Lesníci musia konečne chytiť opraty do vlastných rúk
Ing. Daniel Rimarčík so skúsenosťami zo štátneho aj neštátneho sektora hovorí:
LESNÍCI MUSIA KONEČNE CHYTIŤ OPRATY DO VLASTNÝCH RÚK
Ing. Daniel Rimarčík pracoval dvadsať rokov v štátnych lesoch, z toho desať rokov na pozícii obchodného námestníka na Odštepnom závode Bardejov v štátnom podniku LESY SR. V privátnej spoločnosti PRIMAles, poskytujúcej lesnícke služby osemdesiatim neštátnym subjektom v okolí Bardejova, pôsobí od roku 2011. Hovorí, že vďaka takému počtu uzavretých zmluvných vzťahov s pozemkovými spoločenstvami a súkromnými vlastníkmi lesov dokáže s kolegami vyskladať dodávky dreva a plniť objednávky na veľké objemy za výhodnejšie ceny. Niektoré zmluvy majú podľa jeho slov uzavreté na dodávky dreva rádovo v desiatkach tisíc kubíkov.
„S vlastníkmi lesov máme rôzne obchodné vzťahy. Niekde im robíme všetko na kľúč, čiže máme odborného lesného hospodára a poskytujeme im všetky služby v pestovnej aj ťažbovej činnosti. Výsledkom našej spolupráce je, že na konci roka všetky spoločenstvá do jedného generujú zisk. V niektorých subjektoch realizujeme len výkup dreva. Naša spolupráca je obojstranne výhodná. Zoberte si príklad, že niekde majú k dispozícii tri kubíky guľatiny z čerešne. Kam by ju sami predali?
My to dokážeme, pretože zastrešujem osemdesiat malých subjektov a na spolupráci s nimi sme založili našu filozofiu. Na druhej strane ale treba každý rok kontrolovať hospodárenie vo všetkých osemdesiatich subjektoch, pretože sme držiteľmi certifikátu FSC a musíme našim obchodným partnerom garantovať, že drevo, ktoré im predávame, pochádza z legálnych ťažieb. A to vôbec nie je jednoduché. Súčasne ale vďaka certifikácii má naše drevo na trhu vyššiu hodnotu,“ hovorí Ing. Rimarčík.
Spomína na to, že na bardejovskom odštepnom závode zorganizovali ako jedni z prvých aukcie dreva. Dodnes je najdrahší predaný kus dreva na Slovensku z aukcie už jedenásť rokov neexistujúceho závodu v Bardejove. Výrez očkového a zároveň rezonančného javora horského bol predaný za 5 800 eur. Ing. Rimarčík zistil od nemeckého kupca, že z tohto javora má v súkromnom lietadle obklad slávny americký herec John Travolta. A ešte jedna zaujímavosť – bola z neho nalúpaná dýha s plochou troch futbalových ihrísk.
Palivové drevo sa predáva za dvojnásobne vyššiu cenu ako pred rokom
Ďalej debatujeme o súčasnej situácii na trhu s drevom a Ing. Rimarčík uvádza, že dnes sa napríklad palivové drevo predáva za dvojnásobne vyššiu cenu ako pred rokom. „Keď realizujeme v urbároch ťažby, časť dreva ide pre podielnikov. Na objeme, ktorý potrebujú, sa včas dohodneme. V tomto roku sú tieto objemy minimálne dvakrát vyššie ako vlani, lebo ľudia majú kvôli súčasnej situácii obavy a chcú mať zásoby dreva na zimu, aby mali čím kúriť. Na trhu tak ubúda vláknina, o ktorú majú záujem väčšie firmy. Ceny vlákniny aj palivového dreva neustále stúpajú, pre nás lesníkov to ale neznamená prínos, pretože nemáme vyššiu maržu. Profitujú na tom vlastníci lesov.
Na druhej strane vyššie ceny dreva sú pre nás lesníkov príležitosťou na zvýšenie cien prác. Presvedčili sme vlastníkov, že musia zaplatiť viac za ťažbu, pretože my platíme viac za naftu, benzín a ďalšie vstupy. Vyššie ceny dreva nám vytvorili priestor na rokovanie a dohodu s vlastníkmi lesov, ktorý by sme nemali, ak by sa ceny dreva nemenili. Takže ak stúpla cena dreva o 7 – 8 eur na kubík, tak sme zvýšili cenu práce o 4 – 5 eur na kubík. Minimálna cena rubnej ťažby je 18 eur na kubík, prebierky s koňmi 30 eur za kubík. Samozrejme, že kalkulácia finálnej ceny závisí od konkrétnych podmienok, napríklad dĺžky približovacej vzdialenosti,“ vysvetľuje Ing. Rimarčík.
PRIMAles spolupracuje s malými súkromnými vlastníkmi, ktorí majú ťažbu naplánovanú vo svojich lesoch raz za dva roky vo výške 200 m3, ale aj s väčšími lesomajiteľmi, ktorí vlastnia viac ako tisíc hektárov lesnej pôdy a ťažia drevo celoročne v objeme 10 000 m3 každý rok. „Naša denná potreba odvozu dreva je 300 kubíkov. Takéto objemy zabezpečoval svojho času Odštepný závod Bardejov, takže my sme vlastne privátny lesný závod, ale iba s dvadsiatimi vlastnými zamestnancami.
Mali sme tri koníky, v súčasnosti máme už len jedného, dve UKLT, dve LKT a šesť odvozných súprav. S dvoma odvoznými súpravami sme veľa prerábali na ich opravách. Teraz máme vlastného mechanika a vlastnú dielňu a aby sme to utiahli, dokúpili sme ďalšie odvozné súpravy. Toto je podľa nás optimálna veľkosť takéhoto privátneho lesného závodu, ktorý môže ekonomicky efektívne fungovať,“ uzatvára túto tému D. Rimarčík.
Lesy a lesníctvo sa stali vecou verejnou
Vzhľadom na jeho dlhoročné pôsobenie v štátnom aj neštátnom lesníckom sektore sa zaujímam o to, či je v nich rovnaká kvalita hospodárenia, ale podľa jeho slov to nie je možné všeobecne porovnávať, pretože všetko záleží od konkrétnych ľudí - či sú to zodpovední lesní hospodári. Diskutujeme aj o používaní pojmu prírode blízke hospodárenie v lesoch.
„Pri clonných ruboch je les viac, povedal by som rozškatuľkovaný. Verejnosť vidí, keď je dorúbaný materský porast a vníma tento zásah ako holorub, pretože si nevšíma, že pod ním už rastie mladá hora. Prírode blízkym hospodárením vyberáme rubne zrelé stromy jednotlivo alebo v skupinkách či kotlíkoch a to si laik ani poriadne nevšimne. My lesníci si musíme uvedomiť, že lesy a lesníctvo sa stali vecou verejnou a výsledky našej práce má verejnosť pred očami. Neznamená to, že by sme mali zaznávať clonné ruby, ale musíme byť aktívnejší pri ich komunikovaní na verejnosti.
Som odborným lesným hospodárom v dvoch subjektoch – v jednom urbári a jednom súkromnom lese. Každý rok v nich robím takzvanú obhliadku lesa. Znamená to, že verejne sa v vyhlási v obecnom rozhlase a povie na schôdzi, kedy sa uskutoční obhliadka lesa pre jeho vlastníkov, ale aj pre širokú verejnosť. Pred dvoma týždňami som v Zborove urobil takúto obhliadku lesa. Priamo v porastoch ukazujem záujemcom, čo sa kde robí a prečo. Mám pri sebe porastovú mapu a program starostlivosti o lesy, ukazujem im, čo už bolo urobené a aké zásahy sú naplánované. Väčšinou tí, ktorí sa obhliadky zúčastňujú po prvýkrát, otvárajú ústa a sú príjemne prekvapení keď vidia, ako sa hospodári v lesoch a aké podklady majú lesníci k dispozícii. Na konci obhliadky hodnotia systém lesníckej práce ako perfektne premyslený. Nikdy sa nestalo, že by niekto povedal: robíte svoju prácu zle. Naopak, účastníci takýchto terénnych obhliadok v porastoch ju vnímali vždy veľmi pozitívne.
Každý na dedine by mal podľa môjho názoru vedieť, kto je tam lesníkom a obrátiť sa na neho, ak má nejaký problém alebo požiadavku. V štátnych lesoch robia výborne lesnú pedagogiku, ale nie sú vlajkovou loďou komunikácie lesníkov, pretože majú len jedného komunikátora – hovorcu na generálnom riaditeľstve v Banskej Bystrici. To je ale veľmi málo, vlastne nič. Jeden človek komunikačne nepokryje celé Slovensko. Každý závod by mal mať jedného hovorcu a všetci zamestnanci by mali byť školení pre prácu s verejnosťou.
Momentálne profitujú rôzne ochranárske skupiny na tom, že aj keď nič nerobia, krásne to prezentujú. A preto nad nami vyhrávajú. My lesníci síce robíme osem hodín denne v lese a pre les, ale svoju robotu neprezentujeme. Dnes robiť niečo dobre, to je len prvá polovica úspechu. Druhou polovicou úspechu je marketing. My si teda robíme svoju prácu dobre, ale na výsledkoch našej práce profitujú ochranári, ktorí nerobia nič. Prečo máme pralesy? Pretože ich zachránili lesníci. Prečo máme rezervácie? Opäť vďaka lesníkom. Verejnosť to ale nevie.
Musíme konečne chytiť opraty do vlastných rúk a hovoriť verejnosti o tom, že my lesmíci sme tí najpovolanejší, ktorí chránia lesy. Sme v nich každý deň, poznáme ich lepšie ako ktokoľvek iný,” dodáva Ing. Rimarčík a mne neostáva iné, len súhlasiť. Verím tomu, že s jeho postojom sa zhodujú všetci tí lesníci, ktorým záleží na tom, aby bola ich práca pre les a spoločnosť vnímaná na verejnosti tak, ako si zaslúžia. A že takých Rimarčíkov bude medzi lesníkmi postupne čoraz viac.
Jozef Marko
