„Som lesník a nehanbím sa za to“

Rozhovor s novým generálnym riaditeľom š. p. LESY SR Ing. Jánom MARHEFKOM 

Bývalý riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Ing. Ján Marhefka bol 24. mája 2022 vymenovaný za generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR po tom, ako uspel vo výberovom konaní na túto pozíciu. O dva dni na to ho uviedol do tejto funkcie minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan a na piaty deň na novej pracovnej pozícii šéfa najväčšieho lesníckeho subjektu u nás poskytol svoj prvý rozhovor časopisu LES & Letokruhy.

 

Môžete nám na úvod povedať, ako ste sa dostali k lesníctvu?

Pochádzam z niekoľkogeneračnej lesníckej rodiny. Môj pradedo bol hájnik, aj môj otec ako absolvent Strednej odbornej lesníckej školy v Prešove sa venoval celý život lesníctvu. Takže som sa vydal po stopách svojich predkov.

Lesníctvo nie je iba zamestnanie, je to povolanie

Prečo ste sa rozhodli uchádzať vo výberovom konaní o funkciu generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR?

Myslím, že žijeme vo veľmi ťažkých časoch a lesníci sú pod obrovským tlakom a záujmom verejnosti. Kvôli zvyšujúcej sa návštevnosti prírodného prostredia sú denne konfrontovaní s očakávaniami verejnosti vo vzťahu k plneniu predovšetkým verejnoprospešných funkcií lesov. My lesníci sa ale často správame ako technokrati, vnímajúci les z pohľadu čísel, údajov, hektárov, kubíkov a metrov štvorcových a v súčasnej rýchlej dobe nedokážeme jednoducho vysvetliť potrebu a zmysel našej práce pre spoločnosť. Možno práve to je náš veľký hendikep.

Verejnosť nás vníma iba podľa veľmi krátkeho úseku našej práce, a to najmä pri výkone úmyselných zásahov alebo pri spracovaní kalamít. Nedokáže vyhodnotiť široké spektrum činností vo všetkých súvislostiach, ktoré vykonávame pre les a ktoré v súčinnosti s prírodou spoločnosti prinášame aj v podobe plnenia verejnoprospešných funkcií lesov. Keďže sme v poslednom čase pod veľmi intenzívnym mediálnym tlakom, boríme sa s nedostatkom pracovníkov nielen v robotníckych profesiách a s poklesom záujmu o lesnícke povolanie. Myslím, že je najvyšší čas niečo aktívne urobiť preto, aby sme lesníckej profesii prinavrátili úctu a uznanie v spoločnosti, ktorú si lesníci zaslúžia.

Na otázku ste odpovedali nepriamo a dosť zoširoka...

Tak to poviem jednoducho: som lesník a nehanbím sa za to. Myslím, že už musí skončiť čas, keď sa lesníci hanbia priznať k svojim farbám a hanbia sa za svoju prácu. To je, akoby sa hanbili aj za prácu predchádzajúcich generácií lesníkov! Ale lesníctvo nie je iba zamestnanie, je to povolanie. Mne osobne doteraz veľmi chýbal hlas, ktorý by bolo zreteľne počuť a ten by jasne povedal: lesníci, nehanbite sa za to, čo robíte pre spoločnosť. A tento hlas bude teraz zaznievať zo štátneho podniku LESY SR.

Cítim pritom zodpovednosť nielen za seba a svoje rozhodnutia, ale aj za kolegov na iných pracoviskách. I za tých, ktorí už medzi nami nie sú, ale predznamenali súčasný stav. Inými slovami, netreba sa spreneveriť lesníckym tradíciám našich predchodcov a odbornosti, ktorú do nás vložili. Vážme si samých seba. Len tak dokáže lesníctvo udržateľne prežiť v týchto ťažkých časoch. Bráňme našu sebaúctu, tam musíme začať.

Vývoj cien dreva na trhu spôsobil, že LESY SR vlani vysoko prekročili plánovaný hospodársky výsledok. V podniku prebehla však aj reorganizácia, ktorá ešte musí byť v mnohých detailoch dotiahnutá. Ako hodnotíte súčasný stav štátneho podniku LESY SR vy ako nastupujúci generálny riaditeľ?

Z prvotných informácií, ktoré mám zatiaľ k dispozícii a berúc do úvahy, že štátny podnik nikdy doteraz tak zásadnou transformáciou neprešiel s cieľom optimalizovať procesy, zlepšiť funkčnosť a dosiahnuť úsporu nákladov si uvedomujem, že na zodpovedné hodnotenie súčasného stavu by som potreboval mať k dispozícii výsledky v minimálne ročnej relácii, aby som ich mohol porovnať s výsledkami pred transformáciou. Samozrejme, rast cien dreva zásadným spôsobom mení všetky parametre, o ktorých sme doteraz hovorili a komplikuje možnosť objektívne porovnávať súčasnosť s tým, čo bolo predtým.

V dôsledku reprivatizačného procesu a pôsobenia ďalších faktorov došlo k významnému zníženiu výmery, obhospodarovanej štátnym podnikom LESY SR a práve tento fakt spôsobil, že transformácia podniku sa stala nevyhnutnou. Ešte nie je úplne skončená, pretože ostali niektoré organizačné jednotky – špecializované odštepné závody a generálne riaditeľstvo, ktoré musia prejsť hodnotiacim procesom posúdenia efektívnosti ich riadenia. Takže určite budeme v priebehu tohto roka optimalizovať organizačné jednotky, ktoré neprešli transformáciou.

LESY SR reagujú na aktuálnu sociálno-ekonomickú situáciu

Lesnícka prevádzka to vníma tak, že sa stále nedarí dostať odborného lesného hospodára a lesníka viac do lesa. Bude toto váš hlavný cieľ: priblížiť lesníka lesu, aby mal dostatok času a priestoru byť lesu čo najbližšie a spracovať ho čo najkvalitnejšie?

Myslím si, že pre dosiahnutie tohto cieľa sú vytvorené v našom podniku všetky predpoklady, len sa možno málo využívali. Cestou je prenos kompetencií na úroveň odštepných závodov a lesných správ. Musíme si ale uvedomiť, že s každým takýmto prenosom kompetencií vznikajú aj riziká. Preto je potrebné nastaviť systém rozdelenia právomocí, kompetencií a zodpovednosti vyvážene.

Štátny podnik LESY SR je na jednej strane vystavený obrovskému dopytu po drevnej hmote, ktorý je sprevádzaný dramatickým rastom cien dreva a požiadavkou dosahovať čo najvyššie speňaženie dreva, na druhej strane domáci spracovatelia dreva očakávajú od štátneho podniku, že prispeje k stabilizácii drevospracujúceho sektora u nás tým, že ho nebude zaujímať len miera zisku z predaja dreva. Ako vnímate túto dilemu?

LESY SR sa primárne nezaoberajú exportom dreva do zahraničia, umiestňujeme drevo prioritne na domáci trh v podmienkach, ktoré nám ponúka. Samozrejme, štátny podnik sa musí pri nakladaní s drevnou surovinou správať hospodárne a zároveň musí rešpektovať zmluvné záväzky, ktoré boli v minulosti dohodnuté a ktoré platia. Záujem o drevo je v súčasnosti skutočne obrovský a štátny podnik má práve v takejto situácii priestor na to, aby upravil podmienky niektorých zmluvných vzťahov.

Napríklad ceny dodávateľských prác v ťažbovej činnosti, ktoré sa v uplynulých troch rokoch veľmi nemenili. Nášmu podniku sa vzhľadom na dosiahnutý hospodársky výsledok otvoril priestor na určité, možno kvartálne, zvyšovanie cien so zohľadnením nárastu cien vstupov. Naši dodávatelia musia napríklad platiť viac za naftu a nárast tohto vstupu im doteraz sanovaný nebol.

Štátny podnik LESY SR teda reaguje na aktuálnu sociálno-ekonomickú situáciu. K dnešnému dňu zamestnáva 3 400 ľudí v kategórii THZ i robotníckych profesiách. Takže je garantom určitej zamestnanosti v regiónoch a prispieva v existujúcich vzťahoch a väzbách k tomu, že ľudia ostávajú žiť a pracovať v regiónoch, ktoré sa doteraz postupne vyľudňovali.

Lesníci musia vyjsť z lesa

V koncepcii, s ktorou ste uspeli vo výberovom konaní uvádzate, že vašou ambíciou je v čo najkratšom čase nastaviť efektívny model komunikácie s verejnosťou a posilniť komunikáciu v regiónoch. Ako to chcete dosiahnuť?

Mám na mysli koordinovanú a líniovo jednotnú komunikáciu, využívajúcu aj v regiónoch všetky dostupné komunikačné možnosti, najmä sociálne siete, ktorých dosah na  verejnú mienku je obrovský. Napríklad, na odštepných závodoch máme referentov, zodpovedných za turizmus a lesnú pedagogiku, ktorí môžu spravovať aj samostatné facebookové profily jednotlivých odštepných závodov.

Principiálne povedané, my lesníci máme jeden vážny problém – musíme vyjsť z lesa. Potrebujeme sa rozprávať s ľuďmi. Komunikovať s nimi všade, kde sa len dá. A komunikovať všetci, teda každý z nás lesníkov musí byť schopný komunikovať s ľuďmi primeraným spôsobom. Pred ľuďmi sa netreba skrývať, musíme sa začať s nimi slušne rozprávať. K tomuto treba viesť lesníkov a presvedčiť ich o tom, že má zmysel bojovať za pravdu. Prestaňme sa spoliehať na to, že malý tím ľudí za nás lesníkov všetko odkomunikuje. Každý z nás by mal byť schopný obhájiť si svoju prácu a to dokáže len vtedy, keď sa za ňu prestane hanbiť.

Máte životné krédo alebo citát, ktorým sa riadite vo svojom živote?

Erich Maria Remarque povedal: Možno mi chýba vychovanie a utŕžim mnoho rán. Za svoje jediné veľké prianie byť sám sebou a nebyť sám.

Ďakujeme za rozhovor.

 

Peter Gogola a Jozef Marko