Vlastníci lesov potrebujú jednotný a koordinovaný postup
hovorí predseda Združenia vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického kraja Mgr. Martin Kvak
Na internetovej stránke Združenia vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického kraja je uvedené, že jedno z prvých združení neštátnych lesov vzniklo na valnom zhromaždení spoločenstiev a súkromných vlastníkov 30. novembra 1991 vo Zvolene pod názvom Združenie vlastníkov súkromných, spoločenstevných a obecných lesov zvolensko – hontianskeho regiónu. Valné zhromaždenie 20. novembra 1993 schválilo zmenu názvu na Združenie vlastníkov súkromných, spoločenstevných a obecných lesov pohronsko – novohradského regiónu. Ďalšie valné zhromaždenie sa 27. apríla 2002 uznieslo na súčasnom názve, pretože obecné a mestské lesy si založili samostatné združenie. Druhé volebné obdobie je predsedom združenia Mgr. Martin KVAK.
ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska je kandidátom na členstvo v Konfederácii európskych vlastníkov lesov (The Confederation of European Forest Owners – CEPF) a vy ste kontaktnou osobou medzi oboma oganizáciami. Aká je vaša úloha?
ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska má ambíciu stať sa riadnym členom Konfederácie európskych vlastníkov lesov, ktorá združuje organizácie vlastníkov lesov na národnom princípe. Cieľ je spolupracovať, posilniť jednotu vlastníkov lesov a presadenie ich záujmov. Ako zástupca ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska a jej komunikátor smerom ku Konfederácii európskych vlastníkov lesov sa od jesene 2022 usilujem efektívne prenášať informácie z CEPF-u na ÚNIU a naopak.
V akom štádiu je snaha, aby sa slovenské združenie vlastníkov lesov stalo plnohodnotnou súčasťou toho európskeho?
O členstve ÚNIE v CEPF má byť rozhodnuté na valnom zhromaždení, ktoré sa uskutoční v júni vo Fínsku. Môžem však povedať, že už teraz pristupuje CEPF k ÚNII ako k blízkemu partnerovi. ÚNIA ešte nemá v CEPF rozhodovacie právomoci, ale aktívne sa zúčastňujem rokovaní a vyjadrujem na nich stanoviská ÚNIE na pravidelnej mesačnej báze on-line rokovaní.
V júli minulého roka ste boli zvolený druhýkrát za predsedu Združenia vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického kraja. Na čo kladiete v tejto funkcii najväčší dôraz?
Spomínam si na obdobie, keď som bol druhý rok predsedom združenia a chceli sme pripomienkovať zákony, ibaže mi bolo povedané, že naše pripomienky dostane len určitá politická strana. Povedal som: Nie. Argumentoval som tým, že som predsedom všetkých pozemkových spoločenstiev v združení a musím zastupovať ich záujmy. Preto som povinný rokovať s každou politickou stranou a ďalej spolupracovať na tom s tými z nich, ktoré ich budú presadzovať. Na začiatku musí dostať takúto možnosť každá politická strana, aby si niektorá z nich neprisvojila pozíciu nátlaku voči nám, vlastníkom lesov. Tohto postupu sa stále držím.
Od začiatku až donedávna som sa počas môjho predsedníctva zameral na to, aby sa naše združenie stalo členom ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, čo sa v minukom roku podarilo. Videl som ako nezmyselné sa trieštivým spôsobom o niečo snažiť. Je potrebné spojiť sily, pomáhať si navzájom, efektívne spolupracovať a dať mandát ÚNII, aby nás zastupovala a podporovala spoločné záujmy vlastníkov lesov.
Koordinovaný a jednotný postup nám doteraz chýbal najviac. Aj preto som sa v celom mojom prvom i vo svojom druhom funkčnom období snažil a snažím o zosúladenie politík Združenia vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického kraja s politikou a postupmi ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Akými problémami sa zaoberáte na úrovni vášho regionálneho združenia v súčasnosti najviac?
Tých problémov je veľa a niektoré majú najmä na malé spoločenstvá až likvidačné dopady. Jedným z najväčších spoločných problémov, ktoré sú zdieľanejšie naprieč našou členskou základňou je proces zonácie národných parkov. Jeho závažnosť spočíva v tom, že v prípade schválenia v navrhovanom režime bude mať dlhodobé a nezvratné dôsledky na hospodárenie a celkové nakladanie súkromných vlastníkov lesov s týmto ich majetkom. Preto je potrebné k tejto problematike pristupovať citlivo, racionálne a s rozvahou.
V rámci mojej agendy predsedu združenia v súčastnosti tieto environmentálne záležitosti zaberajú približne 25 percent. Snažím sa ale minimalizovať moje pracovné vyťaženie (aj) v tejto agende, pretože nie som odborník na všetko a preto sa spolieham na svojich akčných a spoľahlivých kolegov v orgánoch združenia. Delegujem na nich riešenie niektorých záležitostí, pretože sa v nich jednoducho vyznajú lepšie alebo sú miestne príslušnejší, a zároveň tým aj odbremeňujem moje zaťaženie, čím získavam aj čas venovať sa iným záležitostiam v našom združení, vrátane iných problémov, s ktorými sa potýkajú ostatní členovia, alebo ďalším veciam.
Približne (znovu) ďalších 25 percent môjho času zaberajú niektoré administratívne úkony pre chod nášho združenia, s čím mi ale vo veľkej miere asistuje a pomáha naša kancelária a zastupovanie nášho združenia v konaniach voči tretím stranám. Zvyšných 50 percent pracovného nasadenia venujem poradenstvu pri riešení ostatných problémov, ktorým čelia v súčasnosti pozemkové spoločenstvá, repsektíve naši členovia.
Ako vnímate prístup zástupcov a členov pozemkových spoločenstiev vo vašom združení k aktivitám združenia a k správe ich vlastného lesného majetku?
Myslím, že sa nám podarilo zvýšiť mieru vzájomnej organizovanosti vďaka tomu, že intenzívnejšie spolu komunikujeme. Miera aktivity združenia voči pozemkovým spoločenstvám sa niekoľkonásobne zvýšila. Na druhej strane si myslím, že pozemkové spoločenstvá majú agilných a šikovných zástupcov, ktorí by si vedeli poradiť s mnohými problémami aj sami, ale, samozrejme, naša pomoc mnohé procesy otvára a urýchľuje.
Čo sa týka vzťahu vlastníkov k ich pôde, tak pozerám sa naň z dvoch uhlov pohľadu. Staršie generácie majú iný vzťah k pôde, pretože boli viac naviazané na svoje lokálne ekonomické možnosti a spôsob života bol pomerne uniformnejší. Doba sa ale zmenila. Socioekonomický model našej súčasnej spoločnosti je iný ako v minulosti a je prirodzené, že mu lepšie rozumejú mladšie generácie. Keďže sú v produktívnom veku a teda na nich sú (od spoločnosti i od samých seba) kladené najväčšie nároky aktívneho zapojenia sa do ekonomických procesov, aby v tomto aktuálnom systéme prežili.
Kvôli možnostiam otvorenejšej spoločnosti preto vnímajú tento svoj majetok v širších súvislostiach a chápu inak možnosti, ktoré im táto doba poskytuje. Napríklad mladí ľudia nemajú problém s veľkou sociálnou mobilitou. Keď chcú pracovať, tak idú za vhodnou prácou aj do zahraničia, a tejto dynamike prispôsobujú aj svoje nakladanie s majetkom.
Títo ľudia teda v rozvetvenejších vzťahoch posudzujú, akú využiteľnosť má majetok, ktorí vlastnia. Zvažujú, či dokážu hodnotu svojeho majetku využiť iným spôsobom a v inej forme, čo sa prejavuje predajom a investovaním získaných finančných prostriedkov. Dynamika spôsobu života v súčasnosti je omnoho vyššia ako v minulosti, preto aj mladí ľudia inak pristupujú k pôde v porovnaní s ich predkami. Ak by ale dokázali hospodársky tento svoj majetok efektívne pre svoje ciele využiť, tak to urobia, ale k tomu je potrebné mať pod kontrolou rozsiahlejšie výmery pozemkov, aby to bolo udržateľné a výnosné. To má momentálne málokto, a teda radšej svoju ekonomickú aktivitu presúvajú do sektoru služieb.
Je to teda prirodzený proces, že mladší ľudia predávajú pôdu, ktorú zdedili po predkoch?
Áno. Starší ju zasa predávajú preto, že sa o ňu už jednoducho nevládzu starať, hoci len z administratívneho hľadiska. Správa majetku je pre nich teda veľmi problematická. Významnú rolu v tom zohráva aj zvyšovanie životných nákladov, preto sú mnohí donútení zbavovať sa pôdy, aby mali peniaze na základné životné potreby - napríklad na kúpu palivového dreva na zimu alebo na renováciu bytu.
Aký dopad bude mať tento trend podľa vášho názoru na lesný majetok?
Mnohí sa boja, čo to spôsobí a že to je zle. Ja to vidím tak, že z jedného hľadiska to môže byť pre dotknutých jednotlivcov aj problém, pretože tým stratia svoju ekonomickú nezávislosť. Z hľadiska fungovania spoločnosti je to presne to, čo ten náš súčasný socioekonomický model vyžaduje. A tak som toho názoru, že obavy z destabilizácie spoločnosti v toho dôsledku sú zbytočné. Pôda bude mať naďalej využitie, efektívne pre nových majiteľov a tým prospešné aj pre celú spoločnosť.
Ďakujem za rozhovor.
Jozef Marko
