Výsledky hospodárenia za prvý polrok sú vo väčšine podnikov priaznivé

Analýza súčasných problémov lesného hospodárstva z pohľadu ľudských zdrojov a ekonomickej situácie

V tejto analýze v rámci Sektorovej rady v projekte Stratégia rozvoja ľudských zdrojov som z pozície predsedu Slovenskej lesníckej komory zhodnotil aktuálny stav lesného hospodárstva z pohľadu ľudských zdrojov a ekonomickej situácie.

Po skončení tohtoročného školského a akademického roka k lesníckym podnikom prichádza veľmi málo žiadostí o prijatie do zamestnania od čerstvo ukončených absolventov lesníckeho odborného vzdelávania. Napriek tomu, že u najväčšieho obhospodarovateľa lesov na Slovensku, štátneho podniku LESY SR došlo začiatkom roku 2022 k výraznej reorganizácii na úrovni odštepných závodov a lesných správ, vrátane lesných obvodov a k znižovaniu počtu technicko-hospodárskych zamestnancov, stále zostáva pomerne veľa funkčných miest neobsadených.

Nízke nástupné platy ako demotivujúci faktor

Viacero zamestnancov odmietlo ponúkané pracovné miesto, najčastejšie z dôvodu pomerne náročnej dopravy do zamestnania – jednak pre veľké vzdialenosti, ale aj nízku frekvenciu hromadnej dopravy, v mnohých lokalitách aj pre zrušenie vlakových spojení.

Príspevok zamestnávateľa na dopravu do zamestnania pri individuálnej doprave nepokrýva náklady, a teda sa znižuje reálna mzda zamestnancov, dochádzajúcich do zamestnania. Uvedený problém sa však netýka len štátneho podniku LESY SR, ale aj ostatných lesníckych podnikov. Vysoko demotivujúcim faktorom sú nízke nástupné platy, potreba absolvovať nástupnú prax a až následné zaradenie na konkrétne pracovné miesto.

Najnižšej vysúťaženej cene zodpovedá aj najnižšia kvalita dodávaných prác

Väčšina lesníckych podnikov dnes uplatňuje pri zabezpečovaní výkonu lesníckych činností v ťažbovej a pestovnej činnosti formu outsourcingu, čiže dodávateľský systém prác na zmluvu. Pre štátne podniky platí pri výbere dodávateľa prác prísny zákon o verejnom obstarávaní, kde jediným kritériom je najnižšia cena prác.

Napriek dlhodobému upozorňovaniu kompetentných, že najnižšej cene zodpovedá aj najnižšia kvalita dodávaných prác, nie je zo zákona o verejnom obstarávaní možnosť zmeniť kritériá výberu. Neraz sa následne stáva, že za najnižšiu vysúťaženú cenu nie je dodávateľ schopný vôbec zabezpečiť pracovníkov na fyzické vykonávanie zadaných prác.

Dochádza k ich častej výmene v priebehu roka, či dokonca mesiaca alebo týždňa. Ešte horším trendom však je, že sa do súťaží v rámci verejného obstarávania prihlasujú väčšie firmy, ktoré nedisponujú vlastnými zamestnancami a následne začínajú hľadať v okolí miesta dodávky prác pracovníkov. Často oslovia menších dodávateľov prác, ktorí sú miestni a majú vytvorené pracovné skupiny na dodávku prác, samozrejme za primeranú maržu.

Tak sa stáva, že konečný pracovník, ktorý fyzicky vykonáva objednanú prácu, robí ju v takzvanej subdodávke, či ešte častejšie v sub- sub- sub- dodávke. Čiže kým sa k nemu dostane odmena za odvedenú prácu, zoberú si zo sumy, ktorú vyplatí lesnícky podnik, traja „podnikatelia“ svoju maržu, ktorá činí od 3 % až do 20 %, v ojedinelých prípadoch ešte viac.

Záujem o robotnícke povolania v lesnom hospodárstve klesá

Druhým vážnym problémom v odmeňovaní za prácu je nárast vstupných nákladov (rast minimálnej mzdy, náhrad napr. na stravu, PHM, náhradné diely na mechanizačné prostriedky, atď.), ktoré vstupujú do kalkulácií nákladov. Ich enormný nárast v poslednom roku je pri dlhodobých zmluvách problematické premietnuť indexami do ceny práce tak, aby dodávatelia prác boli vôbec schopní práce zabezpečiť bez ekonomickej straty.

Nakoľko zazmluvnení dodávatelia prác sú výsledkom verejného obstarávania, v lesných podnikoch je vážna obava zo sankcií Úradu pre verejné obstarávanie, pokiaľ sa do uzavretých zmlúv vstupuje a menia sa podmienky, a to napriek objektívnym skutočnostiam opísaným vyššie. Aj z týchto dôvodov sa znižuje záujem o robotnícke povolania v lesnom hospodárstve, či už v pestovnej, ale aj ťažbovej činnosti.

Nemenej vážnym problémom je zabezpečenie dodávateľov prác či vlastných zamestnancov v ťažbovej činnosti, ktorí majú primerané odborné vzdelanie. Absolvent trojročného učebného odboru mechanizátor lesnej výroby, čiže pracovník, ktorý má osvedčenie na prácu s motorovou pílou, na obsluhu lesných traktorov, lanoviek prípadne harvestorov, s primeranými praktickými skúsenosťami, veľmi často pokračuje v nadstavbovom odbore lesné hospodárstvo a nejde vykonávať činnosť napr. pracovníka v ťažbovej činnosti, operátora lesných traktorov, či iné príbuzné povolania.

Pochybný spôsob rekvalifikácií, riešením je korektný systém overovania kvalifikácií

Akútny nedostatok týchto pracovníkov je najčastejšie riešený rekvalifikáciami, ktoré však často prebiehajú veľmi pochybným spôsobom, bez dôkladnej teoretickej prípravy, bez praktického nácviku činností s mechanizačnými prostriedkami.

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti je však za stanovený poplatok vydané, no následne sú práce vykonávané neodborne, často so znehodnotením najcennejších častí stromov s najkvalitnejším drevom (rozštiepenie územkovej časti stromov pri nesprávne vedených hlavných rezoch pri ťažbe stromov) a takýto pracovník si veľmi často spôsobí nesprávnym technologickým postupom pracovný úraz.

Okrem toho, že takýto pracovník zas chýba vo výrobnom procese, najhoršie je, že úrazy pri ťažbe dreva majú často trvalé následky a nezriedka až fatálne. Preto dlhodobo hľadáme riešenie problému s korektnou prípravou rekvalifikačných kurzov a cesta sa otvára cez systém celoživotného vzdelávania a následne cez korektný systém overovania kvalifikácií.

Energetická kríza zmenila požiadavky na objemy palivového dreva

Významný vplyv na ekonomickú situáciu lesníckych podnikov má v súčasnosti najmä zvyšovanie cien dreva, teda tržieb, ktoré tvoria najpodstatnejšiu časť príjmov podnikov. Výpadok dreva na trhu je spôsobený viacerými faktormi v celosvetovom meradle, vojnovým konfliktom na Ukrajine a v neposlednom rade aj zvyšovaním cien energetických zdrojov.

Drevo patrí najmä vo vidieckej krajine, kde nie je všade zavedená plynofikácia, medzi významné zdroje energie, využívané jednak na teplo v domácnostiach, ale aj na varenie, ohrev teplej vody a podobne. Našťastie, drevo je pri trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov trvalo obnoviteľný zdroj energie a na Slovensku je momentálne dostatok dreva pre spotrebu na Slovensku.

Energetická kríza však zmenila požiadavky na objemy palivového dreva a nie je vždy možné vyhovieť všetkým požiadavkám na palivové drevo, nakoľko lesné podniky majú uzavreté dlhodobé zmluvy na dodávky úžitkových sortimentov na priemyselné, piliarske či chemické spracovanie. Pomerne významné zníženie zdrojov dreva vzniklo v roku 2022 aj prijatím novely zákona o ochrane prírody a krajiny, na základe ktorej štátne pozemky v národných parkoch prešli pod správu štátnej ochrany prírody.

Zastavená lesnícka činnosť napriek platným program starostlivosti o lesy

Dnes je v týchto lesoch zastavená akákoľvek lesnícka činnosť, vrátane ťažby dreva. A to všetko napriek tomu, že v 3. a 4. stupni ochrany sú manažmentové opatrenia v lesoch schválené platným Programom starostlivosti o lesy a nie je to proti zákonu o ochrane prírody. Pri mediálnom presviedčaní o potrebe prijatia takejto novely zákona bolo zo strany ministra životného prostredia sľubované, že nikto vrátane dodávateľov prác v pestovnej a ťažbovej činnosti o prácu nepríde, že drevo bude dodávané miestnym obyvateľom a podnikateľom...

Na druhej strane majú na ekonomiku lesných podnikov vplyv rasty cien energií, ostatných vstupov, vrátane mzdových nákladov a tým aj nákladov na odvody na sociálne zabezpečenie. Napriek tomu výsledky hospodárenia za prvý polrok sú vo väčšine podnikov priaznivé, s výhľadom na zlepšenie ekonomickej efektívnosti podnikov aj ku koncu roka 2022.

Ing. Igor Viszlai
predseda Slovenskej lesníckej komory