Chceme presvedčiť lesníkov, že komora sa ich dokáže zastať

Rozhovor s novým predsedom Slovenskej lesníckej komory Ing. Igorom Viszlaiom

Ing. Igor Viszlai bol 23. júna tohto roka zvolený za predsedu Slovenskej lesníckej komory. Za celoživotný prínos pre lesníctvo mu bola 9. júla 2022 na Dni stromu slávnostne odovzdaná Cena Jozefa Dekreta Matejovie. Má za sebou bohatú profesionálnu kariéru a cenné skúsenosti z lesníckej prevádzky. Začínal ako lesník, postupne pracoval na pozíciách samostatného technika správy, vedúceho lesnej správy, výrobno-technického námestníka riaditeľa odštepného závodu, bol riaditeľom odštepného závodu aj generálnym riaditeľom štátneho podniku LESY SR. Od roku 2006 pôsobí ako skúšobný komisár pre skúšky odborných lesných hospodárov v odbore pestovanie lesa. V roku 2007 získal titul Naj lesný pedagóg. A to je len malý výpočet jeho aktivít v prospech lesníctva.

V predchádzajúcich voľbách predsedu Slovenskej lesníckej komory (SLsK) pred štyrmi rokmi ste odmietli kandidovať argumentujúc, že zamestnanec štátneho podniku by na tejto pozícii nemal pôsobiť, pretože nemôže byť úplne nezávislý, keďže zriaďovateľom š. p. LESY SR je ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Prečo ste zmenili názor?

Lebo je iná doba. Samozrejme, nebolo to rozhodnutie z minúty na minútu. Iniciátorom zmeny názoru som nebol ja, ale mnoho kolegov, členov komory, ktorí ma oslovovali a presviedčali, aby som pred valným zhromaždením súhlasil s návrhom kandidatúry. Ja som stále zastával názor, ktorý je prezentovaný v otázke, ale nástojčivé žiadosti o zmenu vedenia komory ma primäli k tomu, aby som sa porozprával jednak s generálnym riaditeľom štátneho podniku, ale aj mojim predchodcom Ing. Milanom Dolňanom. Momentálne vnímanie Slovenskej lesníckej komory na našom rezortnom ministerstve je úplne iné ako pred štyrmi rokmi a otvorené diskusie o možných plusoch aj mínusoch takéhoto rozhodnutia ma primäli k uvedenej zmene názoru. Verím, že to nebudem musieť nikdy oľutovať a podarí sa komoru posunúť zas o kúsok dopredu.

V uplynulom funkčnom období ste boli predsedom Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica a teda členom predstavenstva SLsK, teraz ste predsedom komory. Čo hodnotíte na doterajšej činnosti tejto stavovskej organizácie pozitívne a čo chcete, aby robila inak?

 

Uplynulé štyri roky ukázali, že Slovenskú lesnícku komoru treba konečne začať vnímať ako odbornú, stavovskú organizáciu, ktorá dokáže poskytnúť argumentami podložené, fundované a jednoznačné informácie, a to nielen pre členov komory, ale aktívne vstupovala do legislatívneho procesu, plní si svoje úlohy zo zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Slovenská lesnícka komora dokázala zmobilizovať lesníkov, vlastníkov lesov, ale aj iných zamestnancov lesníckych podnikov, keď bolo potrebné za lesníctvo ako také zabojovať. No proti klamstvám, demagógii a populizmu sa veľmi ťažko bráni. Mediálny priestor nám nie je naklonený. Nuž a práve toto by som vnímal ako jednu z priorít do nasledujúceho obdobia.

Už sme „oživili“ našu FB stránku, pripravujeme nový vizuál web stránky, veľmi rýchlo a adekvátne reagujeme a budeme naďalej reagovať na opakujúce sa výpady voči odborne zdôvodneným, účinným a osvedčeným lesníckym postupom, pričom vnímame aj nové požiadavky spoločnosti na funkcie lesa. A ako som už uviedol, spolupráca s rezortným ministerstvom by mala byť na partnerskom postavení, ideme hľadať spoločné prieniky aktivít a pokúsime sa nastaviť zmeny vo vnímaní lesníctva vo verejnosti. No a určite by sme radi otvorili tému vzdelávania odborných lesných hospodárov, ktoré má komora zo zákona v kompetencii.

V porovnaní s inými komorami, napríklad Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, sa javí lesnícka ako výrazne slabšia, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov na vytvorenie profesionálneho výkonného aparátu, ktorý by efektívne zastupoval záujmy lesníkov smerom k politikom, verejnosti a médiám. Ako sa pozeráte na tento problém vy a aké má podľa vášho názoru riešenie?

Naozaj oproti „veľkým“ komorám pôsobíme ako dobrovoľníci, vykonávajúci si povinnosti z volených funkcií popri svojej bežnej práci. Jedným z dôvodov je aj nedostatok financií a teda nemožnosť profesionalizácie aparátu komory. Napriek tomu si myslím, že komora si svoje úlohy plní a ide skôr o rýchlosť reakcií, stanovísk, výstupov. Je to všetko o ochote ľudí, ktorí sa do vedenia – myslím tým aj predstavenstva komory –  dostali. Nuž a riešenie? Svojimi aktivitami presvedčiť lesníkov, že komora sa ich dokáže zastať, dokáže im ponúknuť rady, vzdelávacie aktivity a teda členstvo v komore nebude záťaž, ale prestíž. Členské príspevky nie sú vysoké, ale aj za málo peňazí sa dá urobiť viac muziky.

Už som absolvoval rokovanie na NLC, kde budeme spolupracovať pri prenose projektov cez APVV do lesníckej praxe. Druhou výzvou, a teda aj zvýšenie príjmov komory, je vstup právnických osôb do komory. Ide o lesné podniky rôzneho vlastníctva, rôznej veľkosti. Vidíme v tom potencionál, synergiu sily argumentov odborníkov – lesníkov a dôležitej časti slovenského vidieka - vlastníkov – obyvateľov Slovenska. Takýto tandem by už nebolo možné ignorovať pri témach, ktoré sa lesa dotýkajú. Či už v médiách, ale aj odborných diskusiách a hlavne pri tvorbe legislatívy. Doteraz bola snaha o koordináciu skôr neformálna, pokúsime sa ju dostať na vyššiu úroveň.

Lesníci volajú po jednote a koordinovanom postupe s vlastníkmi lesov, odbornými lesníckymi organizáciami, vysokým a stredným lesníckym školstvom, štátnymi i neštátnymi lesníckymi subjektami, ale aj so spracovateľmi dreva, poľovníkmi, lesnými robotníkmi a samosprávami, najmä na vidieku. Je to podľa vás iba očakávanie v rovine utópie, alebo si viete predstaviť, že sa podarí vytvoriť platformu,ktorá by dokázala všetkých zástancov aktívnej ochrany a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov zjednotiť?

Sčasti som už odpovedal v predchádzajúcej otázke, ale áno, verím v účinnú platformu. Pokusov bolo viacero, ale vždy to zlyhalo na dvoch veciach – peniazoch (pokiaľ ich bolo treba napríklad na spoločnú propagáciu tém) a na často nie celkom koordinovaných výstupoch na témy, kde by bolo rozumnejšie niektorým subjektom buď radšej mlčať alebo si to zosúladiť. Pokiaľ však nájdeme konsenzus v základných témach – v čo verím, tie okrajové si snáď dokážeme medzi sebou vydiskutovať tak, aby sme hlavne laickú verejnosť zbytočne nedostávali do informačného chaosu.

Odborní lesní hospodári, lesníci a lesomajitelia sú vnímaní vo verejnej mienke ako drancovatelia lesov a zlodeji dreva, zalesnené holiny po spracovaných vetrových alebo podkôrnikových kalamitách sú vydávané za holoruby, ekoaktivisti a štátni ochranári presadzujú rozšírenie bezzásahového režimu a na viac ako 50 percentách výmery lesov v rôznych sieťach chránených území diktujú vlastníkom lesov a lesným hospodárom zákazy, príkazy a obmedzenia, ktoré im neumožňujú hospodáriť v lesoch zodpovedne a odborne. Čo s tým, ako môže pomôcť zvrátiť tento stav SLsK?

Áno, aj výpad ministra životného prostredia z 30.7.2022 proti lesníkom bol otrasný – jedenásť invektív v jednom popolnočnom statuse svedčí o tom, ako sa dá lesníctvo prezentovať verejnosti. Slovenská lesnícka komora dlhodobo reaguje na klamstvá a zavádzajúce informácie často aj v mainstreamových médiách. Poskytujeme stanoviská a vyjadrenia, no ich spracovanie v reportážach je často kontraproduktívne. No nerezignujeme a naďalej budeme zverejňovať najmä odborné stanoviská, a to rôznymi kanálmi. Naďalej sa budeme zapájať do legislatívneho procesu a hľadať cesty, ako aspoň pribrzdiť gigantický experiment so slovenskou cestou ochrany prírody.

Určite podporíme všetky projekty, ktoré prinesú zlepšenie stavu slovenských lesov a najmä ľudí odkázaných na lesné hospodárstvo. Má totiž nezastupiteľnú úlohu v rozvoji vidieka, zamestnanosti v regiónoch, kde často iné ako pôdohospodárske aktivity nie sú možné. Nikto z lesníkov nie je proti ochrane prírody, ale nech je zameraná tam, kde to má svoje opodstanenie, kde sú naozaj hodnotné časti prírody. Ale nie je možné podporiť napríklad vyhnanie dlhodobého obhospodarovateľa a často aj vlastníka lesa, lúky či poľa, a následne na to cez projekty mimovládok obhospodarovať územie podobným, no neraz horším spôsobom. Ale za cudzie peniaze, bez adekvátnej kontroly ich efektívenho využitia.

Vyhlasovať pralesy v lesoch, ktoré boli založené umelým zalesňovaním, od založenia po súčasnosť obhospodarované podľa najnovších poznatkov vedy, výskumu a požiadaviek všetkých zainteresovaných strán. Čiže umelo vypestovaný les dokážeme dopestovať lesníckymi postupmi do stavu, že je hodný ochrany prírody? Tak robíme niečo zlé? Takýchto príkladov máme stovky a tisícky hektárov. Slovensko má najvyšší index biodiverzity zo všetkých krajín Európy. Je to napriek či vďaka tomu, ako sme sa doteraz o lesy starali?

Ďakujem za rozhovor.

Jozef Marko