP SR a ŠOP SR vytvoriť odborný tím na riešenie racionálno-ekologického obhospodarovania medvedej populácie. Pri schvaľovaní výšky a podmienok regulačného lovu boli rešpektované ničím nezdôvodnené požiadavky ochranárskych zoskupení, ktoré sú založené len na pochybných intuíciách pseudo-odborníkov.
Povolený regulačný lov sa nepodarilo splniť prakticky ani v jednom roku od roku 1962, ale jeho ročná výška do roku 1990 dosahovala 6 % z reálneho stavu. Od roku 1990 bolo povolené vykonať 90 % regulačného lovu medveďov v hmotnosti do 100 kg a 10 % v hmotnosti do 150 kg. Od roku 1999 sa toto obmedzenie sprísnilo tak, že celý regulačný lov sa mohol vykonať len v hmotnostnej kategórii do 100 kg (podmienené aj šírkou prednej laby 12 cm). Zároveň sa vylúčila možnosť jarného lovu a čas lovu bol stanovený od 1. júna do 30. novembra. V mnohých prípadoch pri rôznych obštrukciách ochranárskych združení došlo k vydaniu rozhodnutí až v priebehu novembra čo skrátilo dobu lovu na minimum a tým vlastne znemožnilo realizáciu lovu v povolenej výške. Z komponentov možných použiť na vnadenie boli vylúčené živočíšne kadávery a vnadiská bolo možné zakladať len na schválených lokalitách. Presun lovu na jesenné mesiace pri úrode buka a duba vylučuje úspešnosť vnadenia a v dôsledku zvýšenej hmotnosti medveďov pred hybernáciou znižuje vekovú hranicu medveďov spĺňajúcich hmotnostnú hranicu lovu. Všetky tieto obmedzenia sťažujú plnenie regulačného lovu a preto jeho plnenie od roku 1999 kleslo až na 40,3 %, čo je v priemere ročne len 3 % zo stavu.
Do hmotnostnej hranice 100 kg sa v jesennom období zmestia prakticky len mláďatá vo veku 2 – 3, maximálne 4 rokov. Odstrelom takejto mlade sme neriešili ani zastavenie rastu, nie to ešte zníženie početnosti populácie a zároveň sme zvýšili početnosť reprodukčnej časti.
O tom, akí odborníci rozhodujú o manažmente medvedej populácie svedčia názorné ukážky pre turistov plašením medveďov zvončekmi a trúbkami, alebo ich zaradením do triedy bylinožravcov. To, ako sa má správať človek ktorého práca v lese živí ich už nezaujíma. Pre nich je medveď vzácnejší ako človek. Riešenie situácie lovom považujú len za poľovnícky biznis a iný spôsob riešenia nemajú, pretože žiadna krajina o reintrodukciu tohto druhu nemá záujem. Na akútne problémy vytvorili zbytočne už tri zásahové tímy, ktoré sú schopné len znehodnotiť ináč bežne zužitkovateľný produkt. Obhajobu nelogickej totálnej ochrany stavajú na neznámych početných stavoch populácie. Pokiaľ nebudú mať presné početné stavy, nepovolia žiadnu reguláciu. Na tento účel vyčerpali už milióny eur na dve zbierky vzoriek trusu a doposiaľ nemáme výsledky, ktoré by zodpovedali ich predstavám.
Ako ďalej?
Tento model vyjadruje početné stavy populácie v tej najnižšej hranici a môže byť východiskom pre odborníkov ktorí budú musieť problematiku medveďa riešiť. Konečne si musia uvedomiť aj ochranári to, čo poľovníci, lesníci a logicky mysliaci ľudia vedia, že stopercentne presné údaje o početnosti medvedej populácie nebudeme mať nikdy, tak ako ich nemáme u žiadnej poľovnej zveri a predsa ju dokážeme plánovane obhospodarovať. Tak isto by sme sa mohli my pýtať ako oni zistili napr. počet krtov, alebo motýľov a na základe čoho považujú ich stavy za ohrozené. Keby kompetentným išlo o riešenie problému, už dávno by boli dali žiadosť do RADY EURÓPSKEJ ÚNIE na preradenie medveďa z prílohy II do prílohy III, kde je povolené „regulované využívanie živočíchov“ a podmienky na to spĺňame. Nórsko takto požiadalo o preradenie bernikly bielolícej a bolo mu vyhovené.
Myslím si, že je najvyšší čas vytvoriť medzirezortnú komisiu zo skutočných odborníkov, ktorí nezneužijú túto tému na politické ciele a vypracujú konkrétny program na obhospodarovanie medvedej populácie s výhľadom na niekoľko rokov. Taktiež si musíme uvedomiť že v súčasnej situácii už bude potrebné len na zastavenie jej ďalšieho zvyšovania zasiahnuť už v trojciferných číslach a dosiahnutie optima bude trvať viac ako desaťročie.
Neuvedomujú si, že nelogickými zákazmi a príkazmi vracajú myslenie hlavne vidiečanov do jánošíkovskej doby, kde ochranári – hlavne zásahový tím predstavujú drábov, alebo pandúrov a rebeli mnohokrát vo forme pytliakov, zasa ľudových hrdinov.
Emil Rakyta
lesník a poľovník
